Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Oboer/10/2020 Identifikačné číslo spisu: 7614205420 Dátum vydania rozhodnutia: 11.11.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7614205420.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: H. L., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Studenec XX, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15Er/309/2014, o vymoženie 263,09 eur s príslušenstvom, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/208/2019-266 zo dňa
- júna 2020, takto rozhodol: I. Dovolanie povinnej o d m i e t a . II. Oprávnený m á voči povinnej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 15Er/309/2014-160 zo dňa
- februára 2018, v prvom výroku návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/, f/, h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „EP“) zamietol. Druhým výrokom zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. d/ EP.
- Súd prvej inštancie mal za to, že námietky povinnej proti exekúcie nie sú dôvodné. Uviedol, že zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 pís. a/ EP nie je možné, nakoľko povinná svoje tvrdenie ohľadom skutočnosti, že rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, v návrhu nepreukázala. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d/ EP nebolo podľa súdu prvej inštancie možné, keďže súd nemal preukázané z obsahu návrhu a jeho príloh, že exekúcia postihuje práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie, resp. nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ EP vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko súd nemal preukázané z návrhu, že došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom vydaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad sp. zn. PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa 6.5.
- Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP rovnako vyhodnotil za nie možný, nakoľko povinná vo svojom návrhu nijako nepreukázala neexistenciu majetku, z ktoré by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, resp. nepreukázala žiadne okolnosti brániace tomu, aby ju napr. v budúcnosti nebolo možné vymôcť.
- O odvolaní povinnej rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č.k. 14CoE/208/2019-266 zo dňa
- júna 2020 tak, že v prvom výroku potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku. Druhým výrokom odmietol odvolanie povinnej proti výroku II. súdu prvej inštancie a posledným výrokom stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
- Odvolací súd konštatoval, že u povinnej nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a/, f/, h/ EP, pretože rozhodnutie, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia je vykonateľné, vymáhaná pohľadávka oprávneného nezanikla a nebolo preukázané, že povinná je nemajetná. Tiež konštatoval, že nebolo preukázané, že sudkyňa JUDr. Hiščáková je v tomto konaní zaujatá, povinná proti nej nevzniesla riadnu námietku zaujatosti s odôvodnením podľa ust. § 52 ods. 2 CSP, preto vyhodnotil odvolanie povinnej ako nedôvodné.
- Ďalej odvolací súd dodal, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vo výroku I. návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a/, f/, h/ EP zamietol a vo výroku II. návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d/ EP zamietol. Odvolací súd odvolanie proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol, nakoľko proti takémuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je.
- Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná (ďalej aj „dovolateľka“) včas dovolanie. Uviedla, že v konaní došlo k vade podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietala, že súdy nižšej inštancie vo svojich rozhodnutiach úmyselne neuviedli dôležité, rozhodujúce skutočnosti. Tvrdila, že došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Má za to, že obe rozhodnutia súdov nižších inštancií sú nezákonné, a došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, porušeniu práva na zákonného sudcu ako aj porušeniu rovnosti strán konania. Ďalej namietala, že súd nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, ale svojvoľne, rovnako namietala, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd nevykonal riadne dokazovanie, a teda dospeli k neprávnym skutkovým zistenia. Na záver navrhla, aby dovolací súd zrušil obe rozhodnutia súdov nižších inštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 CSP prejednal dovolanie povinnej, ako podané v zákonnej lehote. Zistil, že nespĺňa náležitosti dovolania dané ustanovením § 429 ods. 1 CSP keďže nie je spísané a ani podané advokátom. Dovolanie podala povinná a nepreukázala, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
- Nevyhnutnou procesnou podmienkou v dovolacom konaní je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Povinné právne zastúpenie je zakotvené v ust. § 429 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť nemusí byť splnená, iba ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), alebo ak ide o dovolateľa v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku zastúpeného osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. c/ CSP).
- Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že v rozhodovanej veci nie je splnená osobitná procesná podmienka dovolacieho konania v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, v podobe povinného zastúpenia povinnej v dovolacom konaní advokátom a v podobe spísania dovolania advokátom. Preto najvyšší súd dovolanie povinnej odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal prípustnosťou podaného dovolania.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP).
- Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.