Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/239/2019 Identifikačné číslo spisu: 5405208164 Dátum vydania rozhodnutia: 17.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 393ods.

2 CSP musí odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo strany sporu, resp. účastníka konania na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

1. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci.
2. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaných bolo, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal otázkou dobromyseľnosti ich právneho predchodcu vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe vydržania, ale obmedzil sa iba na skonštatovanie absolútnej neplatnosti odstupnej listiny z
3. novembra
4. V odvolaní poukázali na zásadné rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2016, ktoré sa zaoberalo prelomením zásady nemo plus iuris vo vzťahu k povinnosti vlastníka byť bdelým a svoje práva si strážiť, ako aj na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/274/2006 (R 14/2009) a sp. zn. 6Cdo/71/2011 a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/445/
5. Odvolanie opierali o konkrétne skutočnosti, z ktorých podľa ich názoru vyplýva, že právny predchodca žalobcov nemohol byť dostatočne bdelým vlastníkom a ktoré nasvedčujú aj o jeho vedomosti, resp. o potenciálnej vedomosti o existencii prevodu spoluvlastníckych podielov už od roku
6. Uviedli tiež argumenty vo vzťahu k existencii tzv. právneho panstva ich právneho predchodcu nad vecou ako jednej zo základných náležitostí držby. Odvolací súd však bez bližšieho odôvodnenia odvolacie dôvody žalovaných neuznal. Iba stručne skonštatoval, že „súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie v predmetnej veci. Zaoberal sa aj otázkou prípadného vydržania spoluvlastníckych podielov v predmetných nehnuteľnostiach zo strany žalovaných, pričom dospel k jednoznačnému záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalovaných.“ Dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak v posudzovanom prípade sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnými (resp. so žiadnymi) tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Absenciou náležitého odôvodnenia rozhodnutia bola dovolateľom súčasne odňatá možnosť v podanom mimoriadnom opravnom prostriedku relevantným spôsobom argumentovať proti jeho záverom.
7. Vzhľadom na absenciu vysporiadania sa odvolacieho súdu s podstatnými odvolacími námietkami žalovaných je potrebné konštatovať, že záver odvolacieho súdu o neunesení dôkazného bremena zo strany žalovaných sa javí ako neudržateľný a arbitrárny. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu majú za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené odvolaciemu súdu v § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaní tak dôvodne odvolaciemu súdu vytýkajú porušenie ich práva na spravodlivý proces.

1. So zreteľom na dôvodne namietanú vadu zmätočnosti napadnutého rozhodnutia sa dovolací súd v súlade s jeho rozhodovacou praxou nezaoberal opodstatnenosťou dovolacej argumentácie vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom.
2. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
3. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
4. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok