Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/243/2020 Identifikačné číslo spisu: 7813200720 Dátum vydania rozhodnutia: 21.10.2020 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7813200720.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. N., narodenú X. W. XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 112, matky R. W., bývajúcej v B. A., G.D. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom v Rožňave, Šafárikova 8 a otca N. N., bývajúceho v G., L. X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5 P 11/2013, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2019 sp. zn. 8 CoP 156/2019, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. apríla 2019 č. k. 5 P 11/2013-522 zaviazal otca prispievať na výživu maloletej G. N. nar. X. W. XXXX sumou 100,- € mesačne počnúc 21. januárom 2013 do 31. decembra 2014, za obdobie od 1. januára 2015 do 30. augusta 2016 určil výživné vo výške 70,- €, počnúc 1. septembrom 2016 do 31. augusta 2018 vo výške 100,- € mesačne, za obdobie od 1. septembra 2018 do 28. februára 2019 vo výške 30 % zo sumy životného minima a počnúc 1. marcom 2019 do budúcna vo výške 150,- € mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 21. januára 2013 do 30. apríla 2019 vo výške 4.076,08 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- € počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení § 75 ods. 1, § 62 ods. 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákona č. 161/2015 Z. z., dnes už i v znení zákonov č. 137/2019 Z. z. a č. 390/2019 Z. z., ďalej tiež len „C. m. p.“). 2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie otca rozsudkom z 29. novembra 2019 sp. zn. 8 CoP 156/2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil [podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“)] vo výroku o výživnom pre maloletú G. N. nar. X. W. XXXX a zmenil vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe zaplatenia tak, že dlžné výživné 4.076,08 € za obdobie od 21. januára 2013 do 30. apríla 2019 je otec povinný zaplatiť naraz v lehote 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd skonštatoval, že konajúci súd riadne zistil skutkový stav týkajúci sa určenia dlžného výživného za obdobie od podania návrhu až do rozhodnutia súdu, to znamená za obdobie šiestich rokov, dlžné výživné správne vypočítal, avšak nesprávne rozhodol, ak otcovi povolil splácanie výživného v splátkach po 30,- € mesačne spolu s bežným výživným, čo vzhľadom k okolnostiam prípadu považuje za nesprávne a nezákonné. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je dôvodné povoliť otcovi splátky dlžného výživného, nakoľko v danom prípade by išlo o splatenie dlžného výživného za takmer jedenásť rokov a vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a osobným pomerom otca ale najmä so zreteľom na to, že otec ani v minulosti neprejavil snahu o plnenie svojho záväzku, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, pretože zvýšenie výživného mohol očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním si časti príjmu alebo zvoliť inú formu zabezpečenia prostriedkov na zaplatenie tohto dlhu. Rozhodnutie o povolení splácať dlžné výživné v tak minimálnych výškach po 30,- € mesačne, odvolací súd považuje aj za rozpor s charakterom výživného, nakoľko dlžné výživné predstavuje sumu zodpovedajúcu potrebám dieťaťa, ktoré vznikli už v minulosti, boli uhradené matkou a ich zabezpečenie nebolo zvýhodnené splátkami. Napriek tomu prihliadol predovšetkým k výške dlžného výživného a zmenil lehotu splatnosti na 60 dní oproti trom dňom ustanovených v zákone a tak poskytol otcovi dostatočný časový priestor, aby si zvolil vhodnú formu zabezpečenia prostriedkov na zaplatenie dlžného výživného. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie. 4. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v tejto veci je od 1. júla 2016 upravené v C. m. p. Vzájomný vzťah medzi C. m. p. a C. s. p. je vymedzený v § 2 ods. 1 C. m. p., podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak. C. m. p. v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolania matky a neplnoletej dcéry bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení C. s. p. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.