1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.") dňom 21.08.2020 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 31.01.2021 z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že sťažovateľ podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 2. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že voči sťažovateľovi vydal dňa 10.08.2020 rozhodnutie o zaistení pod č. PPZ-HCP-SO13-14-019/2020-ZAV
1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. na účel výkonu administratívneho vyhostenia vydaného pod č. PPZ-HCP-SO13-14-011/2020-ZAV zo dňa 10.08.
ust. § 82 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. č.p.: PPZ-HCP-SO13-14-011/2020-ZAV, ktorým sťažovateľa administratívne vyhostil zo Slovenskej republiky, bez určenia lehoty na vycestovanie a
ust. § 82 ods. 3 písm. b) cit. zákona mu uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 rokov. II. Konanie na krajskom súde
ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zamietnuť správnu žalobu z nasledujúcich dôvodov: - z okolností sťažovateľovho prípadu, najmä spôsobu a prezentovaných pohnútok jeho cesty možno jednoznačne ustáliť, že sťažovateľ nemal v úmysle požiadať na území Slovenskej republiky o medzinárodnú ochranu; - sťažovateľ chcel nelegálne migrovať do Rakúska; - tvrdenie sťažovateľa o situácii v Bangladéši, ktorá nekorešponduje s prezentovanými azylovými dôvodmi, nemôže byť pre súd a jeho rozhodnutie smerodajné; - krajskému súdu je známa jestvujúca prax, ktorú popisuje žalovaný „(...)doterajšej praxe, štátni príslušníci tretích krajín často krát účelovo prejavujú úmysel požiadať o udelenie azylu a ak policajný útvar nerozhodne o ich zaistení a umiestnení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, tak títo iba vo výnimočných prípadoch absolvujú kompletnú azylovú procedúru a svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt po území členských štátov nie je možné monitorovať. U zaistených štátnych príslušníkov tretích krajín je preto snahou dostať sa do azylových zariadení s iným režimom, ako je v policajných útvaroch pre zaistenie, a tým dosiahnutie voľného pohybu a následne svojvoľné opustenie takých zariadení. Po svojvoľnom opustení je im následne v zmysle zákona o azyle zastavené azylové konanie, následkom čoho sa neoprávnene zdržiavajú v štátoch Európskej únie."; - sťažovateľ nespĺňa zákonné požiadavky, lebo nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške, ktoré vyžaduje ustanovenie § 6 zák. č. 404/2011 Z.z. a rovnako si nevie ani zabezpečiť ubytovanie, nemožno mu uložiť, jednu z alternatív zaistenia, nakoľko by svoju povinnosť nevedel reálne splniť, resp. vykonať a jeho vyhostenie by mohlo byť z pohľadu existencie rizika jeho úteku ohrozené. III. Konanie na kasačnom súde A) 7. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v - § 440 ods. 1 písm.
1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z.) riadne zistil skutkový stav, ich odôvodnenie je dostatočné, zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí, je z nich zrejmé akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami sťažovateľa; - povinnosť zistiť skutkový stav veci
ust. § 32 Správneho poriadku má žalovaný, len v rozsahu dôvodov, ktoré účastník konania v priebehu správneho konania uviedol; - z vyjadrenia sťažovateľa je zrejmé, že prechádzal viacerými krajinami bez oprávnenia na pobyt, v domovskej krajine si organizoval cestu do Rakúska, v Slovenskej republike nemá žiadnu rodinu ani žiadne iné väzby, dlhodobo cestoval nelegálne, aj za pomoci prevádzačov. Zo zdravotného hľadiska nebol vyšetrený na chorobu, ktorá môže ohroziť verejné zdravie. Ide o neznámu osobu, nelegálneho migranta so snahou dostať sa do západnej Európy. Nemá žiadny platný cestovný doklad, a jeho identita nebola úradne, štátom za ktorého občana sa považuje, potvrdená. Neznáma osoba, osoba bez finančných prostriedkov, osoba dlhodobo cestujúca, zdravotne nevyšetrená predstavuje aj v prípade sťažovateľa základ pre oprávnený predpoklad rizika jeho úteku, oprávnený predpoklad, že bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o vyhostení, najmä preto, že jeho totožnosť nemožno ihneď zistiť, a preto ohrozuje aj bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie; - počas konania o administratívnom vyhostení nezistil žiadne prekážky, ktoré by bránili vyhosteniu sťažovateľa, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia; - sťažovateľ nemá možnosť zabezpečenia ubytovania, na Slovensku nikoho nepozná, nemá tu žiadnu rodinu ani žiadne iné väzby a nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou; - účelnosť zaistenia je treba vidieť aj v situácii, v ktorej sa sťažovateľ nachádza. V zariadení je obmedzená protiprávna činnosť, a zároveň zabezpečená zdravotná starostlivosť, ako aj naplnenie životných potrieb na primeranej úrovni; - sťažovateľ, v konaní o administratívnom