ust. § 31 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len z.č. 382/2004 Z.z.) - Žiadosť o vykonanie dohľadu nad činnosťou znalca“, na znalca: - Ing. S. G. trvale bytom: Q., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 115/2015 zo dňa 28.09.
4 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. odložil. Žalovaný odloženie žalobcových podnetov zdôvodnil skutočnosťou, že za deň možného porušenia povinnosti znalca sa považuje deň vypracovania znaleckého posudku. V tomto prípade znalec Ing. G. vypracoval znalecký posudok č. 115/2015 dňa 28.09.2015 a znalec Ing. A. vypracoval znalecký posudok č. 7/2015 dňa 07.09.
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nakoľko ust. § 32 zákona č. 382/2004 Z.z. odkazuje na všeobecné predpisy o správnom konaní. V závere požiadal, aby minister spravodlivosti v rámci kontroly a dozoru prešetril zákonnosť odloženia veci Ministerstvom spravodlivosti SR zo dňa 23.10.2018, zistil skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi. 6. Žalovaný listom zo dňa 17.08.2018 č. 49234/2018/30-89686 označeným ako „Oznámenie
ust. § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach“ oznámil žalobcovi v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach (ďalej len zákon o sťažnostiach), že žalobcove podanie nie je sťažnosťou
ust. § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach, a preto jeho podnet odložil. Poukázal, že je nevyhnutné, aby bolo v pôsobnosti orgánu verejnej správy, namietané nedostatky v prípade ich zistenia po prešetrení sťažnosti, odstrániť. Ministerstvo však v dôsledku uplynutia času nemá možnosť namietaných znalcov za ich úkony znaleckej činnosti z mesiaca september 2015 v rámci správneho konania stíhať a ani im uložiť sankcie. Márne uplynutie objektívnej lehoty
jeho názoru nemožno pripisovať nečinnosti Ministerstva spravodlivosti SR, ako dohliadaciemu orgánu ale neskoršiemu podaniu podnetov namietaných znalcov. Vyhodnotenie podnetov na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov predstavuje tzv. „predsprávne konanie“. Odloženie podnetov na namietaných znalcov predstavuje prihliadajúc na všetky okolnosti, v súčasnosti zákonný spôsob ich vybavenia zo strany Ministerstva spravodlivosti SR. 7. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaný sa podnetmi žalobcu na znalcov Ing. G. a Ing. A. zo dňa 11.05.2018 riadne zaoberal, tak, ako mu to ukladá zákon č. 382/2004 Z.z. Z ust. § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. vyplýva, že žalovaný po preskúmaní podnetu pristúpi k začatiu konania o inom správnom delikte proti znalcovi, alebo, ak zistí niektorý z dôvodov uvedený v § 27 ods. 4 cit. zákona, podnet na znalca odloží. Po zistení, že zanikla zodpovednosť za prípadný správny delikt znalcov označených žalobcom, z dôvodu uplynutia trojročnej objektívnej lehoty na sankcionovanie znalcov, žalovaný postupom
4 zákona č. 382/2004 Z.z. podnety žalobcu odložil, o čom žalobcu informoval listom zo dňa 23.10.2018, č. 41088/2018/153, 41087/2018/153 (akt 1). Takýto správny akt žalovaného
názoru krajského súdu nemal povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, nedotýkal sa žiadnej právnej sféry žalobcu, a tak ako žalovaný správne uviedol vo vyjadrení k žalobe, skutočná hodnota konkrétnych vyvlastnených nehnuteľností bol predmetom dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. sp.zn. 8C/14/2016 a tieto znalecké posudky sú len jedným z dôkazov, ktoré môžu, ale nemusia byť použité a uplatnené v rámci zisťovania skutočného stavu veci. Z uvedeného dôvodu preto akt žalovaného v zmysle ust. § 7 písm. b) SSP nepodlieha súdnemu prieskumu pred správnym súdom. 8.
