Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžhk/1/2019 Identifikačné číslo spisu: 1016201172 Dátum vydania rozhodnutia: 04.11.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 190zák.

č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žaloby žalobcov 1/, 2/ a 3/, ktorými sa domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2016/KH/R/2/028 zo dňa

1. júna 2016, ktorým v konaní o rozklade zamietol rozklad žalobcov a potvrdil rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odbor kartelov (ďalej aj „prvostupňový orgán“, alebo „úrad“) č. 2015/KH/1/2015 zo dňa
2. mája 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
3. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa žalobami doručenými krajskému súdu domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/133/2016-103 zo dňa
4. januára 2017 spojil na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/133/2016,. sp.zn. 6S/147/2016 a sp. zn. 6S/173/2016 s tým, že ďalej bude vedené pod sp. zn. 5S/133/
6. Krajský súd v prejednávanej veci preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2016/KH/R/2/028 zo dňa
7. júna 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, odbor kartelov č. 2015/KH/1/015 zo dňa
8. mája
9. Prvostupňový orgán verejnej správy v správnom konaní č. 0026/OKT/2014, začatom dňa
10. novembra 2014 z vlastného podnetu v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení predpisov účinných od 01.07.2014 vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž

§ 4ods.

1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a),

1. c)a
2. f)zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 136/2001 Z.z“) v znení predpisov účinných do 31. decembra 2011, na základe § 22 ods. 1
3. d)a
4. f)zákona č. 136/2001 Z. z. v znení predpisov účinných od 01. júla 2014 rozhodol tak, že konanie podnikateľov : - VUMAT SK, s.r.o., IČO: 36 406 503, so sídlom Pri cintoríne č. 36, 010 04 Žilina, v čase od 21. septembra 2009 do 12. októbra 2009 a - B.C.D., spol. s r.o., IČO: 31 623 298, so sídlom Obrancov mieru 1774/12, 026 01 Dolný Kubín, v čase od 21. septembra 2009 do 12. októbra 2009 - TERCIA, spol. s r.o., IČO: 36 375 764, so sídlom Závodská cesta 2958/6, 010 01 Žilina, v čase od 21. septembra 2009 do 12. októbra 2009,spočívajúce v tom, že títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky a účasť v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou (ďalej len „VOS“) vyhlásenou vyhlasovateľom Z. K., so sídlom M., XXX XX C. dňa 21. septembra 2009 s predmetom zákazky „Rekonštrukcia penziónu ENERGETIK“, v predpokladanej hodnote 1.005.962,53 € bez DPH tak, aby poradie uchádzačov a víťaz boli dopredu známe, a svoj zámer následne predložením zosúladených ponúk v praxi aj realizovali je dohodou obmedzujúcou súťaž pri účasti a predkladaní ponúk v procese predmetnej verejnej obchodnej súťaže, ktorá mala za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu stavebných a rekonštrukčných prác vrátane dodávok zariadení na území Slovenskej republiky, prostredníctvom priameho alebo nepriameho určenia cien tovaru, rozdelenia trhu a koluzívneho správania sa, v dôsledku ktorého podnikatelia koordinovali svoje správanie v procese verejnej obchodnej súťaže, ktorá je

§ 4ods.1 v spojení s § 4 ods.

2 písm.

1. a)a § 4 ods. 3 písm. a),
2. c)a
3. f)zákona č. 136/2001 Z. z. v znení predpisov účinných do 31.12.2011 zakázaná.

§ 38ods.

1 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení predpisov účinných do 31.12.2011 Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia ukladá:

