Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžfk/40/2019 Identifikačné číslo spisu: 6018200125 Dátum vydania rozhodnutia: 19.11.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6018200125.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu (spravodajca) a sudcov JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Róbert Hollóši, Svätoplukova 7769/20, 960 01 Zvolen, IČO: 37 058 193, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Tomáš Rosina, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovaný): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100012761zo dňa 02.01.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/36/2018-127 zo dňa 19.02.2019, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/36/2018-127 zo dňa 19.02.2019 z a m i e t a. Žalobcovi priznáva proti sťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. Odôvodnenie
- Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (,,SSP“) zrušil a vrátil na ďalšie konanie napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100012761 zo dňa 02.01.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 1193049/2017 zo dňa 11.07.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume 14 311,59 eura. Správca dane nepriznal daňovému subjektu odpočítanie DPH uplatnené na základe faktúry č. 2007138 (interné číslo 0991/2007) zo dňa 14.08.2007 za dodávku - medené klampiarske výrobky z tohto DPH vo výške 19% v sume 14,311,59 eur od dodávateľa P.P.F.No1, Banská Bystrica.
- Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že opätovná daňová kontrola (vykonávaná na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní - OR PZ Zv (odbor kriminálnej polície číslo žiadosti ČVS-ORP-215/OEK-ZV-2012 zo dňa 22.10.2012 dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2007 začala 04.12.
- Bola prerušená rozhodnutím správcu dane číslo: 9514401/5/4782769/2013/Maj zo dňa 24.10.2013 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií správcom dane s poukazom na ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku, a to do doby doručenia odpovede na medzinárodnú výmenu daňových informácií. Posledná odpoveď na zaslanú žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola správcovi dane doručená 05.06.
- Správca dane následne vyhotovil z opätovnej daňovej kontroly protokol č. 9514401/5/3082508/2014/Maj zo dňa 26.06.2014, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 21.07.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, t. j. po uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Ročná lehota na ukončenie daňovej kontroly uplynula dňom 08.07.
- Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nerešpektovaním maximálnej dĺžky daňovej kontroly došlo k porušeniu § 46 ods. 10 prvá veta Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 25.01.2018 a zároveň k porušeniu zásady primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Podľa názoru krajského súdu daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, a preto bolo daňové konanie vo veci vykonávania daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - december 2007 zaťažené vadou nezákonnosti.
- Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd vykonané dôkazy nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a neprihliadal na všetko, čo vyšlo najavo pri výkone daňovej kontroly a v celom daňovom konaní. Z postupu správcu dane vyplýva, že z konania splnomocneného zástupcu žalobcu v období od 6.6.2014 do dňa uplynutia ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorá v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku uplynula dňom 8.7.2014 je zrejmé, že splnomocnený zástupca so správcom dane v období od 6.6.2014 do 8.7.2014 zámerne nespolupracoval a neumožnil vykonanie potrebných úkonov smerujúcich k ukončeniu daňovej kontroly - neumožnil správcovi dane vykonať oboznámenie sa so zisteniami počas výkonu daňovej kontroly a znemožnil doručenie protokolu z kontroly v zákonnej lehote.
- Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 08.05.2019 vyjadril žalobca v zastúpení advokátom s tým, že rozsudok krajského súdu považuje za správny a zákonný a zotrval na svojich tvrdeniach v konaní pred krajským súdom.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
- Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že žalovaný v kasačnej sťažnosti nespochybňuje, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote. Poukazoval na to, že k prekoročeniu došlo z dôvodu prieťahov pri doručení protokolu konananím splnomocneného zástupcu žalobcu so správcom dane v období od 6.6.2014 do 8.7.2014, ktorý zámerne nespolupracoval a neumožnil vykonanie potrebných úkonov smerujúcich k ukončeniu daňovej kontroly - neumožnil správcovi dane vykonať oboznámenie sa so zisteniami počas výkonu daňovej kontroly a znemožnil doručenie protokolu z kontroly v zákonnej lehote.
- Podľa § 464 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
- Kasačný súd zistil, že rozhodnutiu o kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia DPH za august 2007 predchádza rozhodnutie najvyššieho súdu v obdobnej veci týkajúcej sa za zdaňovacieho obdobia DPH za december 2006, v ktorej bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalovaného týkajúca sa skutkovo obdobného problému prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Sžfk/7/2019 zo dňa 10.12.
- Podľa § 44 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije §
- Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.
- Kasačný súd konštatuje, že lehota na vykonanie daňovej kontroly má objektívny charakter. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dochádza k tzv. procesnej preklúzii. Vyplýva to z použitého pojmu „najviac jeden rok“. Ide o obdobie, počas ktorého môže správca dane realizovať svoju právomoc voči daňovému subjektu. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môžu štátne orgány konať iba v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Právna povaha lehoty na vykonanie daňovej kontroly ako kogentnej zákonnej lehoty bola judikovaná už v predchádzajúcom daňovom procesnom predpise rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf/9/2007 zo dňa 18.04.2007 publikovaného v systéme ASPI JUD 34461 SK s právnou vetou „Lehoty uvedené v § 30a ods. 7
- O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1, 2 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, keďže v konaní bol úspešný.
- Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.