zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Postupuje vec senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9S. Odôvodnenie I. Uznesenie senátu 9S správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.zn. 9Sžsk/22/2018 zo dňa 20. februára 2019 senát 9S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „senát 9S“)
1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec vedenú na najvyššom súde pod sp.zn. 9Sžsk/22/2018 na prejednanie a rozhodnutie o právnej otázke nastolenej v uvedenom uznesení veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“).
595/2003 Z.z., a teda tvoria aj vymeriavací základ na zdravotné poistenie. Vzhľadom na nevyhovenie protestu prokurátora podal žalobca správnu žalobu v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti výkazu nedoplatkov z 09.06.2016 č. 1621353617, na základe ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 24Sa/11/2017-75 z 31.10.2017 predmetný výkaz nedoplatkov zrušil. Krajský súd zrušujúci rozsudok odôvodnil poukazom na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci č.k. 24S/25/2014-46 zo dňa 12.09.2014. Dospel k záveru, že žalovaná svoje rozhodnutie založila na zužujúcom výklade § 10b ods. 1 písm. e/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“ alebo aj „zákon o zdravotnom poistení“), ktorým činnosť zakladajúcu podiel na zisku v obchodnej spoločnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky vylúčil z činností uvedených v § 10b ods. 1 písm. e/ zakladajúcich nárok na príjmy, pre ktoré zákon prijal legislatívnu skratku dividendy, v dôsledku čoho na príjmy žalobcu neaplikoval § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení. Súčasne so zmenou a rozšírením druhu príjmov, ktoré podliehajú plateniu povinného poistenia na verejné zdravotné poistenie, prijaté novelou zákona č. 499/2010 Z.z. bolo zároveň prijaté prechodné ustanovenie § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. tak, aby neboli postihnuté príjmy, ktoré boli výsledkom zárobkovej činnosti vykonanej pred účinnosťou zákona. V zhode so stanoviskom žalobcu správny súd zastával názor, že pokiaľ by bol akceptovaný výklad žalovanej, bol by tento úmysel zákonodarcu zmarený. Za neudržateľný považoval právny názor,
ktorého by bolo možné ukladať fyzickej alebo právnickej osobe povinnosť len na základe nejasného výkladu zákona, majúc za to, že ak nie je v zákone jednoznačne určené, že povinnosť zákonom je daná, potom takúto povinnosť nemožno uložiť. 2.3. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podala kasačnú sťažnosť žalovaná, ktorá mala za to, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil.
názoru žalovanej podiely zo zisku vytvoreného do roku 2003 pod príjmy v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ a
7 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. nespadajú, ale tieto príjmy sa považujú za zárobkovú činnosť
1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z.z.. Tvrdila, že
24 zákona č. 595/2003 Z.z. ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c/ a § 12 ods. 7 písm. c/ tohto zákona,
ktorých uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použijú na podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podiely zo zisku zo zdaňovacieho obdobia po 01.01.2004 sa nezdaňujú, avšak podiely na zisku z účtovného obdobia do roku 2003 podliehajú aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 595/2003 Z.z. naďalej daňovej povinnosti ako tzv. ostatné príjmy (§ 8 zákona č. 595/2003 Z.z.), a teda vstupujú aj do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie.
zákona č. 580/2004 Z.z. z príjmov zdaňovaných
595/2003 Z.z., a teda aj z príjmov z podielov zo zisku z účtovného obdobia do 31.12.2003 v prípade, že boli vyplatené v roku 2015, je poistenec povinný uhrádzať poistné. Podiely zo zisku z účtovného obdobia do 31.12.2003 sú teda zdaňované
595/2003 Z.z. a nie sú považované za príjmy oslobodené od dane a povinnosť platiť poistné v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. nadväzuje na posúdenie príjmov fyzických osôb z hľadiska zdanenia. U ďalšieho účastníka konania D. T., ktorý jednotlivé príjmy dosiahnuté v roku 2015 uviedol v daňovom priznaní teda žalovaná zohľadnila a zúčtovala v ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie. Dosahovanie ostatných príjmov sa považuje za zárobkovú činnosť v zmysle § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z.z., a teda žalovaná mala za to, že postupovala vo veci správne. Na základe uvedeného žalovaná navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31.10.2017, sp.zn. 24Sa/11/2017-75 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2.