1. a)podnikateľovi VUMAT SK, s.r.o., IČO: 36 406 503, so sídlom Pri cintoríne č. 36, 010 04 Žilina, pokutu vo výške 165.341 €
2. b)podnikateľovi B.C.D., spol. s r.o., IČO: 31 623 298, so sídlom Obrancov mieru 1774/12, 026 01 Dolný Kubín, pokutu vo výške 28.176 €
3. c)podnikateľovi TERCIA, spol. s r.o., IČO: 36 375 764, so sídlom Závodská cesta 2958/6, 010 01 Žilina, pokutu vo výške 63.562 €. 4. Krajský súd po oboznámení sa s námietkami žalobcov uvedených v žalobách konštatoval, že nie sú dôvodné, pretože mal z administratívneho spisu preukázané, že žalovaný vykonaným dokazovaním preukázal kolúzne konanie žalobcov vo verejnom obstarávaní. Krajský súd v preskúmavanom konaní z administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 23. septembra 2009 zverejnila vyhlasovateľka Z. K. na webovej stránke http://www.penzionenergetik.sk/ výzvu na predloženie ponuky do VOS s predmetom zákazky „Rekonštrukcia penziónu ENERGETIK“ - ITMS 25130120064 v predpokladanej hodnote 1,005.962,53 € bez DPH, s miestom uskutočnenia prác v Demänovskej doline, ktorá mala byť spolufinancovaná z európskeho fondu regionálneho rozvoja a prostriedkov štátneho rozpočtu. Lehota na predkladanie návrhov do predmetnej súťaže bola stanovená na 12. október 2009 do 12.00 hod. Otváranie ponúk sa uskutočnilo v ten istý deň o 12,30 hod v sídle vyhlasovateľa. Kritériom hodnotenia návrhov bola celková cena za predmet zákazky bez DPH. Súťažné podklady si prevzali traja podnikatelia: VUMAT SK, s.r.o. B.C.D., spol. s r.o. a TERCIA, spol. s r.o., ktorí zároveň v stanovenej lehote predložili svoje ponuky. Na otváraní návrhov sa nezúčastnil nikto z uvedených uchádzačov. Výsledky súťaže boli písomne oznámené uchádzačom listami zo dňa 12. októbra 2009. Zo súťaže bolo vylúčený žalobca 2/ z dôvodu, že nepredložil doklad preukazujúci oprávnenie podnikať, čo bolo jednou z podmienok účasti v súťaži. Víťazom VOS sa stal žalobca 1/, ktorý ponúkol najnižšiu cenu 1,005.962,52 €, žalobca 2/ 1,167.533,02 € a žalobca 3/ 1,061.393,65 €, za predmet zákazky. Dňa 12. októbra 2009 so žalobcom 1/ uzavrela vyhlasovateľka Zmluvu o dielo s cenou 1.005.962,53 € bez DPH. Prílohu zmluvy tvoril rozpočet. 5. Krajský súd ďalej zistil, že prvostupňový orgán mal k dispozícii dve sady dokumentácie k predmetnej VOS, ktorú mu jednu predložilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“), druhú sadu vyhlasovateľka. Prvostupňový orgán porovnaním sád zistil, že dokumentácia žalobcu 3/ a žalobcu 2/, ktorú mu doručila vyhlasovateľka sa v časti rozpočet odlišovala od rozpočtu týchto žalobcov, ktoré mu v rámci dokumentácie predložilo MH SR. R Rozpočet jednotlivých žalobcov doručený prvostupňovému orgánu od vyhlasovateľky obsahoval na CD nosičoch len vlastné cenové ponuky žalobcov, rozpočet doručený od MH SR obsahoval na CD nosiči cenovú ponuku žalobcu 2/ v skrytých stĺpcoch, okrem jeho vlastnej cenovej ponuky, cenovú ponuku uchádzačov žalobcu 1/ a žalobcu 3/. Rozpočet žalobcu 3/ obsahoval na CD nosiči cenovú ponuku žalobcu 1/. Dokumentácia predložená MH SR je dokumentácia, ktorú predložila vyhlasovateľka agentúre SACR na základe výzvy, za účelom vykonania overovania správnosti obstarania tovarov, služieb a stavebných prác v súlade s § 281 až 288 zákona č. 513/1991 a s podmienkami definovanými vo výzve KaHR-31DM-0902. Skutočnosť, že dokumentácia je totožná s originálom archivovaným u vyhlasovateľky, potvrdila pre MH SR vyhlasovateľka čestným vyhlásením. Krajský súd uviedol, že obe sady predloženej dokumentácie, kópia originálu z MH SR a originál od vyhlasovateľky, tvoria súčasť spisu vedeného k predmetnému správnemu konaniu. 6. Pri vyhodnocovaní podozrenia, či v súvislosti s verejným obstarávaním zákazky „Rekonštrukcia penziónu ENERGETIK“ došlo ku koordinácii postupu žalobcov, posudzoval krajský súd cenové ponuky predložené jednotlivými uchádzačmi predmetného verejného obstarávania. Z porovnávania jednotkových cien medzi žalobcami navzájom na základe cenových indexov krajskému súdu vyplynulo, že žalobca 2/, ktorý v súťaži skončil tretí, vo všetkých 205 položkách rozpočtu ponúkol jednotkové ceny ako 1,10 násobok jednotkových cien žalobcu 3/, ktorý v súťaži skončil druhý. Zároveň vo vzťahu k jednotkovým cenám žalobcu 1/ rade vykazovali jednotkové ceny žalobcu 2/ 13 konštantných koeficientov v rozsahu od 1,08 do 1,21, z čoho vyplýva, že cenová ponuka žalobcu 2/ bola najvyššia. Ponukové ceny žalobcu 3/ boli vo vzťahu k žalobcovi 2/ nižšie o 0,10 násobok vo všetkých 205 cenových položkách. Voči jednotkovým cenám žalobcu 1/ boli jednotkové ceny stanovené 13 konštantnými koeficientmi v rozsahu od 0,98 do 1,10 tak, aby cenová ponuka žalobcu 3/ bola vyššia ako cenová ponuka žalobcu 1/. Nakoľko jednotkové ceny žalobcu 2/ boli stanovené vo všetkých 205 cenových položkách ako 1,10 násobok jednotkových cien žalobcu 3/ a zmeny, ktoré urobil v ponuke žalobca 3/ voči žalobcovi 1/ prostredníctvom 13 konštantných koeficientov sa automaticky premietli do cenovej ponuky žalobcu 2/ pri porovnávaní jeho ponuky so žalobcom 1/. Preto cenová ponuka žalobcu 2/ voči žalobcovi 1/ vykazuje rovnako ako cenová ponuka žalobcu 3/ voči žalobcovi 1/ 13 konštantných koeficientov. 7. Krajský súd zhodne s prvostupňovým orgánom konštatoval, že porovnaním jednotkových cien za jednotlivé cenové položky žalobcu 3/ a žalobcu 2/ identifikoval 100 % zhodu v existencii cenového indexu. Cenový index predstavuje vo všetkých 205 ocenených položkách rozpočtu hodnotu 1,10 čo znamená, že každá jednotková cena za jednotlivú cenovú položku v ponuke žalobcu 2/ je 1,10 krát násobne vyššia ako jednotková cena za každú typovo rovnakú položku rozpočtu v rozpočte žalobcu 3/. Z uvedeného vyplýva, že cenová ponuka žalobcu 2/ vychádzala z cenovej ponuky žalobcu 3/, ktorý sa po vyhodnotení ponúk umiestnil pred ním. 8. Krajský súd ďalej konštatoval, že porovnaním jednotkových cien za jednotlivé cenové položky žalobcu 3/ so žalobcom 1/ identifikoval existenciu 13 rôznych cenových indexov, teda ponukové ceny žalobcu 3/ a žalobcu 1/ pri ich vzájomnom porovnaní vykazujú výraznejšie odchýlky, vzhľadom na to výsledok cenového porovnania medzi neúspešnými žalobcami a žalobcom 1/ na základe indexov nepovažoval za dôkaz. Konštatoval však, že uvedený záver, vzhľadom na vykonané dôkazy, tak ako boli zhrnuté v rozhodnutí, nezbavuje viny žalobcu 1/ z účasti na kolúzii v predmetnej VOS. 9. Krajský súd mal na základe zistení z administratívneho spisu za preukázané, že konanie žalobcov pri príprave a predkladaní cenových ponúk do predmetnej VOS nebolo nezávislé, nakoľko medzi žalobcami došlo v roku 2009 k dohode o koordinácii postupu vo VOS, predovšetkým v súvislosti s vytvorením a predložením cenovej ponuky, stanovením poradia uchádzačov a možným rozdelením trhu.

názoru krajského súdu bolo v konaní preukázané, že žalobcovia sa na víťazovi predmetnej zákazky - žalobcovi 1/ vopred dohodli a žalobca 2/ a 3/ predložili len krycie ponuky.

1. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich znakov vypovedajúcich o kolúzii vo verejnom obstarávaní je spôsob stanovenia cien. V prípade, ak účastníci verejného obstarávania priamo alebo nepriamo určia, kto ponúkne akú cenu, prípadne sa dohodnú na postupe, či určitom vzorci, ktorý sa použije pri výpočte ponukových cien u neúspešných uchádzačov, dochádza k narušeniu nezávislej cenovej politiky podnikateľov. V dôsledku uvedeného správania sa žalobcovia vylúčili zo súťaže v predmetnej VOS, pretože ich súťažné ponuky neboli výsledkom nezávislej cenovej politiky, ale boli vypracované na základe dohody, ktorá medzi nimi existovala ešte pred podaním súťažných ponúk. Krajský súd tak konštatoval, že uvedené správanie žalobcov predstavuje osobitný druh kartelovej dohody označený aj ako kolúzia (kolúzne správanie) vo verejnom obstarávaní, ktorým sa v súťaži de facto stráca podstata a zmysel verejného obstarávania.
2. Krajský súd mal za to, že v prípade žalobcov došlo k podaniu krycej ponuky, ktorá je najčastejšou formou kolúzie vo verejnom obstarávaní. Išlo o správanie, kedy žalobca 3/ dal vyššiu ponuku ako žalobca 2/ a títo predložili vyššiu cenovú ponuku ako vopred dohodnutý víťaz, t.j. žalobca 1/ a cieľom tejto schémy bolo vyvolať ilúziu skutočnej súťaže. Žalovaný porovnávaním súťažnej dokumentácie žalobcov zistil, že cenové ponuky žalobcov vykazovali vysoký stupeň zhodnosti, nakoľko ponuky žalobcov obsahovali podstatný počet rovnakých odhadov nákladov na jednotlivé položky. Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania prvostupňovým orgánom i žalovaným (body 59-74 rozhodnutia) boli

