Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžfk/59/2020 Identifikačné číslo spisu: 1020200053 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Trenčan Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1020200053.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu: SYQUEST, s.r.o., so sídlom Skýcovská 241/5, 851 10 Bratislava, IČO: 35 774 118, zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému (v konaní sťažovateľovi): Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 102874544/2019 zo dňa 13.12.2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/10/2020-98 zo dňa
- marca 2020, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznáva. Odôvodnenie I. Konanie pred správnym súdom
- Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia č. 102874544/2019 zo dňa 13.12.2019 (ďalej len „rozhodnutie"), ktorým žalovaný postupom podľa § 73 ods. 5 v spojení s § 72 ods. 8 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") zamietol odvolanie sťažovateľa z dôvodu, že bolo podané po určenej lehote.
- Žalovaný vo vyjadrení proti žalobe uviedol, že nesprávne vyhodnotil lehotu podania odvolania a napadnuté rozhodnutie považoval za neplatné a odvolanie žalobcu postúpil odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. O uvedených skutočnostiach informoval žalobcu upovedomením č. 100235602/2020 z 22.01.
- Keďže žalovaný dospel k záveru, že lehotu na podanie odvolania vyhodnotil nesprávne, akceptoval a postúpil odvolanie žalobcu na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, odpadol dôvod, pre ktorý by sa malo v konaní pokračovať.
- Krajský súd uznesením č. k. 2S/10/2020-98 zo dňa
- marca 2020 (ďalej aj „uznesenie") konanie zastavil a žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Uznesenie odôvodnil tým, že v konaní boli splnené všetky podmienky na jeho zastavenie, pretože odpadol dôvod na preskúmanie rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k priznaniu práva na úplnú náhradu trov konania krajský súd uviedol, že žalovaný zapríčinil podanie žaloby na súd a aj zastavenie konania. Podľa názoru krajského súdu, žalobca nemal inú možnosť ako hájiť svoje práva podaním správnej žaloby, pretože v opačnom prípade by sa jeho právo prekludovalo. III. Kasačná sťažnosť žalobcu
- Proti výroku uznesenia, ktorým krajský súd priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť a navrhoval nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.
- Sťažovateľ skutočnosť, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote nepovažoval za spornú, o čom informoval žalobcu upovedomením č. 100235602/2020 zo dňa 22.01.
- Žalobca podal žalobu dňa 14.01.2020 a výzva krajského súdu na vyjadrenie k žalobe bola sťažovateľovi doručená dňa 03.02.
- Sťažovateľ uviedol, že v čase, v ktorom informoval žalobcu o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu nemal vedomosť o predmetnom konaní.
- Podľa názoru sťažovateľa v predmetnom prípade absentuje kauzálny nexus medzi procesným zavinením a povinnosťou uhradiť trovy konania, keďže skutočnosť, ktorá mala za následok začatie konania na súde odpadla skôr ako sa o nej mohol dozvedieť a exkulpovať sa. Podľa názoru sťažovateľa žalobca inicioval konanie, hoci pri podaní žaloby mohol vedieť o skutočnostiach majúcich za následok odpadnutie dôvodu merita veci, pretože v tom čase sťažovateľ pripravoval upovedomenie o uznaní pôvodného odvolania. Prejudikovaním záveru o zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania by podľa názoru sťažovateľa mohlo v budúcnosti otvoriť priestor pre špekulácie „iniciátorov správneho konania" a znášanie trov konania sťažovateľom.
- Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril. IV. Právne názory kasačného súdu
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „Najvyšší súd" alebo „kasačný súd") preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.
- Podľa názoru kasačného súdu právna argumentácia sťažovateľa neobstojí, pretože žalobca v dôsledku procesného postupu sťažovateľa nemal inú možnosť, ako sa domáhať ochrany svojich práv na správnom súde. Sťažovateľ má v procesnoprávnych vzťahoch ako správny orgán nadradené postavenie vo vzťahu k účastníkom správneho konania. Z tohto titulu nesie aj zodpovednosť za právne posúdenie uvedené vo vydanom rozhodnutí, s ktorým príslušné právne predpisy spájajú procesné dôsledky. Nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby sa nedomáhal ochrany svojich práv a spoliehal sa, že sťažovateľ svoju procesnú chybu niekedy v budúcnosti napraví.
- Najvyšší súd sa stotožnil so sťažnostným bodom, ktorým sťažovateľ poukazoval na zásadu daňového konania uvedenú v ustanovení § 3 ods. 1 Daňového poriadku. V tomto kontexte však zdôrazňuje, že sťažovateľ mal na uvedenú zásadu prihliadať pred vydaním rozhodnutia tak, aby boli zachované procesné práva žalobcu v odvolacom daňovom konaní. Pri posudzovaní otázky procesného zavinenia zastavenia konania, kasačný súd považoval názor krajského súdu za dôvodný, keďže žalovaný zavinil tak podanie správnej žaloby, ako aj zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré mu v súvislosti s uplatňovaním práv vznikli.
- Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje kasačnú sťažnosť za opodstatnenú a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.
- O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 163 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nemal úspech vo veci (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s 168 veta prvá S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.