Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/231/2020 Identifikačné číslo spisu: 7117220106 Dátum vydania rozhodnutia: 22.10.2020 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7117220106.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. F., trvale bytom v A., F. XX, proti žalovanej Železnice Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, o 300.000 €, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 38 Cpr 1/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
- decembra 2019 sp. zn. 5 CoPr 10/2019, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie
- Žalobkyňa sa žalobou zo
- mája 2013 domáhala voči žalovanej určenia neplatnosti výpovede z
- júla 2011, určenia, že jej pracovný pomer so žalovanou trvá naďalej a tiež ďalších nárokov. V takto iniciovanom konaní, vedenom na Okresnom súde Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) pod sp. zn. 38 Cpr 1/2013, došlo uznesením z
- júna 2017 k vylúčeniu požiadavky žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu diskriminácie na pracovisku (v sume 300.000 €) na samostatné konanie a takéto samostatné konanie ďalej prebiehalo pod sp. zn. 38 Cpr/1/
- Súd prvej inštancie rozsudkom zo
- januára 2019 č. k. 38 Cpr 1/2017-76 žalobu zamietol a vyslovil, že strany sporu (obe ?) nemajú nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 2 tretej vety, § 13 ods. 1 až 5 a § 64 Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení); § 2 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 až 3 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), čl. 12 ods. 1 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a § 100 ods. 1 a 2 a § 101 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom záverom o dôvodnosti námietky premlčania uplatňovaného práva, vznesenej žalovanou. Vzhľadom na skutočnosť, že k ukončeniu diskriminačného konania, týkajúceho sa žalobkyne malo dôjsť najneskôr ku dňu jej faktického ukončenia pracovného pomeru (k
- októbru 2011), deň po ňom nasledujúci bolo treba považovať aj za začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva na súde, žalobkyňa si ale nárok na zaplatenie sumy 300.000 € uplatnila až
- septembra 2016 (teda až po márnom uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula
- októbra 2014). Na základe tohto zistenia už súd prvej inštancie nepovažoval ďalšie dokazovanie za relevantné.
- Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) rozsudkom zo
- decembra 2019 sp. zn. 5 CoPr 10/2019 podľa § 387 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení zákonov č. 87/2017 Z.z. a č. 350/2018 Z.z., ďalej tiež len „C. s. p.“) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (a i on nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania obom stranám sporu /?/); stotožňujúc sa v celom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie vedúcim ho k zamietnutiu žaloby.
- Proti takémuto rozsudku podala žalobkyňa (reprezentovaná splnomocnencom v osobe jej manžela, zastupujúcim ju v konaní pred nižšími súdmi)
- marca 2020 podanie označené ako „Odvolanie voči rozsudku v mene Slovenskej republiky zo dňa
- decembra 2019“ (ktoré je pri jeho posudzovaní podľa obsahu i vzhľadom na článok 11 ods. 1 Základných princípov C. s. p. dovolaním, na tomto mieste odhliadajúc od viacerých formulácií v ňom, vzbudzujúcich pochybnosti, či tu má ísť o podanie žalobkyne alebo P. F.).
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech (z procesného hľadiska) bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
- Na stručné odôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) dovolací súd uvádza, že C. s. p. upravuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorá spočíva v tom, že dovolateľ, ktorým je fyzická osoba bez vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa, musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 prvá veta v spojení s § 429 ods. 2 písm. a/ C. s. p.). Pokiaľ takýto dovolateľ nie je zastúpený advokátom, ide o vadu konania, ktorá je odstrániteľná, avšak len dovolateľom.
- V danom prípade už odvolací súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku poučil strany sporu o existencii povinnosti uvedenej pod
- zhora (v tejto súvislosti porovnaj stranu 9 rozsudku na č. l. 225 spisu) a preto ani nebolo nevyhnutné ďalšie vyzývanie žalobkyne na odstránenie príslušnej vady (postupom podľa § 436 ods. 1 C. s. p.), ku ktorému prišlo v rámci uznesenia súdu prvej inštancie z
- mája 2020 č. k. 38 Cpr 1/2017-340, nesprávne doručovaného len P. F. (ktorý právoplatným skončením konania pred nižšími súdmi postavenie zástupcu žalobkyne so splnomocnením pre celé konanie stratil) a na ktoré žalobkyňa, resp. v druhom prípade jej splnomocnenec z konania pred nižšími súdmi reagovali len dvoma žiadosťami o predĺženie lehoty zo
- a
- júna 2020, došlými súdu prvej inštancie
- júna a
- júla 2020 a sprevádzanými fotokópiami potvrdení o ich dočasnej pracovnej neschopnosti; ani neskôr však nedostatok zastúpenia žalobkyne advokátom neodstránili.
- V dôsledku neodstránenia vady zostala osobitná podmienka dovolacieho konania uvádzaná pod
- zhora nesplnená. Vzhľadom na to nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
- Najvyšší súd preto z tohto dôvodu dovolanie podľa § 447 písm. e/ C. s. p. odmietol.
- Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.