názoru krajského súdu vyvrátené námietky žalobcov v ktorých tvrdili, že prvostupňový orgán a žalovaný nevysvetlili a nezdôvodnili, prečo mohlo dôjsť ku kolúznemu správaniu medzi žalobcami. 12. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov o nedostatočnom vymedzení konania, nakoľko výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje opis konania účastníkov administratívneho konania, ktorý má tieto konkretizačné prvky: „... v čase od 21.09.2009 do 12.10.2009 ... spočívajúce v tom, že títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky a účasť v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou vyhlásenou vyhlasovateľom Z., so sídlom M., XXX XX C. dňa 21.09.2009 s predmetom zákazky „Rekonštrukcia penziónu ENERGETIK“, v predpokladanej hodnote 1 005 962,53 Eur bez DPH, tak, aby poradie uchádzačov a víťaz boli dopredu známe, a svoj zámer následne predložením zosúladených ponúk v praxi aj realizovali je dohodou obmedzujúcou súťaž pri účasti a predkladaní ponúk v procese predmetnej verejnej obchodnej súťaže, ktorá mala za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu stavebných a rekonštrukčných prác vrátane dodávok zariadení na území Slovenskej republiky, prostredníctvom priameho alebo nepriameho určenia cien tovaru, rozdelenia trhu a koluzívneho správania sa, v dôsledku ktorého podnikatelia koordinovali svoje správanie v procese verejnej obchodnej súťaže, ktorá je

§ 4ods.1 v spojení s § 4 ods.

2 písm.

1. a)a § 4 ods. 3 písm. a),
2. c)a
3. f)zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení predpisov účinných do 31.12.2011 zakázaná ...“ 13. Vzhľadom na druh a povahu správnych deliktov v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, mal krajský súd za to, že výrok prvostupňový orgán formuloval čo najpresnejšie v duchu požiadavky nezameniteľnosti a konkretizácie skutku, ide o štandardný výrok, ktorý súd v danom prípade akceptoval. 14. Krajský súd uviedol, že spôsob spáchania predmetného skutku je vo výroku uvedený: „...spočívajúce v tom, že títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky a účasť v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou vyhlásenou vyhlasovateľom T. K., so sídlom M., XXX XX C. . dňa 21.09.2009 s predmetom zákazky „Rekonštrukcia penziónu ENERGETIK“, v predpokladanej hodnote 1 005 962,53 € bez DPH, tak, aby poradie uchádzačov a víťaz boli dopredu známe, a svoj zámer následne predložením zosúladených ponúk v praxi aj realizovali...“ pričom je špecifikovaná aj konkrétna obchodná verejná súťaž (ďalej len „OVS“), ktorá nemôže byť zamenená s inou OVS alebo verejným obstarávaním. Rovnako výrok obsahuje určenie času: „... v čase od 21.09.2009 do 12.10.2009 ...“ a určenie miesta: „...na území Slovenskej republiky...“. 15. K námietke žalobcov, týkajúcej sa doplnenia dokazovania krajský súd uviedol, že oba orgány verejnej správy spoľahlivo zistili skutkový stav veci, zabezpečili si dostatok dôkazov, vypočuli svedkov - vyhlasovateľku dňa 04. januára 2015 a prevádzkara penziónu ENERGETIK dňa 03. februára 2015 za účasti právnych zástupcov žalobcov 1/ až 3/. Dňa 6. mája 2015 im zaslal žalovaný výzvu pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ku ktorej sa vyjadril iba žalobca 2/. Pretože žalobcovia návrh na doplnenie dokazovania konfrontáciou svedkov a vypočutím pracovníkov MH SR pred vydaním napadnutého rozhodnutia nenavrhli, tento návrh považoval krajský súd za účelový. 16. Krajský súd považoval za nedôvodnú i námietku žalobcov ohľadne výšky pokuty, pretože prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty hmotnoprávne správne postupoval

zákona v znení účinnom do

1. decembra
2. Poukázal na § 44d ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom od
3. júla 2014,

ktorého sa na ukladanie pokút za porušenie ustanovení predpisov účinných do 30.06.2014 použijú ustanovenia tohto zákona účinné od

1. júla 2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie. Krajský súd mal za to, že uplatnenie ustanovenia zákona účinného od
2. júla 2014 by pre žalobcov neznamenalo priaznivejšie posúdenie výšky pokuty, preto úrad postupoval správne, keď na ukladanie pokút za porušenie ustanovení predpisov účinných do
3. decembra 2011 použil ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z. účinného do
4. decembra
6. Krajský súd zdôraznil, že pokuta z hľadiska generálnej prevencie má represívny charakter a jej výška, pokiaľ má mať aj odstrašujúci efekt a súčasne motivovať podnikateľa k dodržiavaniu zákona, má byť uložená tak, aby presiahla nadobudnutý majetkový prospech (dosiahnutý z uvedených praktík). Žalovaný pri aplikácii kritériá ust. § 38 ods. 9 zákona č. 136/2001 Z.z. pri uložení pokuty v prejednávanej veci použil v konaní zadovážené dôkazné prostriedky, ktorými boli hlavne listinné dôkazy a uložil pokutu predstavujúcu 10 % z obratu za účtovné obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia, t.j. 10 % z celkového obratu za posledné účtovné obdobie v zmysle § 38 ods. 1 . zákona č. 136/2001 Z.z.
7. Základným východiskom pre výpočet pokuty bol pre prvostupňový orgán obrat dosiahnutý žalobcov v 1/ až 3/ na vymedzenom relevantnom trhu za stavebné práce dosiahnutý na území SR za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa žalobca zúčastnil na protisúťažnom konaní, teda v roku 2009 spolu s fotokópiami výkazu ziskov a strát a ich celkový obrat za rok
8. Žalobca 1/ uviedol celkový obrat za rok 2009 v čiastke 15.334.259,- € celkový obrat za rok 2014 v čiastke 1.653.419,- €; žalobca 2/ mal celkový obrat v roku 2009 2.169.035,- € a celkový obrat v roku 2014 mal v čiastke 635.629,- €. Žalobca 3/ uviedol celkový obrat za rok 2009 v čiastke 626.315,- € a zároveň uviedol, že jeho relevantný obrat za rok 2009 je 0,00 €. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením prvostupňového orgánu keď stanovil relevantný obrat žalobcu 3/ za rok 2009 vo výške 683.077,- €. Žalobca 3/ nepredložil prvostupňovému orgánu informáciu o predbežnom obrate za rok
10. Krajský súd uviedol, že uzavretie dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá v sebe zahŕňa koluzívne správanie, v dôsledku ktorého žalobcovia koordinovali svoje správanie v procese verejného obstarávania patrí medzi najzávažnejšie porušenia zákona, tzv. ťažké kartely.