názoru krajského súdu žalobca, ako oznamovateľ porušenia povinností znalcom nemal právny nárok, že jeho podnetu bude vyhovené a orgán verejnej správy ako orgán dozoru nad znaleckou činnosťou v zmysle zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch začne proti znalcovi konanie o inom správnom delikte, ktorého sa
názoru žalobcu mal znalec dopustiť. Bolo na žalovanom, ako podnet vyhodnotí a vybaví a jeho povinnosťou bolo, žalobcu ako podávateľa podnetu, o spôsobe jeho vybavenia bezodkladne informovať. 9. Ďalej uviedol, že druhým aktom - listom „Oznámenie
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach“ zo dňa 17.12.2018, č. 49234/2018/30-89686 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho podanie nebolo sťažnosťou
ust. § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach, a preto jeho podnet v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach odložil. 10. Zákon o sťažnostiach žalovanému ukladá povinnosť sa sťažnosťou zaoberať a túto následne vyhodnotiť, o čom sťažovateľa upovedomí. Vybavením sťažnosti
2 zákona o sťažnostiach je jej vrátenie, odloženie sťažnosti, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti. Je na žalovanom, ako podanú sťažnosť vyhodnotí, resp. vybaví. Z ust. § 3 ods. 2 zák. o sťažnostiach vyplývalo, že podanie sa posudzuje
obsahu. Žalovaný po posúdení obsahu sťažnosti žalobcu dospel k záveru, že žalobcove podanie označené ako sťažnosť proti odloženiu podnetov na postup znalcov nie je sťažnosťou
ust. § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach, keďže predmetné podanie, sťažnosť žalobcu smeruje proti záveru z vykonaného dohľadu, keď žalovaný ako orgán dozoru nad znaleckou činnosťou v zmysle zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch dospel k záveru, že podnet žalobcu je potrebné odložiť
4 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. Žalovaný preto v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach podnet žalobcu označený ako sťažnosť odložil, o čom žalobcu upovedomil listom zo dňa 17.08.2018 č. 49234/2018/30-89686 označeným ako „Oznámenie
ust. § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach“.
názoru súdu ani
zákona o sťažnostiach sťažovateľ nemal právny nárok na kladné vybavenie jeho sťažnosti. 11. Krajský súd konštatoval, že upovedomenie sťažovateľa o výsledku vybavenia jeho sťažnosti
3 zákona o sťažnostiach nemal priamy dopad na verejnú sféru, nepredstavuje ujmu na subjektívnych právach žalobcu a nevytvára to pre neho žiadnu konštitutívno-právnu situáciu, resp. právny vzťah. Napadnutým oznámením žalovaného nemohli byť preto priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu, pretože žalovaný ním iba oznámil žalobcovi spôsob vybavenia jeho sťažnosti. 12. Krajský súd poukázal na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp.zn. 7Sžso/11/2010,
ktorého písomné oznámenie správneho orgánu o vybavení sťažnosti nepodlieha súdnemu prieskumu. Táto písomnosť nebola rozhodnutím, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ňou nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Oznámenie žalovaného o vybavení sťažnosti negatívne nezasiahlo právnu sféru žalobcu. 13. Krajský súd uviedol, že iba tie rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca - založenia, zmeny alebo zrušenia oprávnenia alebo povinnosti alebo pripustenie možnosti tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, podliehajú súdnemu prieskumu v zmysle ust. § 2 SSP, ktorý má charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR pre oblasť rozhodovania v správnom konaní. Napadnuté oznámenia - akty žalovaného,
názoru súdu, nezasiahli do sféry subjektívnych práv žalobcu a absentovala tu teda príčinná súvislosť medzi uvedeným aktom a zásahom do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a teda bolo možné konštatovať, že žalobca na svojich právach ani ukrátený nebol. Vzhľadom k neexistencii subjektívneho práva žalobcu, krajský súd dospel k záveru, že v predmetnej veci boli dôvody pre odmietnutie správnej žaloby ako neprípustnej v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko žaloba bola podaná proti písomnému oznámeniu žalovaného o vybavení podnetov žalobcu a jeho sťažnosti, ktoré nepodliehali súdnemu prieskumu, neboli rozhodnutím a ani opatrením, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemali za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ani nimi nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Vzťah žalovaného a žalobcu nebol vzťahom správy voči spravovanému. 2. 14. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a navrhol aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne kasačný súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutia žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 15.