vyhostení a v prvotnom konaní o zaistení neprejavil úmysel požiadať o udelenie azylu, nežiadal o vyrozumenie zastupiteľského úradu domovskej krajiny, nevstúpil na územie Slovenskej republiky s úmyslom požiadať o azyl, a teda možno konštatovať, že jeho zaistenie je zákonné a účelné; - zmarenie administratívneho vyhostenia spočíva najmä v úteku sťažovateľa, čo dokazuje aj skutočnosť, že na území Slovenskej republiky sa zdržiaval neoprávnene a pred príslušníkmi polície sa ukrýval a snažil sa ujsť, o udelenie azylu na území Slovenskej republiky nepožiadal bezodkladne, ale účelovo až po nejakej dobe; - sťažovateľ uviedol, že sa chce dostať do azylového tábora v Humennom, čo s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdzuje jeho úmysel úteku, nakoľko sa snaží dostať do azylového zariadenia, v ktorom je voľný pohyb; - vychádzajúc z praxe žalovaného možno uviesť, že štátni príslušníci tretích krajín častokrát účelovo prejavujú úmysel požiadať o udelenie azylu a ak policajný útvar nerozhodne o ich zaistení a umiestnení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, tak títo iba vo výnimočných prípadoch absolvujú kompletnú azylovú procedúru a svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt po území členských štátov nie je možné monitorovať; -
názoru Najvyššieho súdu SR v bode 21 a nasl. rozsudku, sp. zn. 1Szak/5/2020 zo dňa 12.08.2020, členské štáty Európskej únie majú nepopierateľné suverénne právo kontrolovať vstup cudzincov a ich pobyt na svojom území; - sťažovateľ vo svojej výpovedi sám uvádza, že je občanom Bangladéša a v rodnej krajine je nezamestnaný, čím ho logicky nemožno zaradiť do rizikovej skupiny (skupiny osôb na ktoré poukazoval sťažovateľ), na ktorú sú cielené útoky; - z výpovede sťažovateľa nevyplýva, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný z azylovo relevantných dôvodov; - v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.11.2014, sp. zn. 1Sža/41/2014 uviedol, že v danom prípade bolo podstatou nesplnenie podmienky
ust. § 88a ods. l písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z., kedy môže byť žiadateľ o azyl zaistený iba ak už je zaistený
l písm. a) alebo b). V predmetnej veci však o takýto prípad nejde.
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju
zamietol.
1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného
1 písm.
1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 14. Sťažovateľ okrem nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), s čím sa kasačný súd v kontexte následnej argumentácie nestotožnil, najmä namietal, že súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (kasačný dôvod
1 písm. h/ S.s.p.). V zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú
Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
1 písm. a), alebo písm. b) (čo bol prípad sťažovateľa) ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 16. Pokiaľ teda policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu podaná po jeho predchádzajúcom zaistení je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, žalovaný správny orgán rozhodne, že dôvody predchádzajúceho zaistenia
1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu, pričom v rozhodnutí v ktorom preukáže splnenie zákonných podmienok jeho zaistenia
1 písm. c) musí vyložiť, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/40/2014 zo dňa novembra 2014). 17. V prejednávanom prípade bola účinne naplnená podmienka, že v čase vydania rozhodnutia o zaistení
1 písm. c), bol sťažovateľ zaistený
1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z., a to rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO13-14-019/2020-ZAV zo dňa 10.08.
čl. 15 Návratovej smernice 2008/115/ES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie vo veci A., a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za čelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, rozhodne o jeho zaistení ako žiadateľa o azyl, pričom v rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR z
3 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. Vychádzal z vyjadrení sťažovateľa,
ktorých Slovenská republika je iba tranzitnou krajinou, sťažovateľ sa chcel dostať do Rakúska, ku konaniu o jeho súčasnom zaistení nechcel nič uviesť, nespĺňal podmienky pre uloženie tzv. alternatív k zaisteniu a dožadoval sa aby bol umiestnený v azylovom tábore. Zároveň poukázal na spôsob jeho cesty z krajiny pôvodu a na to, že pri kontrole hliadkou polície sa snažil ujsť. Uvedené konanie
žalovaného jasne poukazuje na účelovosť jeho žiadosti výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z., a to, že žiadateľ o udelenie azylu nebol v čase rozhodovania správneho orgánu zaistený
1 písm. a), alebo písm.
platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 29. O trovách konania rozhodol kasačný súd
1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.