názoru krajského súdu uložená sankcia zodpovedá povahe, závažnosti správneho deliktu, dĺžke protiprávneho konania a súčasne aj požiadavke generálnej prevencie. 20.

názoru krajského súdu mal úrad nesporne preukázané, že žalobcovia koordinovali svoje správanie pri vypracovaní a predkladaní súťažných ponúk v posudzovanom verejnom obstarávaní za účelom zabezpečenia víťazstva vopred určeného uchádzača s cieľom obmedziť súťaž. Účastníci uzatvorili dohodu, ktorá mala za cieľ obmedziť hospodársku súťaž. Táto dohoda bola žalobcami aj v praxi realizovaná, účastníci dohody predkladali súťažné ponuky vo verejnom obstarávaní s vedomím, že týmto svojím konaním ovplyvnia výsledok súťaže a umožnia, aby sa víťazom stal vopred určený uchádzač - žalobca 1/. Konanie žalobcov bolo posúdené ako jeden trvajúci správny delikt, spočívajúci v zosúladenom postupe podnikateľov v predmetnom verejnom obstarávaní, ktorého cieľom bolo obmedzenie súťaže. 21. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy v medziach žalôb dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch stupňov riadne zistili skutkový stav veci, riadne sa vysporiadali so všetkými dôvodmi uvedenými žalobcami v podaných žalobách, správne vyhodnotili skutkový a právny stav a vec správne právne posúdili. Súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto žaloby žalobcov

§ 190SSP zamietol.

O trovách konania rozhodol

§ 167SSP.

2. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca 1/ („kasačný sťažovateľ 1/“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov

§ 440ods.

1 písm.

1. g)a
2. f)SSP. Žalobca 1/ navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a žalobcovi prizná voči žalovanému náhradu trov konania. 23. V sťažnostnom bode 1. Nesprávne právne posúdenie veci uviedol, že v podanej žalobe namietal, že v zmysle právneho poriadku musí byť súčasťou výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného jednoznačne definovaná skutková veta, t.j. výroková časť napadnutého rozhodnutia je nejednoznačná a absentuje v nej konkretizácia skutku. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byt' zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). Žalobca 1/ mal za to, že výrok napadnutého rozhodnutia tieto náležitosti nespĺňal, čo považoval za dôvod na zrušenie oboch rozhodnutí žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd však v napadnutom rozsudku konštatoval (bod 211 a 212) dostatočnú konkretizáciu skutku a argumenty žalobcu 1/ vyhodnotil ako nesprávne, čím

názoru žalobcu 1/ vec nesprávne posúdil.

1. Nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom žalobca 1/ vzhliadol aj vo veci uloženej pokuty zo strany žalovaného, ktorú súd vyhodnotil ako uloženú správne. Žalobca 1/ bol presvedčený, že pokuta mu bola uložená neoprávnene, keďže neporušil ustanovenia zákona č. 136/2001 Z.z., neuzavrel kartelovú dohodu a nedopustil sa koluzívneho správania. Aj v prípade, ak by došlo k porušeniu ustanovení zákona, čo však žalobca dôrazne popiera, mal za to, že pokuta bola uložená v rozpore so zákonom a výška pokuty je nedôvodná. Domnieval sa, že závažnosť treba posudzovať vzhľadom na jeho negatívny dopad na spoločnosť, na dĺžku a rozsah takéhoto prípadného porušenia zákona a tiež vzhľadom na jeho vplyv na súťaž na relevantnom trhu.
2. V sťažnostnom bode
3. Nesprávny procesný postup, Nedostačujúce zistenie skutkového stavu na posúdenie veci žalobca 1/ uviedol, že bol postupom krajského súdu ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, a to z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového stavu potrebného na posúdenie veci. Tento nedostatok žalobca 1/ vytýkal už v podanej žalobe, no konajúci súd sa obmedzil len na stručné konštatovanie, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre vydanie rozhodnutia a súd sa s jeho závermi stotožnil. Nedostatočne zisteným skutkovým stavom krajský súd porušil procesné postupy a znemožnil mu tak riadne uplatniť jeho procesné práva ako aj právo na spravodlivý proces. Žalobca 1/ mal za to, že závery žalovaného o účasti žalobcu 1 na kartelovej dohode, osobitne obsiahnuté napr. v bodoch 34, 52, 67, 70, 73 a 74 druhostupňového rozhodnutia, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný nikde v napadnutých rozhodnutiach jednoznačne nepreukázal akúkoľvek účasť žalobcu 1/ na kartelovej dohode resp. koordinovaní ponúk účastníkov vo VOS. Žalobca 1/ toto tvrdenie a závery žalovaného ako nedôvodné odmieta, pričom poukazuje na to, že jeho ponuka bola riadne vypracovaná, predložená, neobsahovala žiadne „skryté" stĺpce ani iné údaje, ktoré by spochybňovali riadny postup žalobcu 1/ v procese VOS. Žalobca 1/ poukázal na výpovede svedkov, osobitne S. N., ktorý sám uviedol, že zrejme pripravoval CD nosiče predkladané MH SR a vykonával aj iné zásahy do obsahu ponúk na nich zachytených (porovnanie) pre potreby vyhlasovateľky, keďže v čase realizácie VOS neexistoval zámer žiadať o poskytnutie prostriedkov nenávratnej finančnej výpomoci. Neobstojí preto záver žalovaného o nevieryhodnosti jeho výpovede bez dostatočného zdôvodnenia tohto záveru žalovaného.