tohto ustanovenia, § 3 ods. 2 písm. c/ a § 12 ods. 7 písm. c/,
ktorých sú plnenia zdaňované, sa použijú na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 4. Senát 9S konajúc v prejednávanej veci dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od názoru senátu 10S vyjadrenom v citovanom rozhodnutí, z ktorých dôvodov postúpil vec na rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1 písm. a/ Správneho súdneho poriadku. Svoje právne úvahy a závery senát 9S odôvodnil nasledovne. 5. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 11 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení účinného v roku 2015 (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“), § 13 ods. 6, 7, § 10b ods. 1 písm. e/, § 36 ods. 12 uvedeného zákona, § 10b ods.1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z.z. účinného v roku 2015, § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov účinného v roku 2015, § 3 ods. 1, 2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z., § 52 ods. 1, 24 uvedeného zákona, § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov účinného do 31.12.2003, § 8 ods. 1 písm. a/, uvedeného zákona senát 9S sa nestotožnil s právnym názorom senátu 10S a vyslovil názor, že podiel na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003, ale vyplatený po 01.01.2011, podlieha povinnosti platiť poistné na povinné zdravotné poistenie
zákona č. 580/2004 Z.z.. 6. Senát 9S konštatoval, že nerozporuje skutočnosť, že na prejednávaný prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 10b ods. 1 písm. e/ zákona č. 580/2004 Z.z., definujúce dividendu ako zárobkovú činnosť v spojení s povinnosťou platiť poistné aj z dividend
6 uvedeného zákona. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z.,
ktorého povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje len na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období po 01.01.2011, teda od účinnosti novelizácie zákona č. 580/2004 Z.z., ktorou bola do zákona definícia dividendy vložená. 7. Senát 9S sa však stotožnil s tvrdením žalovanej, že dividendu, na ktorú ďalšiemu účastníkovi vznikol nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v r. 2015, je potrebné posúdiť
1 písm. d/ v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. K uvedenému senát 9S konštatoval, že
7 zákona č. 580/2004 Z.z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti
1 písm. c/ a d/, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
1 písm. d/ uvedeného zákona zárobková činnosť je dosahovanie príjmu z ostatných príjmov
595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Ostatné príjmy nie sú v zákone o dani z príjmov definované ani taxatívne vymenované, ustanovenie uvádza iba príkladmo, čo možno za ostatné príjmy považovať (ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy
Použitím argumentu a contrario je potrebné pod § 8 zákona o dani z príjmov podradiť všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie je možné posúdiť ich
ustanovení §§ 5-7 zákona o dani z príjmov. Ide teda o príjmy, ktoré nie sú príjmom zo závislej činnosti (§ 5), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6), ani príjmom z kapitálového majetku (§ 7).
2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov účinného v roku 2015 dividenda nie je predmetom dane.
24 tohto zákona ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 8. Senát 9S zdôraznil, že nezdaňujú sa teda iba dividendy, na ktoré vznikol nárok od 01.01.2004, teda od vstupu zákona č. 595/2003 Z.z. do účinnosti. Na posúdenie vzniku daňovej povinnosti z podielov na zisku z obchodnej spoločnosti, na ktoré vznikol nárok pred 31.12.2003 sa
prechodného ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. použije zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. 9. Vychádzajúc zo skutkového zistenia, že účastníkovi D. T. vznikol nárok na podiel na zisku v obchodnej spoločnosti ešte pred 01.01.2004, senát 9S tiež zdôraznil, že zdaniteľnosť uvedenej dividendy sa bude spravovať zákonom č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, ktorý bol v čase vzniku nároku účinný.
tohto zákona predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon z roku 1999 považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností. K uvedenému senát 9S ďalej konštatoval, že dividenda, na ktorú účastníkovi vznikol nárok do roku 2003 sa teda zdaňovala
1 písm. a/ a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. v spojení s § 52 zákona č. 595/2003 Z.z.. Keďže takúto dividendu, vyplatenú roku 2015 nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z., pôjde o ostatný príjem
ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. Ako takýto ho účastník D. T. aj priznal v daňovom priznaní. Ostatné príjmy
595/2003 Z.z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a
7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. 10. Senát 9S sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil s názorom senátu 10S, že uložením povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie za podiel na zisku obchodnej spoločnosti, na ktorý vznikol nárok pred rokom 2003 a vyplatený bol roku 2015, by došlo k porušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom. K uvedenému senát 9S konštatoval, že dividendy, na ktoré vznikol nárok do roku 2003 a zároveň boli do tohto roku aj vyplatené, sa zdaňovali
