Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžfk/21/2019 Identifikačné číslo spisu: 1018201236 Dátum vydania rozhodnutia: 15.10.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1018201236.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Mesto Svidník, Sov. hrdinov 200/33, Svidník, IČO: 00 331 023, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. N21201300/S03 zo dňa 17.9.2014, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/116/2018-237 zo dňa 25. októbra 2018, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťžovateľa (pôvodne žalobcu) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/116/2018-237 zo dňa 25. októbra 2018 z a m i e t a. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie 1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 98 ods. 1 písm.
- g)v spojení s § 7 písm.
- e)zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutí: - správa o zistenej nezrovnalosti č. N21201300/S03 zo dňa 17.09.2014 (ďalej aj len ,,správa o zistenej nezrovnalosti“), na základe ktorej žalovaný v zmysle administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 27.06.2012 vyčíslil hodnotu nezrovnalosti uplatnením 25 % korekcie z celkovej hodnoty zákazky vo výške 219 872,69,- euro, - žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 219 872,69,- euro zo dňa 18.09.2014 (ďalej aj len ,,žiadosť o vrátenie FP“) a - záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 27.06.2012 (ďalej aj len ,,záznam z administratívnej kontroly“). 2. Žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku (ďalej aj len ,,NFP“) a žalovaný ako poskytovateľ NFP uzatvorili v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie (ďalej aj len ,,zákon č. 528/2008 Z. z.“) a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zmluvu č. 026/4.1MP/2009 o poskytnutí NFP (ďalej aj len ,,zmluva o NFP“). Predmetom zmluvy o NFP bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností pri poskytovaní NFP prijímateľovi - žalobcovi na realizáciu aktivít projektu - ,,Zberný dvor Svidník - pre mesto Svidník a obce v Podduklianskom regióne“ (ďalej aj len ,,projekt“). V nadväznosti na zmluvu o NFP vyhlásil žalobca verejné obstarávanie uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v úradnom vestníku EÚ/S č. 2010-071902 zo dňa 07.06.2010 a vo vestníku verejného obstarávania č. 110/2010 zo dňa 09.06.2010 pod č. 167084-2010-SK na predmet zákazky s názvom zákazky - ,,Zberný dvor Svidník - pre mesto Svidník a obce v Podduklianskom regióne, nákup tovarov, predpokladaná hodnota zákazky bez DPH: 738 230,- euro. V súvislosti s pozastavením platieb pre Operačný program Životné prostredie bola na pokyn Európskej komisie vykonaná administratívna kontrola verejného obstarávania. Žalovaný doručil žalobcovi záznam z administratívnej kontroly a vzhľadom na jej výsledky navrhol korekciu vo výške 25 % hodnoty zákazky, ktorá bola stanovená v zmysle pravidla 7 Usmernenia COCOF. Keďže žalobca v stanovenej lehote 50 dní nevrátil požadované finančné prostriedky, žalovaný v súlade s § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. svojím listom č. 57403/2012 zo dňa 07.11.2012 podal Úradu pre verejné obstarávanie v súlade s § 146 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní podnet na kontrolu postupov zadávania vyššie uvedenej zákazky po uzatvorení zmluvy. Výsledkom tejto kontroly boli zistené nedostatky. Žalovaný listom zo dňa 22.9.2014 doručil žalobcovi správu o zistenej nezrovnalosti, žiadosť o vrátenie FP a záznam z administratívnej kontroly. 3. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že opätovne vec preskúmal, a to v intenciách záverov uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/7/2016 zo dňa 31. júla 2018, ktorým v tejto veci zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 1S/253/2014-181 zo dňa 19.05.2016. S poukazom na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/7/2016 zo dňa 31. júla 2018 krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 4. Krajský sú konštatoval, že správu o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie FP je podľa ich obsahu potrebné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., ako výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku, pričom uvedené samo o sebe nemá za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýka. Krajský súd ďalej uviedol, že o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie FP nie sú konečnými rozhodnutiami, naopak sú len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení, pričom slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku, začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve (riadiaci orgán vydá rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.). Krajský súd prijal záver, že k zásahu do právnej sféry žalobcu by teda prišlo až vydaním rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., pričom toto rozhodnutie môže byť podrobené súdnemu prieskumu. Na základe uvedeného krajský súd odmietol žalobu pre nesplnenie všetkých podmienok na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, pretože ide o akt orgánu verejnej správy vydaný v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 5. Sťažovateľ v zastúpení advokátom podal včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie FP, ktorými žalovaný na základe záznamu z administratívnej kontroly kvalifikoval zistenia spätnej kontroly verejného obstarávania ako nezrovnalosti z titulu porušenia predpisov verejného obstarávania. Namietal, že tieto nemajú oporu v platnej právnej úprave, upravujúcej podmienky, resp. predpoklady, pre ktoré je žalovaný oprávnený kvalifikovať nedostatky vo verejnom obstarávaní ako nezrovnalosti a uskutočniť na ich základe finančné opravy NFP na projekt. Správa o zistení nezrovnalosti podľa sťažovateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný podriadil zistenia uvedené v zázname z administratívnej kontroly pod ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa na ne nevzťahuje. Poukázal na to, že žalovaný už jednu administratívnu kontrolu na zhodný predmet vykonal dňa 19.10.2010 a nezistil žiadne nedostatky. Sťažovateľ namietal, že v rámci poslednej spätnej kontroly, ktorej výsledkom bol záznam z administratívnej kontroly žalovaný svojvoľne zmenil názor a vytkol mu také nedostatky, ktoré sám schválil. Takýto postup považuje sťažovateľ za retroaktívny a v rozpore s princípom právnej istoty. V súvislosti s otázkou súdneho prieskumu sťažovateľ s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR namietal odklonenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pretože súdny prieskum je prípustný aj v prípade povolení alebo listov s charakterom rozhodnutia, vydaných príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že sťažovateľ nedostatočne zdôvodnil namietané skutočnosti. Poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe. Opätovne ozrejmil, že právnym základom vzťahu medzi sťažovateľom a žalovaným bola zmluva o NFP, obsahom ktorej bolo ustanovenie ohľadom možnosti poskytovateľa vykonať finančnú opravu. Žalovaný tak postupoval v súlade so zmluvou o NFP a § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. S poukazom na judikatúru kasačného súdu spochybnil námietku sťažovateľa ohľadom odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 8. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že relevantným pre posúdenie prejednávanej veci je vysporiadanie sa s otázkou možnosti súdneho prieskumu správy o zistení nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie FP. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje a pridŕža sa záverov, ktoré už formuloval vo svojom rozsudku sp. zn. 3Sžk/7/2016 zo dňa 31. júla 2018, ktorým v tejto veci zrušil pôvodný rozsudok krajského súdu. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa pridržal právneho názoru v citovanom rozsudku kasačného súdu a vec správne právne posúdil, kedy žalobu odmietol pre nespôsobilý predmet súdneho prieskumu. 9. Kasačný súd konštatuje, že k právnej otázke, ktorá je predmetom konania prijalo Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na podklade uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, na zasadnutí dňa 28.06.2018 právnu vetu judikovaného rozhodnutia č. 11: 10. „Ak správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností. 11. Kasačný súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že nemožnosť súdneho prieskumu vo vzťahu k správe o zistení nezrovnalosti, ako aj ostatných rozhodnutí vydaných v konaní podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. je ustálená judikatúrou kasačného súdu (pozri napr. uznesenia kasačného súdu vo veciach sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08. júna 2016, 1Sžf/87/2015 zo dňa 14. februára 2017). V prípade aktov predbežnej povahy, akým je aj správa o zistení nezrovnalosti totiž ide o podklad pre rozhodnutie a teda nie je preukázaná jedna z obligatórnych podmienok prípustnosti súdneho prieskumu, ktorá spočíva v existencii ujmy na subjektívnych právach. Správa o zistenej nezrovnalosti nie je exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné uskutočniť nútený spôsob vrátenia peňažných prostriedkov. Zachovanie princípu subsidiarity vyžaduje vyčerpanie opravných prostriedkov v rámci orgánu verejnej správy. V danom prípade, až na základe prípadného rozhodnutia žalovaného. 12. Podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom v roku 2016 ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4 13. Napriek tomu, že toto ustanovenie „odrádza“ prijímateľov príspevku od namietania zistených nezrovnalostí, kasačný súd konštatuje, že uvedené otázky možno preskúmať až na základe rozhodnutia, prípadne až v tomto štádiu podať návrh Ústavnému súdu na začatie konania o súlade uvedeného ustanovenia s ústavou. Samotná správa o zistenej nezrovnalosti nie je exekučným titulom na vrátenie poskytnutého príspevku. Nedochádza tým preto k priamej ujme. Ide o platnú právnu úpravu. V danom prípade existuje ešte možnosť obrátiť sa na Generálnu prokuratúru SR za účelom iniciovania návrhu na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR pred Ústavným súdom SR. Správny súd by sám návrh mohol podať iba v prípade, že by konanie o preskúmanie zákonnosti meritórne začalo. 14. S ohľadom na uvedené kasačný súd podľa § 461 SSP zamieta kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením krajského súdu v bodoch 20 až 24 napadnutého uznesenia. 15. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.