názoru žalobcu 1/ žalovaný ani krajský súd sa nemali uspokojiť' so strohým konštatovaním, že výpoveď svedka N. neobjasnila žalovaným vytýkané zistenia ohľadne ponúk uchádzačov, ale v súlade s povinnosťou zistenia skutočného stavu veci a materiálnej pravdy mali dokazovanie doplniť napr. konfrontáciou svedkov príp. ich ďalším výsluchom. 26. Žalobca 1/ ďalej namietal, že žalovaný nevysvetlil a s odkazom na vykonané dôkazy nezdôvodnil, prečo nemohlo dôjsť' ku koluzívnemu správaniu medzi B.C.D. a TERCIA bez akejkoľvek vedomosti či účasti žalobcu 1/, hoc aj za účasti vyhlasovateľky a žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu komunikačnej platformy medzi účastníkmi VOS. Len samotné konštatovanie o obchodných kontaktoch v bode 76 druhostupňového rozhodnutia nie je postačujúce na preukázanie, že žalobca 1/ ako i ďalší účastníci VOS medzi sebou komunikovali a koordinovali svoj postup vo VOS. Nie je preto možné od účastníkov správneho konania spravodlivo požadovať, aby žalovanému preukázali, že sa protisúťažného konania nedopustili; navyše takáto požiadavka by bola v rozpore s elementárnymi zásadami logiky. Zároveň by to bolo v rozpore aj so zásadami obsiahnutými v Odporúčaní Rady Európy č. R

názoru žalobcu 1/ je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov i rozsudok krajského súdu, čím došlo k porušeniu procesných práv žalobcu 1 a zásahu do jeho práva na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo na riadne a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia súdu. 28. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca 2/ („kasačný sťažovateľ 2/“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov

§ 440ods.

1 písm. f ) a

1. g)SSP. Žalobca 2/ navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a žalobcovi prizná voči žalovanému náhradu trov konania. 29. V sťažnostnom bode 1. Nesprávne právne posúdenie veci uviedol, že v podanej žalobe namietal, že v zmysle právneho poriadku musí byť súčasťou výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného jednoznačne definovaná skutková veta, t.j. výroková časť napadnutého rozhodnutia je nejednoznačná a absentuje v nej konkretizácia skutku. Nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom žalobca 2/ vidí aj vo veci uloženej pokuty zo strany žalovaného, ktorú súd vyhodnotil ako uloženú správne. 30. V sťažnostnom bode 2. Nesprávny procesný postup, Nedostačujúce zistenie skutkového stavu na posúdenie veci žalobca 2/ uviedol, že bol postupom krajského súdu ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, a to z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového stavu potrebného na posúdenie veci. Nedostatočne zisteným skutkovým stavom krajský súd porušil procesné postupy a znemožnil tak žalobcovi 2/ riadne uplatniť jeho procesné práva ako aj právo na spravodlivý proces. Zároveň poukázal na nezrozumiteľnosť prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia. 31. Proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť i žalobca 3/ („kasačný sťažovateľ 3/“) z dôvodu, že krajský súd rozsudkom rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm.
2. g)SSP). Žalobca3/ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa výšky pokuty uloženej žalobcovi 3/ zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. 32. S poukazom na ust. 38 ods. 1 a 4 a § 10 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2011 žalobca 3/ zastával názor, že žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne aplikoval ustanovenia právnych predpisov a aplikoval Metodický pokyn o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž zo dňa 1. júla 2014 vydaný samotným žalovaným (ďalej len „Metodický pokyn”), ktorý nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a navyše bol vydaný niekoľko rokov po tom, ako malo dôjsť ku spáchaniu správneho deliktu. Žalobca 3/ bol presvedčený, že výška uložených pokút za správny delikt vybočuje zo zákonom určených medzí správnej úvahy orgánu verejnej správy. 33. Považoval za nepochybné, že ak zákonodarca stanovil za spáchanie určitého správneho deliktu rozpätie od 0 % do 10 % z obratu za určitý rok, pokuta pohybujúca sa úplne na hornej hranici stanoveného rozpätia môže byť uložená iba v prípade spáchania daného deliktu mimoriadne závažným spôsobom, resp. až najzávažnejším možným spôsobom za súčasnej existencie viacerých významných priťažujúcich okolností a zároveň za neexistencie žiadnych poľahčujúcich okolností. V posudzovanom prípade však protiprávne konanie žalobcov konštatované žalovaným ani zďaleka nemá parametre najzávažnejšieho možného deliktu spočívajúceho v uzatvorení dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž.

názoru žalobcu 3/ je v právnom štáte nevyhnutné, aby každá sankcia uložená orgánom verejnej moci zodpovedala povahe a okolnostiam deliktu. Za viaceré delikty rovnakého druhu, ale diametrálne odlišnej závažnosti nemá byť príslušných páchateľom ukladaná rovnako vysoká pokuta (vyjadrené v percentách z obratu). 34. Žalobca 3/ mal za to, že krajský súd prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, keď postup žalovaného pri určovaní výšky pokuty za správny delikt vyhodnotil ako správny a zákonný.

názoru žalovaného krajský súd mal dospieť k záveru, že Metodický pokyn nemá oporu v zákone (ale ani v žiadnom inom právnom predpise), nie je prameňom práva, nemá absolútne nijakú záväznosť a evidentne vybočuje z hraníc definovaných v zákone, keďže pravidelne speje k určeniu tak vysokej sankcie, akú zákon ani nedovoľuje uložiť. Žalobca 3/ mal za to, že krajský súd mal rozhodnutie oboch stupňov v časti výšky pokuty uloženej žalobcovi 3/ zrušiť, alebo pokutu podstatne znížiť. 3. 35. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu 1/ uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a kasačnému súdu navrhol, aby kasačné sťažnosti žalobcov 1/ až 3/ zamietol ako nedôvodné

§ 461SSP: 36.

Žalovaný považoval za nevyhnutné uviesť, že rozhodnutie Rady úradu spolu s prvostupňovým rozhodnutím sú založené na súbore dôkazov o kolúzii v konkrétnom verejnom obstarávaní. Tieto dôkazy spolu tvoria jeden celok, ktorý preukazuje dohodu obmedzujúcu súťaž a účasť všetkých troch žalobcov na nej. Úrad netvrdí, že by jednotlivé dôkazy sami o sebe preukazovali kolúziu, ale spoločne ako súbor dôkazov preukazujú záver obsiahnutý v napadnutých rozhodnutiach a spochybňujú, resp. vyvracajú tvrdenia účastníkov konania. 37.

názoru žalovaného žalobca 1/ neuviedol, v čom konkrétne je rozsudok krajského súdu nedostatočný, nezdôvodnený, nezrozumiteľný, ale tieto skutočnosti odvodzuje od nedostatočnosti, nezrozumiteľnosti napadnutých rozhodnutí a nedostatku dôvodov.

1. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa výroku rozhodnutia uviedol, že výrok rozhodnutia úradu obsahuje opis konania účastníkov administratívneho konania, ktorý nesie jednoznačne konkretizačné prvky. Vzhľadom na druh a povahu správnych deliktov v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, ktoré sú vo svojej podstate špecifické a nie sú také početné, ako aj dôkazy, ktorými sa preukazujú nemožno očakávať výroky ako v trestných veciach. I napriek tomu tieto výroky úrad formuluje čo najpresnejšie v duchu požiadavky nezameniteľnosti a konkretizácie skutku. V danom prípade ide o štandardný výrok, aký sa používa v iných prípadoch a býva súdom akceptovaný (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
2. júna 2016 sp. zn. 1S 103/2015 v prípade J.P.-STAV c/a Protimonopolný úrad SR). Žalovaný poukázal i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") sp. zn. I. US 505/2015 zo dňa 16.1.2016 vo veci Siemens AG, kde Ústavný sud SR uznal špecifickosť správnych deliktov v oblasti hospodárskej súťaže a odmietol aplikovanie princípu zákazu reformatio in peius pri ukladaní pokuty v týchto prípadoch.
3. K námietke týkajúcej sa nepreukázania účasti žalobcu na kartelovej dohode, resp. koordinovaní ponúk účastníkov vo OVS žalovaný uviedol, že z bodov 67 a nasl. prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán posudzoval, či z konania uvedených podnikateľov možno vyvodiť súhlasný prejav vôle, ktorého cieľom bolo obmedzenie hospodárskej súťaže. Takýto postup je plne v súlade so zákonom, ako aj príslušnou ustálenou judikatúrou, z ktorej vyplýva, že dohodou podnikateľov je aj zhodný prejav vôle strán, ktorý nemusí spĺňať ďalšie formálne požiadavky napr. vo forme písomnej dohody.
4. Prvostupňový orgán na základe dôkazov získaných analýzou podkladov predložených účastníkmi konania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania pri predkladaní ponúk muselo dôjsť ku koordinácii. Prvostupňový orgán po vyhodnotení námietok účastníkov konania nedospel k záveru o možnom inom vysvetlení mimoriadnej zhody cenových ponúk uchádzačov a skutočnosti, že na ponukách neúspešných uchádzačov sa v skrytých stĺpcoch nachádzali ponuky uchádzačov, ktorí sa umiestnili pred nimi. Výsledky dokazovania doplneného Radou úradu tieto závery potvrdzujú. Žiadne z námietok či argumentov uvádzaných účastníkmi konania, ktorými vysvetľovali zhodu v indexoch a skutočnosť, že na jednotlivých CD sa nachádzali ich ponuky navzájom, v konaní nevyvrátili zistenia a závery úradu.
5. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na osobitý charakter súťažného práva, kde priame dôkazy existujú len zriedkavo, existenciu protisúťažného postupu možno preukázať aj na základe súboru nepriamych dôkazov, odvodených od správania podnikateľa na trhu, respektíve jeho iných prejavov, ktoré ako celok môžu predstavovať dôkaz o porušení súťažných pravidiel, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie pre takéto správanie. Obdobný typ dôkazov pripustili súdy aj v prípade dohody šiestich stavebných spoločností, kde rozhodnutie úradu vo veci bolo potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžh/2/2015 rozsudkom z
6. novembra
8. Žalovaný ďalej uviedol, že problematika CD nosičov predložených MH SR je dôsledne rozpracovaná v bodoch 59 - 74 druhostupňového rozhodnutia. Úrad nedôveryhodnosť výpovede svedka p. Šplhu jednoznačne zdôvodnil najmä v bode 72 druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený. Dňa
9. januára 2015 bol na ústnom pojednávaní vykonaný výsluch vyhlasovateľky a dňa
10. februára 2016 bol vykonaný výsluch pána Šplhu. Na oboch týchto ústnych pojednávaniach bol žalobca 1/ prítomný v zastúpení svojho právneho zástupcu pričom mu bolo umožnené klásť svedkom otázky. Vzhľadom na už zistené skutočnosti je zrejmé, že by ďalší výsluch nepriniesol nové skutočnosti. Dňa
11. mája 2016 Rada úradu zaslala účastníkom konania výzvu pred vydaním rozhodnutia, v ktorej ich informovala o predbežných záveroch, ku ktorým dospela, ku ktorej sa pred vydaním rozhodnutia sa vyjadril len účastník konania TERCIA. Žalobca 1/ mal možnosť navrhnúť predmetné doplnenie dokazovania ešte pred vydaním druhostupňového rozhodnutia, čo však neurobil. Na základe uvedeného usúdil, že aktuálne je táto požiadavka účelová.
12. K námietke žalobcu 1/, v ktorej tvrdil, že úrad nikde logicky nevysvetlil a s odkazom na vykonané dôkazy nezdôvodnil, prečo nemohlo dôjsť ku koluzívnemu správaniu medzi B.C.D. a TERCIA bez akejkoľvek vedomosti či účasti žalobcu 1/, príp. hoc aj za účasti vyhlasovateľky žalovaný uviedol, že žalobca 1/ chce spochybniť výsledok napadnutých rozhodnutí na základe teórie,

ktorej účastníci B.C.D. a TERCIA prostredníctvom koluzívneho správania a za ich preukázanej vedomosti o konkrétnej ponuke žalobcu úmyselne navýšili svoje ponuky s cieľom neuspieť v predmetnej OVS (za príp. účasť vyhlasovateľky) bez vedomia žalobcu 1/ a bez toho, aby mali z takého správania akýkoľvek prospech. Toto žalobcovo tvrdenie je

žalovaného účelové a nemá akýkoľvek racionálny základ.