žalobcu žalovaný ako orgán dozoru a kontroly nad činnosťou znalcov neprešetril podania žalobcu ani sa s nimi vôbec nezaoberal a odložil ich z dôvodu údajného nedostatku času na ich prešetrenie. Tvrdenie žalovaného, že doba štyroch mesiacov je nepostačujúca na vyvodenie zodpovednosti a vydanie rozhodnutia vo veci neobstálo, nakoľko žalovaný aj v roku 2015 pri prešetrovaní postupu na úplne iného znalca Ing. O. O. rozhodol v oveľa kratšej dobe ako sú štyri mesiace, in concreto v prípade č.k. 35903/2015/15, kedy podnet na postup znalca bol podaný dňa 20.02.2015 a rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 01.04.2015, právoplatné dňa 24.04.2015, t.j. v lehote kratšej ako dva mesiace. Žalovaný vôbec analogicky neaplikoval na daný stav ustanovenia Správneho poriadku týkajúce sa lehôt a svojvoľne bez uvedenia rozhodnutia, a tým spôsobil vydanie nezákonného t.j. nulitného podania, ktoré označil ako odloženie podnetu. Uvedenou štvormesačnou nečinnosťou žalovaného došlo k premlčaniu práva na postih znalcov a tým k zmareniu uloženia prípadnej sankcie za správny delikt. Žalovaný sa v zmysle § 32 Správneho poriadku vôbec nevysporiadal s dôkazmi, ktoré žalobca predložil t.j. odlišné závery znaleckých posudkov, vrátane žiadosti o prešetrenie postupu znalcov.
b) SSP ako správne akty orgánu verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby. Uvedené tvrdenie však nie je správne, nakoľko takýmito rozhodnutiami sa rozumejú najmä rozhodnutia a opatrenia s organizačnou povahou, správne akty upravujúce vnútornú organizáciu alebo členenie orgánu verejnej správy, prípadne jemu podriadených orgánov. Zo zákonnej dikcie predmetného ustanovenia však nevyplývalo, že žalobca napádal rozhodnutia a postup na ktoré sa uplatňujú kompetenčné výluky- zákonná enumerácia absencie právomoci správneho súdu.
ust. § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 27. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sa žalobca domáhal preskúmania dvoch aktov žalovaného označených ako „Podnety na postup znalcov pri výkone znaleckej činnosti - odloženie“ zo dňa 23.10.2018, č. 41088/2018/153, 41087/2018/153 a „Oznámenie
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach“ zo dňa 17.12.2018, č. 49234/2018/30-89686. 28.
1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP.“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté.
1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánu verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
1 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ministerstvo z vlastnej činnosti alebo na základe podnetov fyzických osôb alebo právnických osôb preskúmava spáchanie iných správnych deliktov
tohto zákona.
4 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ministerstvo podnet odloží, ak :
tohto zákona,
, g) znalec, tlmočník alebo prekladateľ bol vyčiarknutý zo zoznamu a podnetom sa neoznamovali skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu iného správneho deliktu
2, alebo h) osoba, ktorá mala spáchať iný správny delikt požíva výsady a imunity
medzinárodného práva.
7 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, po preskúmaní podnetu ministerstvo pristúpi k začatiu konania o inom správnom delikte proti znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi alebo podnet odloží pre niektorý z dôvodov uvedených v odseku 4. O začatí konania o inom správnom delikte alebo odložení podnetu ministerstvo bezodkladne informuje podávateľa podnetu.
3 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, nevybavené sťažnosti doručené pred 1. júlom 2018 sa považujú za podnety
predpisov účinných od 1. júla 2018.
1 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, tento zákon upravuje postup pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb alebo právnických osôb.
2 písm. b) zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, na účely tohto zákona je vybavením sťažnosti vrátenie, odloženie sťažnosti, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti.
1 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým
2 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, podanie sa posudzuje
obsahu.
