Obsah (5)

§ 440§ 452§ 61§ 10§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžk/45/2018 Identifikačné číslo spisu: 6017200713 Dátum vydania rozhodnutia: 22.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020

§ 440ods.

1 písm. f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

1. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v časti II. „Správna žaloba“ poukázal na námietky ktoré vzniesol v odvolaní proti stavebnému povoleniu a v správnej žalobe, a to najmä, že - v podanom odvolaní namietal, že stavebné povolenie trpí závažnými vadami a z tohto dôvodu je nepreskúmateľné a zmätočné. Stavebný úrad v stavebnom povolení špecifikoval predmetnú stavbu neúplne a neurčito (bez uvedenia súpisného čísla a listu vlastníctva, na ktorom je stavba zapísaná), z ktorých dôvodov je stavba v stavebnom povolení neidentifikovateľná; - poukazoval na fakt, že stavba sa nenachádza na pozemku evidencie katastra nehnuteľností register „C“ s parc. č. 1558/177 pre k.ú. F. tak ako stavebný úrad uviedol vo výroku stavebného povolenia bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyplývajúceho zo stavebného povolenia, z ktorého dôvodu zo stavebného povolenia nie je vôbec zrejmé o akú konkrétnu stavbu v stavebnom povolení sa vôbec jedná; - ak by stavebný úrad pred vydaním stavebného povolenia spoľahlivo zistil stav veci, disponoval by informáciou, že na pozemku parcely č. 1558/177, ktorý je vo vlastníctve sťažovateľa, sa predmetná stavba nenachádza; - žalovaný sa k vyššie uvedeným námietkam nevyjadril; - nie je zrejmé, prečo žalovaný preskúmavaným rozhodnutím neodstránil napádané vady stavebného povolania; - zo stavebného povolenia musí byť zrejmé, prečo sa v jeho výroku uvádza pozemok sťažovateľa, čo zo stavebného povolenia zrejmé nie je; - v zmysle vyhlášky stavebné povolenie musí obsahovať aj parcelné čísla stavebných pozemkov, na ktorých sa stavba povoľuje; - z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. je zrejmé, že žiadna stavba sa na parcele č. 1558/177 nenachádza; - v rámci podaného odvolania poukázal na vady stavebného povolenia a spolu s podaným odvolaním doložil žalovanému list vlastníctva č. XXXX k parcele č. 1558/177, z ktorého je zrejmé, že na parcele 1558/177 vo vlastníctve sťažovateľa sa žiadna stavba nenachádza, pričom žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nezdôvodnil prečo sa v ňom stavba vo vlastníctve „žalobcu“ vo výroku uvádza, teda vady stavebného povolenia neodstránil a v stave vakom bolo stavebné povolenie vydané - t.j. bez uvedenia súpisného čísla stavby, listu vlastníctva na ktorom je stavba, stavebné povolenie potvrdil; - sťažovateľ podával odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým stavebný úrad vydal stavebné povolenie, a teda objektívne a logicky teda nemohol podať odvolanie voči stavebnému povoleniu skôr; - uplatnením koncentračnej zásady nemôže dôjsť ku konvalidácii nezákonnosti rozhodnutia; - v konaní pred správnym súdom upozornil na to, že žalovaný v konaní pred krajským súdom vo svojom vyjadrení zo dňa 14.02.2018 potvrdil, že okapový chodník prislúchajúci k budove dielni so súpisným číslom 8874 sa nachádza na časti pozemku parcely č. KN C 1558/177 vo vlastníctve sťažovateľa bez jeho prechádzajúceho súhlasu;
2. Sťažovateľ v časti kasačnej sťažnosti označenej ako „Sťažnostné body“ najmä uviedol, že - krajský súd sa vôbec nezaoberal a vysporiadal so žalobnými dôvodmi uvedenými sťažovateľom jednak v správnej žalobe, ako aj prednesenými na pojednávaní v predmetnej veci dňa 30.05.2018; - krajský súd sa nezaoberal zákonnosťou postupu správnych orgánov vzhľadom na konkrétne okolnosti a námietky, týkajúce sa zmätočnosti a nepreskúmateľnosti stavebného povolenia a preskúmavaného rozhodnutia; - stavebný úrad pred vydaním stavebného povolenia mal dôkladne preskúmať vlastnícke pomery dotknutých parciel, nakoľko sa stavebné povolenie týkalo aj sťažovateľa, resp. jeho parcely č. 1558/177; - skutočnosť, že sťažovateľ nepodal v stavebnom konaní námietky pretože o príslušnom stavebnom konaní nemal vedomosť, neoprávňuje stavebný úrad vydať rozhodnutie, z ktorého vyplýva zásah do jeho vlastníckych práv; - zo stavebného povolenia nie zrejmé, prečo sa uvádza dotknutá parcela sťažovateľa vo výroku stavebného povolenia; - stavebník neinformoval sťažovateľa o zámere vykonávať stavebnú činnosť aj na pozemku sťažovateľa a absencia takéhoto konania stavebníka neoprávňuje stavebný úrad automaticky predpokladať, že sťažovateľ na to súhlas, hoci aj konkludentne stavebníkovi dal, čo mal stavebný úrad v predmetnom konaní skúmať a preveriť.
3. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že stavebný úrad v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 stavebného zákona oznámil začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom stavebného konania a dotknutým orgánom. Keďže upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, v oznámení o začatí konania poučil účastníkov konania o tom, že najneskôr v lehote 3 dní od doručenia oznámenia môžu uplatniť svoje námietky s tým, že na neskôr predložené námietky sa nebude prihliadať. Zároveň stavebný úrad účastníkov oboznámil s tým, čo je predmetom stavebného povolenia - zmena existujúcej dokončenej stavby a dostatočným spôsobom vymedzil aj stavebné práce, ktorými mala byť zmena stavby realizovaná. Zároveň účastníkov konania upovedomil o tom, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť v budove Mestského úradu Zvolen vo vymedzených úradných hodinách. Oznámenie o začatí stavebného konania bolo sťažovateľovi riadne doručené a žiadne námietky voči povoľovanej stavbe - zmene dokončenej stavby neuplatnil.
4. Stavebný úrad povolil zmenu dokončenej stavby, vrátane opravy okapového chodníka, bez toho, aby išlo o pôdorysné rozšírenie stavby alebo zmenu stavby do výšky. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že zateplenie budovy dielní bude presahovať len nad existujúci okapový chodník a že ide len o takú úpravu stavby, pri ktorej sa zachová pôdorysné a aj výškové usporiadanie.
5. Sťažovateľovi ako aj ostatným účastníkom konania bolo umožnené nahliadnuť do spisového materiálu. Sťažovateľ neuplatnil v konaní žiadne námietky o tom, že stavba zasahuje do pozemku v jeho vlastníctve a v podstate sám dlhodobo rešpektoval faktické umiestnenie susednej nehnuteľnosti. Stavebný úrad povolil len zmenu existujúcej stavby bez akejkoľvek jej pôdorysnej alebo výškovej zmeny. Riešenie zásahu okapového chodníka (ako stavby ktorá je takýmto spôsobom umiestnená od doby, kedy sťažovateľ ani nebol vlastníkom predmetného susedného pozemku) je nad rámec stavebného konania, keďže sťažovateľ tento zásah v rámci lehoty na podanie námietok nenamietal.
6. Stavebný úrad všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámil a zdôvodnil upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Správne poučil účastníkov konania o práve vzniesť námietky ako aj o tom, že na neskôr podané námietky sa nebude prihliadať, všetko s odkazom na príslušné ustanovenia stavebného zákona. V tomto konaní si žiadny účastník konania, ani sťažovateľ svoje právo na podanie námietok neuplatnili.
7. Vo výroku stavebného povolenia je jasne uvedené na ktorých pozemkoch (parcelných číslach) sa uvedená stavba povoľuje. Stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom, so správnym poriadkom, a to ako aj vo výroku rozhodnutia, tak aj v jeho odôvodnení.
8. V stavebnom povolení vo výroku pod označením stavby „Zníženie energetickej náročnosti budovy Dielní SOŠ drevárskej vo Zvolene“ je popísaný celý rozsah stavby, nie len budovy. V konaní sa rozhodovalo o dvoch stavbách (budov) a úpravy okapového chodníka po obvode oboch stavieb (budov). Tu treba rozlišovať „stavba“ ako budova a „stavba“ ako stavebné práce v rozsahu

projektovej dokumentácie. Z uvedeného vyplýva, že stavba povolená stavebným povolením nie je budova, ale celý rozsah stavebných činností zahrňujúcich stavbu a táto je aj na časti pozemku parc. č. 1558/177, nakoľko aj na tomto pozemku budú uskutočňované stavebné práce - stavebné úpravy okapového chodníka.

1. Stavebné povolenie je v súlade s § 10 vyhlášky, kde sa nikde neuvádza, že sa musí v rozhodnutí uvádzať aj číslo listu vlastníctva a je v ňom podrobne uvedené akú stavbu povoľuje, názov stavebníka, označenie parcelných čísel, ako aj obsah stavby.
2. Žalovaný ďalej poukázal na uplatnenie koncentračnej zásady v stavebnom konaní pričom stavebný úrad v predmetnej veci procesný postup uvedený v ustanoveniach § 61 ods. l a 3 stavebného zákona dodržal.
3. Záverom navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. IV. Právne závery kasačného súdu
4. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom

§ 452ods.

1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.

1. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
2. septembra 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
3. V prejednávanej veci stavebný úrad stavebné povolením povolil stavbu „Zníženie energetickej náročnosti budovy Dielní SOŠ drevárskej vo Zvolene“ na pozemkoch evidencie katastra nehnuteľností register „C“, parc. č. 1132/1, 1132/2, 1140/2, 1558/130, 1558/147, 1558/160, 1558/177, 1558/184 v k.ú. F.. Sťažovateľ v správnej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti najmä namietal nedostatočnú identifikáciu stavby v stavebnom povolení, pochybenie stavebného úradu, spočívajúce v zahrnutí parcely sťažovateľa č. 1558/177 vo výroku stavebného povolenia a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.

§ 61ods.

1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

§ 61ods.

2 stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

§ 61ods.

3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. 32. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že stavebný úrad v súlade

§ 61ods.

1 stavebného zákona oznámil začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom stavebného konania a dotknutým orgánom. Keďže upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, v oznámení o začatí konania poučil účastníkov administratívneho konania o tom, že najneskôr v lehote 3 dní od doručenia oznámenia môžu uplatniť svoje námietky s tým, že na neskôr predložené námietky sa nebude prihliadať. Zároveň ich oboznámil s tým, čo je predmetom stavebného povolenia - zmena existujúcej dokončenej stavby, a dostatočne určitým spôsobom vymedzil aj stavebné práce, ktorými mala byť zmena stavby realizovaná. V oznámení o začatí stavebného konania okrem iného totožne ako v stavebnom povolení uviedol parcelné čísla pozemkov na ktorých sa stavba mala realizovať (medzi nimi aj na parcele č. 1558/177). Zároveň účastníkov konania upovedomil o tom, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť v budove Mestského úradu Zvolen vo vymedzených úradných hodinách. Oznámenie o začatí stavebného konania bolo sťažovateľovi doručené, pričom žiadne námietky voči povoľovanej zmene stavby neuplatnil. Neobstojí preto argument sťažovateľa, že o prebiehajúcom stavebnom konaní nemal vedomosť. 33. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Stavebnému úradu v tomto smere niet čo vytknúť, nakoľko procesný postup

§ 61stavebného zákona dodržal.

1. Stavebný úrad v oznámení o začatí konania poučil účastníkov administratívneho konania o tom, že najneskôr v lehote 3 dní od doručenia oznámenia môžu uplatniť svoje námietky s tým, že na neskôr predložené námietky sa nebude prihliadať. Vzhľadom k tomu, že sťažovateľ do uvedenej lehoty žiadne námietky, pripomienky nevzniesol, nemohol žalovaný na námietky vznesené v odvolaní proti stavebnému povoleniu prihliadnuť. Z uvedeného dôvodu nemohol na tieto námietky prihliadnuť ani konajúci krajský súd. Je objektívne preukázané, že v konaní mali účastníci objektívnu možnosť sa pred podaním svojich námietok oboznámiť s obsahom spisovej dokumentácie. Na možnosť nahliadnutia do dokumentácie boli nepochybne upozornení v oznámení o začatí stavebného konania.
2. Z koncentračnej zásady, ktorá sa v zmysle vyššie uvedeného aplikuje aj predmetnom konaní vyplýva, že v konaní o povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené.
3. Pokiaľ teda na základe vyššie uvedeného je možné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote (§ 61 ods. 3 druhá veta v spojení s ods. 2 stavebného zákona) a neskôr nie je možné na ne prihliadnuť, nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní. Uvedená koncentračná zásada platí aj pre správny orgán odvolací, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti prvostupňovému správnemu orgánu v rozsahu vznesených námietok pred prvostupňovým správnym orgánom. Z uvedeného dôvodu nemohol na tieto námietky vzhľadom k aplikácii koncentračnej zásady v stavebnom konaní prihliadnuť ani žalovaný, hoc tieto boli vznesené v odvolacom stavebnom konaní.
4. Skutočnosť, že povoľovaná zmena stavby sa nachádza aj na pozemku sťažovateľa vyplývala už z oznámenia o začatí stavebného konania. Napokon z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe zo dňa 14.02.2018 vyplynulo, že na časti pozemku parcely č. 1558/177 vo vlastníctve sťažovateľa sa nachádza okapový chodník a časť exteriérového schodiska. Uvedené zariadenia prislúchajú k budove dielne pod súpisným číslom
5. Uvedené bolo následne potvrdené aj na pojednávaní pred krajským súdom dňa 30.05.2018, pričom sťažovateľ túto skutočnosť nepoprel. Je preto nelogickou argumentácia sťažovateľa, ktorý vytýka uvedenie parcely č. 1558/177 vo výroku stavebného povolenia (namietajúc, že nie zrejmé, prečo sa dotknutá parcela uvádza vo výroku stavebného povolenia), pričom v ďalšej časti kasačnej sťažnosti skutočnosť, že časť stavby sa nachádza aj na tejto parcele potvrdzuje. Zároveň kasačný súd zdôrazňuje, že stavebný úrad povolil zmenu na existujúcej stavbe, ktorá bola realizovaná v minulosti, ešte predtým ako sa sťažovateľ stal vlastníkom susediacej parcely č. 1558/177, pričom jej umiestnenie zjavne po celý čas rešpektoval. Realizáciou stavebného povolenia nedôjde k pôdorysnému rozšíreniu stavby alebo k jej zmene do výšky. Povolená zmena teda nebude mať za následok zásah do parcely vo vlastníctve sťažovateľa vo väčšej miere, než tomu bolo v čase pred vydaním stavebného povolenia.

§ 10ods.

1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí

1. a)meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania,
2. b)druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny,
3. c)parcelné čísla stavebných pozemkov

katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje,

1. d)podmienky na uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby,
2. e)ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránené záujmy účastníkov konania,
3. f)umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie spojené so stavebným konaním alebo sa územné rozhodnutie nevyžaduje,
4. g)ak ide o stavbu uskutočňovanú zhotoviteľom, meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) zhotoviteľa stavby alebo oznámenie, že bude určený vo výberovom konaní; ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, meno a adresu stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, ktorá bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby,
5. h)určenie lehoty na dokončenie stavby,
6. i)rozhodnutie o námietkach účastníkov konania,
7. j)upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby. 38. Kasačný súd nepovažoval námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti stavebného povolenia za dôvodnú. Preskúmaním stavebného povolenia kasačný súd dospel k záveru, že toto spĺňa náležitosti upravené správnym poriadkom ako aj náležitosti upravené vyhláškou č. 453/2000 Z.z., pričom z týchto právnych predpisov nevyplýva požiadavka uviesť číslo listu vlastníctva na ktorom je stavba (ktorej zmena sa povoľuje) zapísaná. Stavebný úrad dostatočným spôsobom špecifikoval, ktorých stavieb sa povoľovaná zmena týka, a to uvedením ich súpisných čísel. 39. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku kasačný súd uvádza, že z jeho záverov je nepochybne zrejmé, z akých dôvodov dospel k záveru o potrebe zamietnuť správnu žalobu, pričom

názoru kasačného súdu sa v dostatočnom rozsahu vyjadril k všetkým podstatným žalobným námietkam. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV. ÚS 115/03, z

1. júla 2003, v zmysle ktorého: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ V.
2. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnou žalobu napadnuté rozhodnutie zrušil, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.
3. O trovách konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

1. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (ustanovenie § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanovením § 168 S.s.p.).
2. Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (§ 169 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.