1. K preukázaniu existencie komunikačnej platformy medzi účastníkmi OVS žalovaný uviedol, že z bodov 67 a nasl. prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán posudzoval, či z konania uvedených podnikateľov možno vyvodiť súhlasný prejav vôle, ktorého cieľom bolo obmedzenie hospodárskej súťaže. Takýto postup je plne v súlade so zákonom, ako aj príslušnou ustálenou judikatúrou, z ktorej vyplýva, že dohodou podnikateľov je aj zhodný prejav vôle strán, ktorý nemusí spĺňať ďalšie formálne požiadavky napr. vo forme písomnej dohody. V predmetnom rozhodnutí bolo preukázané, že účastníci nemohli dospieť k rovnakým hodnotám jednotkového množstva prostredníctvom údajov zverejnených či sprístupnených vyhlasovateľkou z čoho vyplýva, že tieto informácie mohli získať len vzájomnou koordináciou. Tvrdenie účastníkov, že vzájomné koeficienty medzi jednotlivými ponukami sú výsledkom náhody pri použití databázy cenníka CENKROS sa preukázali ako nepravdivé s poukázaním na kolísavosť koeficientov, o ktoré je cena uvedená v ponukách jednotlivých účastníkov konania odlišná od cenníka CENKROS.
2. Zhodu dokumentácie predkladanej MH SR s originálom archivovaným u vyhlasovateľa potvrdila vyhlasovateľka v čase predloženia dokumentácie čestným vyhlásením. Z dokumentácie predloženej MH SR úrad zistil, že v minimalizovaných stĺpcoch neboli priamo vpísané hodnoty, ale že obsahujú vzorce na výpočet hodnôt, pričom obsahuje vpísané hodnoty jednotkových cien účastníka konania VUMAT. Z uvedeného je zrejmé, že osoba, ktorá vyhotovovala danú tabuľku uloženú na CD nosiči predloženom MH SR ju nevyhotovovala zostavením z údajov jednotlivých položiek uvedených v ponukách B.C.D. a TERCIA, ale výpočtom vo vzťahu k ponuke VUMAT. S ohľadom na zaokrúhľovanie údajov bolo tiež preukázané, že ponuku obsiahnutú na CD nosičoch predložených MH SR nie je možné vytvoriť z údajov obsiahnutých na CD nosičoch predložených vyhlasovateľkou. Treba preto odmietnuť námietku účastníkov konania, že dokumenty na sade CD predloženej MH SR mohli vzniknúť manipuláciou dokumentov nachádzajúcich sa na sade CD predloženej vyhlasovateľkou. Skutočnosť, že sa v ponukách neúspešných uchádzačov nachádzali ponuky uchádzačov, ktorí sa umiestnili pred nimi, bola vyhodnotená Radou úradu za dôkaz o kolúzii účastníkov konania, (body 59 - 75 druhostupňového rozhodnutia).
3. Žalovaný uviedol, že dôvody rozhodnutí úradu sa opierajú o skutočnosti, ktoré boli v konaní dokázané. Nakoľko dohoda obmedzujúca súťaž je nielen ústny, alebo písomný prejav podnikateľov konania, ale súhlasný prejav vôle môže byť vyvodený aj z konania podnikateľov, rozhodnutie nie je založené na konštatovaní, že sa účastníci poznali z ich predchádzajúcich obchodnoprávnych vzťahov (fakturácie) v r. 2008 - 2011, ale na posúdení, či z konania uvedených podnikateľov možno vyvodiť súhlasný prejav vôle, ktorého cieľom bolo obmedzenie hospodárskej súťaže.
4. K tvrdeniu žalobcu 1/ o nezrozumiteľnosti ustanovení o určení výšky pokuty (body 93 - 100 druhostupňového rozhodnutia) žalovaný uviedol, že za účelom bližšieho objasnenia postupu úradu pri ukladaní pokút vydal úrad Metodický pokyn o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužitia dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž, pričom dodržiavanie metodického pokynu je vyjadrením uplatňovania § 3 ods. 5 druhá veta správneho poriadku, keďže zabezpečuje, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Metodický pokyn bližšie približuje spôsob ukladania pokút a jej kalkuláciu, pretože ju zákon nestanovuje.
5. K námietke žalobcu 1/, „že nie je možné vychádzať z premisy, že pri akomkoľvek koluzívnom konaní ide vždy o závažné porušenie zákona" žalovaný uviedol, že kartely ako osobitná forma horizontálnych dohôd, patria svojou povahou medzi najzávažnejšie porušenia súťažných pravidiel. Do tejto kategórie patria najmä dohody o určení cien, obmedzení odbytu, rozdelení trhov a koluzívne správanie v tendroch, napr. v procese verejnej obchodnej súťaže, verejného obstarávania alebo inej obdobnej súťaže. Tieto praktiky sú vždy postihované ako závažné porušenia, pričom pri ukladaní pokút je potrebné prihliadať na individuálnu aj generálnu prevenciu a samozrejme aj na potrestanie - represívny účel sankcie
6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu 2/ vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa výroku rozhodnutia, nesprávneho právneho postupu a nepreskúmateľnosti rozsudku pre nezrozumiteľnosť a/alebo nedostatok dôvodov odkázal na svoje vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalobcu 1/.
7. Žalovaný sa vyjadril ku kumulácii dôvodov v kasačnej sťažnosti žalobcu 1/ a 2/ a to, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a súčasne nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že rozhodnutie Rady úradu spolu s prvostupňovým rozhodnutím je preskúmavané ako celok, nie jeho časti. Nie je preto možné, aby rozhodnutie bolo nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a súčasne nebol dostatočne zistený skutkový stav. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd 38/2012 z
8. decembra 2013 a sp.zn. 1Sžf/68/2016 z
9. júna
11. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu 3/ žalovaný k námietkam ohľadom ukladanej pokuty odkázal na vyjadrenie uvedené vyššie a k aplikácii Metodického pokynu uviedol, že úrad

neho postupuje už od roku 2008, čo je známe tak krajskému súdu ako aj Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z ich rozhodovacej činnosti v rámci prieskumu rozhodnutí úradu.

1. K námietke žalobcu, že Metodický pokyn nemôže byť aplikovaný, nakoľko odporuje zákonu žalovaný uviedol, že Metodický pokyn bol vydaný s cieľom transparentnosti postupu, resp. metodiky kalkulácie pokuty v rámci zákonných limitov. Úrad má síce voľnosť správnej úvahy, avšak s cieľom predvídania jeho postupu ako aj dobrovoľného približovania metodiky ukladania pokút v rámci EÚ prijal ešte v roku 2008 metodiku obdobnú, ako uplatňuje Európska komisia. Uvedené nijakým spôsobom neodporuje zákonu a naopak preukazuje, že úrad neuplatňuje svojvoľné postupy, ale medzinárodne uznané postupy a metodiky kalkulácie pokuty.
2. K skutočnostiam uvedeným žalobcom 3/ v bode 4.8 kasačnej sťažnosti žalovaný odkázal na prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Rady úradu v časti zdôvodnenia pokuty, pričom dodal, že žalobca nemôže stotožňovať skutočnosť, ktorá je priťažujúcou okolnosťou automaticky za poľahčujúcu skutočnosť. Žalovaný podotkol, že úrad napokon pokutu pri kontrole, či pokuta nepresahuje 10% legislatívny „strop" „znížil" (o cca 6.000 €), nakoľko pri kontrole, či pokuta nepresahuje 10% z obratú zistil, že celkový obrat podnikateľa v roku predchádzajúcemu roku rozhodnutia bol nižší, ako relevantný obrat v roku porušenia. .
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „Najvyšší súd SR“, alebo „kasačný súd“) v zmysle § 438 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP). 55.

§ 2ods.

1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 56.

§ 6ods.

1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 57.

§ 194ods.

1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 58.

§ 438ods.

1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 59.

§ 454

SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

1. Najvyšší súd SR v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ich nepovažuje za potrebné opakovať a súčasne na ne poukazuje.
2. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2016/KH/R/2/028 zo dňa
3. júna 2016, ktorým zamietla rozklad žalobcov 1/ až 3/ a potvrdila rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru kartelov č. 2015/KH/1/2015 zo dňa
4. mája
5. Prvostupňovým rozhodnutím úrad vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž

§ 4ods.