zákona v tomto období platného a účinného (zákon č. 366/1999 Z.z.) a zároveň zákon o zdravotnom poistení č. 273/1994 Z.z. účinný do 31.12.2004 stanovoval tiež povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, členom družstva, komanditistom komanditných spoločností, členom štatutárnych orgánov, členom správnych rád, členom dozorných rád, členom kontrolných komisií a členom iných samosprávnych orgánov právnických osôb, ktorých príjem z činnosti v týchto orgánoch podliehal dani z príjmu (§ 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z.). Keďže aj osoby, ktorým boli dividendy vyplatené do roku 2003 mali povinnosť z týchto dividend platiť poistné na zdravotné poistenie, nemohlo dôjsť k porušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom. 11. V danej súvislosti senát 9S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp.zn. 4Cdo 98/2010,
ktorého k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL.ÚS 16/95), konštatoval, že nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté
skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. 12. Vo vzťahu na prejednávajúcu vec senát 9S vyslovil názor, že povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z dividendy, na ktorú vznikol nároku do roku 2003 a bola vyplatená roku 2015 nemôže byť považovaná za pravú retroaktívnu, pretože zákon č. 580/2004 Z.z. účinný v roku 2015 akceptuje stav, ktorý nastal za účinnosti skoršej právnej úpravy (vznik práva na dividendu), ale tento stav rieši v čase účinnosti novej právnej úpravy (v čase jej reálneho vyplatenia). K námietke žalobca uvedenej vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, že poznámka v právnom predpise nemá normatívny charakter, ale iba informatívnu hodnotu, senát 9S uviedol, že uvedené tvrdenie nespochybňuje. Mal však za to, že táto skutočnosť nič nemení na právnom posúdení uvedenej veci. Konštatoval, že pokiaľ zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v § 10b ods. 1 písm. d/ vymedzuje zárobkovú činnosť, o.i. ako činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov
osobitného predpisu, je zrejmé, že „osobitným predpisom“ tu bude zákon o dani z príjmov, ktorý definuje právny inštitút príjmu a jeho druhy ako i to, že „ostatný príjem“ nie je právne neurčitý pojem, ak je upravený ustanovením zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Poznámka č. 23 k § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 595/2003 Z.z. splnila svoju informačnú funkciu, avšak nijak normatívne nemenila obsah daného ustanovenia. Rovnako poznámka č. 24 k § 10b ods. 1 písm. e/ nemení obsah ustanovenia, ak odkazuje na § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z. Je zrejmé, že ak v § 10b ods. 1 písm. e/ zákon uvádza podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní
osobitného predpisu, aj v tomto prípade osobitným predpisom bude zákon o dani z príjmov, platný a účinný ku dňu prijatia zákona č. 580/2004 Z.z., a teda zákon č. 595/2003 Z.z. V konečnom dôsledku senát 9S dospel k záveru, že poznámku pod čiarou v tomto prípade možno považovať len za legislatívnu pomôcku, ktorá napomáha adresátovi pri lepšej orientácii pri práci, t.j. objasnenie zámeru zákonodarcu (expresis verbis) zaťažiť dividendy zaplatené za určité obdobie odvodovou povinnosťou na zdravotné poistenie. II. Stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky 13. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžsk/22/2018 zo dňa 20. februára 2019 o postúpení veci
1 písm. a/ SSP na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky senátom 9S, veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stanovisko nepredložila poukazom na to, že Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici na základe výzvy Krajského súdu v Banskej Bystrici predložila vyjadrenie sp.zn. 1Kc 33/17/6600 z 10.01.2018 ku kasačnej sťažnosti žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sa 11/2017-75 z 31.10.
zákona č. 580/2004 Z.z.“, veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom neverejnom zasadnutí dospel k záveru o správnosti názoru senátu 9S k nastolenej právnej otázke prezentovaného v uvedenom uznesení o postúpení veci veľkému senátu. 15. Veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP) 16.
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 20.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“ Ústavný súd SR vo svojej judikatúre pripustil tiež možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona napr. v náleze sp.zn. III.ÚS 341/07 z
zákona č. 580/2004 Z.z. z podielu na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003, ale vyplateného po 1.1.2011. 24.
e/ zákona č. 580/2004 Z.z. účinného v roku 2015 na účely tohto zákona je povinný platiť poistné platiteľ dividend. 25.
6, ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. účinného v roku 2015 zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec
2 alebo poistenec štátu
7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti
1 písm. e/ (ďalej len „poistenec, ktorý má príjem z dividend“) má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku zo zárobkovej činnosti
1 písm. e/. Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec
2 alebo poistenec štátu
7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti
1 písm. c/ a d/, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb
osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. 26.
d/, písm. e/ zákona č. 580/2004 Z.z. účinného v roku 2015 zárobková činnosť
tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá d) dosahovanie príjmu z ostatných príjmov
osobitného predpisu, (poznámka 23- odkaz na § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), e) podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva
osobitného predpisu (poznámka 24 - odkaz na § 3 ods. 2 písm. c/ a § 5 ods. 7 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) (ďalej len „dividendy“). 27.
580/2004 Z.z. účinného v roku 2015 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od
2 zákona č. 273/1994 Z.z. účinného do 31.12.2003 poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré
osobitného predpisu s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného poistenia
3 písm. b/ a c/. 31.