1 písm. e) zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, sťažnosťou
tohto zákona nie je podanie, ktoré smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie
osobitného predpisu.
3 veta prvá zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, podanie
odseku 1 písm. a), b), d), e) a f) alebo
odseku 2 písm.
predpisov účinných od
ust. § 31 zákona č. 382/2004 Z.z. (žiadosť o vykonanie dohľadu nad činnosťou znalca Ing. S. G. a Ing. W. A.. Žalovaný sa týmito sťažnosťami zaoberal, prešetril a o výsledku šetrenia žalobcu upovedomil tak, že listom zo dňa 23.10.2018 č. 41088/2018/153, č. 41087/2018/153 označeným ako: „Podnety na postup znalcov pri výkone znaleckej činnosti - odloženie“, oznámil žalobcovi, že podnety žalobcu
4 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. odložil s poukazom na skutočnosť, že za deň možného porušenia povinnosti znalca sa považuje deň vypracovania znaleckého posudku. V konkrétnom prípade Ing. G. vypracoval znalecký posudok č. 115/2015 dňa 28.9.2015 a znalec Ing. A. vypracoval znalecký posudok č. 7/2015 dňa 7.9.
ust. § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach“ oznámil žalobcovi, že žalobcovo podanie ktoré nie je sťažnosťou
ust. § 4 ods. 1 písm. e/ zákona o sťažnostiach odkladá a považuje ho týmto oznámením z ich strany za vybavené. 31. Konanie o inom správnom delikte môže začať len žalovaný. Nejde o návrhové konanie a podávateľ podnetu nie je účastníkom konania v inom správnom delikte (§ 28 ods. 2 z.č. 382/2004 Z.z.). Jediným účastníkom konania o inom správnom delikte je len obvinený. Podanie podávateľa je potrebné chápať len ako „Podnet“ pre posúdenie dôvodnosti začatia konania o inom správnom delikte. Znalec je subjektom o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ministerstvo rozhoduje. Preto odloženie podnetu nemôže mať negatívny dopad na žalobcove subjektívne práva a žalobca sa nemôže domáhať ochrany neexistujúceho práva na správnom súde. Žalovaný postupoval v súlade s § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach a podnet žalobcu ako sťažnosť odložil, o čom žalobcu upovedomil listom zo dňa 17.8.2018 označením ako „Oznámenie
3 zákona o sťažnostiach“. Ani
zákona o sťažnostiach sťažovateľ nemá právny nárok na kladné vybavenie jeho sťažnosti. 32. Vzhľadom na neexistenciu subjektívneho práva žalobcu, najvyšší súd súhlasí s názorom žalovaného ako aj krajského súdu, že nakoľko žaloba bola podaná proti písomnému oznámeniu žalovaného o vybavenie podnetov žalobcu a jeho sťažnosti, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu, nie sú rozhodnutím a ani opatrením, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemajú za následok vznik, zmenu, ani zánik právneho vzťahu a ani nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Preto vzhľadom na predmet správneho súdnictva (§ 2 SSP, čl. 46 ods. 2 Ústavy SR) nemôže súdnemu prieskumu podliehať postup a oznámenie žalovaného pri realizácii pôsobnosti
ust. § 27 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. a
ust. § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach, nakoľko pri prešetrovaní podnetov a sťažností nekoná o právach sťažovateľa, ale koná vo verejnom záujme. Je výlučnou kompetenciou žalovaného posúdiť, či a do akej miery bol znalcom porušený verejný záujem na riadnom výkone ich činnosti a či začne alebo nezačne voči uvedeným znalcom správne konanie, resp. berúc do úvahy plynutie času, ktoré má za následok zánik zodpovednosti znalca za skutok, ktorý mohol byť iným správnym deliktom, vôbec možné a účelné správne konanie začínať ( § 27 ods. 7 z.č. 382/2004 Z.z. v znení do 30.06.2018, v súčasnosti § 26 ods. 7 z.č. 382/2004 Z.z.).
34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky
1 SSP). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 SSP a analogicky
35. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozhodnutie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.