1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a),

1. c)a
2. f)zákona č. 136/2001 Z. z. v znení predpisov účinných do 31. decembra 2011, na základe § 22 ods. 1
3. d)a
4. f)zákona č. 136/2001 Z. z. v znení predpisov účinných od 01. júla 2014 rozhodol tak, že I.. Konanie podnikateľov : - VUMAT SK, s.r.o., IČO: 36 406 503, so sídlom Pri cintoríne č. 36, 010 04 Žilina, v čase od 21. septembra 2009 do 12. októbra 2009 - B.C.D., spol. s r.o., IČO: 31 623 298, so sídlom Obrancov mieru 1774/12, 026 01 Dolný Kubín, v čase od 21. septembra 2009 do 12. októbra 2009 - TERCIA, spol. s r.o., IČO: 36 375 764, so sídlom Závodská cesta 2958/6, 010 01 Žilina, v čase od 21. septembra 2009 do 12. októbra 2009 spočívajúce v tom, že títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky a účasť v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou vyhlásenou vyhlasovateľom Z., so sídlom M., XXX XX C. dňa 21. septembra 2009 s predmetom zákazky „Rekonštrukcia penziónu ENERGETIK“, v predpokladanej hodnote 1.005.962,53 € bez DPH tak, aby poradie uchádzačov a víťaz boli dopredu známe, a svoj zámer následne predložením zosúladených ponúk v praxi aj realizovali je dohodou obmedzujúcou súťaž pri účasti a predkladaní ponúk v procese predmetnej verejnej obchodnej súťaže, ktorá mala za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu stavebných a rekonštrukčných prác vrátane dodávok zariadení na území Slovenskej republiky, prostredníctvom priameho alebo nepriameho určenia cien tovaru, rozdelenia trhu a koluzívneho správania sa, v dôsledku ktorého podnikatelia koordinovali svoje správanie v procese verejnej obchodnej súťaže, ktorá je

§ 4ods.1 v spojení s § 4 ods.

2 písm.

1. a)a § 4 ods. 3 písm. a),
2. c)a
3. f)zákona č. 136/2001 Z. z. v znení predpisov účinných do 31. decembra 2011 zakázaná. II.

§ 38ods.

1 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení predpisov účinných do 31. decembra 2011 Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia ukladá:

1. a)podnikateľovi VUMAT SK, s.r.o., IČO: 36 406 503, so sídlom Pri cintoríne č. 36, 010 04 Žilina, pokutu vo výške 165.341 €
2. b)podnikateľovi B.C.D., spol. s r.o., IČO: 31 623 298, so sídlom Obrancov mieru 1774/12, 026 01 Dolný Kubín, pokutu vo výške 28.176 €
3. c)podnikateľovi TERCIA, spol. s r.o., IČO: 36 375 764, so sídlom Závodská cesta 2958/6, 010 01 Žilina, pokutu vo výške 63.562 €. 62. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalobcu 2/ Najvyšší súd SR uvádza, že konanie o kasačnej sťažnosti bolo právoplatne skončené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/133/2016-229, 6S 147/2016, 6S 173/2016 zo dňa 17. decembra 2018, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu 2/ proti uzneseniu č.k. 5S/133/2016-219, 6S 147/2016, 6S 173/2016 zo dňa 17. septembra 2018 o zastavení kasačného konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť žalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 166/2016-116, 6S 147/2016, 6S 173/2016 zo dňa 23. mája 2017. Na základe uvedeného kasačná sťažnosť žalobcu 2/ nie je predmetom tohto kasačného konania. 63 Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ a 3/ je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/133/2016-116, 6S 147/2016-116, 6S 173/2016-116 zo dňa 23. mája 2017, ktorým súd zamietol žaloby žalobcov 1/ a 3/ o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2016/KH/R/2/2018 zo dňa 09. júna 2016, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti žalobcu 1/ a 3/Najvyšší súd SR ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcov 1/ a 3/sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 5. 64.

§ 1zákona č.

136/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011, účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len "súťaž") na trhu výrobkov, výkonov, prác a služieb (ďalej len "tovar") pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"). 65.

§ 3ods.

1 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, obmedzovanie súťaže je každé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných aktivít, skutočné alebo možné zníženie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok. 66.

§ 3ods.

3 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné. 67.

§ 3ods.

4 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov. 68.

§ 3ods.

6 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami. 69.

§ 4ods.

1 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len "dohoda obmedzujúca súťaž"), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak. 70.

§ 4ods.

2 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, na účely tohto zákona

1. a)dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,
2. b)zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov

písmena

1. a)a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa,
2. c)rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu združenia. 71.

§ 4ods.

3 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje

1. a)priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,
2. b)záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií,
3. c)rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania,
4. d)záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,
5. e)podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo

obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania. 72.

§ 6ods.

3 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, zákaz

§ 4

sa nevťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne

1. a)prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja,
2. b)poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,
3. c)neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody,
4. d)neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu. 73.

§ 25ods.

1, ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, konanie sa začína z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania. Vo veci dohody obmedzujúcej súťaž a vo veci zneužívania dominantného postavenia sa začína konanie vždy z vlastného podnetu úradu. Účastníkom konania v prípade dohody obmedzujúcej súťaž sú účastníci dohody obmedzujúcej súťaž. 74.

§ 38ods.

1 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10% z obratu

§ 10ods.

3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur. 75.

§ 38ods.

4 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, predchádzajúcim účtovným obdobím je rok predchádzajúci roku, v ktorom je vydané rozhodnutie úradu, alebo ak nie sú dostupné údaje za tento rok, potom rok predchádzajúci tomuto roku. 76.

§ 38ods.

10 zákona č. 136/2001 Z.z. v cit. znení, úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovanie ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. 77.

§ 32 ods.

1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“),správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 78.

§ 47ods.

1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 79.

§ 47ods.

2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 80.

§ 47ods.

3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 6. 81.

§ 461

SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 82. Kasačnými sťažnosťami bol napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým boli zamietnuté žaloby žalobcov 1/ až 3/. Žalobca 1/ v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§440 ods. 1 písm. f) a g) SSP). Žalobca 3/ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu

§ 440ods.

1 písm. g) SSP.

1. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovatelia 1/ a 3/ uviedli v kasačnej sťažnosti námietky, ktoré už boli uplatnené v administratívnom rozkladovom konaní i v podaných žalobách, s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku zaoberal, dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu 1/ a 3/ vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje s v celom rozsahu.
2. Kasačný súd považuje za potrebné úvodom uviesť, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské ko