3 zákona č. 273/1994 Z.z. vymeriavacím základom na určenie poistného spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným, členov družstva a komanditistov komanditných spoločností je taký príjem, ktorý podlieha dani z príjmu
osobitných predpisov. (poznámka 13a/ - odkaz na § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 286/1992 Zb.; tento zákon nadobudol účinnosť k 01.01.1993 a bol zrušený zákonom č. 366/1999 Z.z. k 01.01.2000). Vymeriavacím základom na určenie poistného členov štatutárnych orgánov, členov správnych rád, členov dozorných rád, členov kontrolných komisií a členov iných samosprávnych orgánov právnických osôb je ich príjem z činnosti v týchto orgánoch, ktorý podlieha dani z príjmu
osobitných predpisov. (poznámka 13ga/ - odkaz na § 6 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov; tento zákon nadobudol účinnosť k 01.01.1993 a bol zrušený zákonom č. 366/1999 Z.z. k 01.01.2000) 32. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákona č. 580/2004 Z.z. účinného v období vyplateného podielu zo zisku v posudzovanom prípade - v roku 2015, ako aj z právnej úpravy zákona č. 273/1994 Z.z. účinného v období vzniku nároku na podiel zo zisku v posudzovanom prípade - rok 2003, zákonodarca viazal povinnosť platiteľa poistného platiť poistné na zdravotné poistenie k povinnosti platiť daň z príjmov
zákona o dani z príjmov. Čo zákonodarca považoval za príjem podliehajúci dani z príjmu v období vyplateného podielu zo zisku v posudzovanom prípade - rok 2015, ustanovil v zákone č. 595/2003 Z.z., na ktorý odkazoval v poznámkach uvedených pod právnou normou v zákone č. 580/2004 Z.z. Čo zákonodarca považoval za príjem podliehajúci dani z príjmu v období vzniku nároku na podiel zo zisku v posudzovanom prípade - rok 2003, ustanovil v zákone č. 366/1999 Z.z.. Odkaz zákonodarcu v poznámkach uvedených pod právnou normou v zákone č. 273/1994 Z.z. na zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov možno aplikovať len v období účinnosti tohto zákona od 01.01.1993 do jeho zrušenia zákonom č. 366/1999 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2000 a bol zrušený zákonom č. 595/2003 Z.z. k 01.01.2004. 33. Vzhľadom k uvedenému veľký senát sa stotožnil s argumentáciou senátu 9S uvedenou v uznesení o postúpení veci, že dividendu, na ktorú v posudzovanom prípade vznikol ďalšiemu účastníkovi nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v r. 2015, je potrebné posúdiť
1 písm. d/ v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z.,
ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti
1 písm. c/ a d/, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
1 písm. d/ uvedeného zákona zárobková činnosť je dosahovanie príjmu z ostatných príjmov
595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Ostatné príjmy nie sú v zákone o dani z príjmov definované ani taxatívne vymenované, ustanovenie uvádza iba príkladmo, čo možno za ostatné príjmy považovať (ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy
Použitím argumentu a contrario je potrebné pod § 8 zákona o dani z príjmov podradiť všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie je možné posúdiť ich
ustanovení §§ 5-7 zákona o dani z príjmov. Ide teda o príjmy, ktoré nie sú príjmom zo závislej činnosti (§ 5), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6), ani príjmom z kapitálového majetku (§ 7).
2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov účinného v roku 2015 dividenda nie je predmetom dane.
24 tohto zákona ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 34. Veľký senát sa stotožnil aj s konštatáciou senátu 9S, že nezdaňujú sa iba dividendy, na ktoré vznikol nárok od 01.01.2004, teda od vstupu zákona č. 595/2003 Z.z. do účinnosti. Na posúdenie vzniku daňovej povinnosti z podielov na zisku z obchodnej spoločnosti, na ktoré vznikol nárok pred 31.12.2003 sa
prechodného ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. použije zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda účastníkovi Petrovi Halajovi vznikol nárok na podiel na zisku v obchodnej spoločnosti ešte pred 01.01.2004, zdaniteľnosť uvedenej dividendy sa bude spravovať zákonom č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, ktorý bol v čase vzniku nároku účinný.
tohto zákona predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon z roku 1999 považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností. Dividenda, na ktorú účastníkovi vznikol nárok do roku 2003 sa teda zdaňovala
1 písm. a/ a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. v spojení s § 52 zákona č. 595/2003 Z.z. Keďže takúto dividendu, vyplatenú roku 2015 nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z., pôjde o ostatný príjem
ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. Ako takýto ho účastník D. T.j aj priznal v daňovom priznaní. Ostatné príjmy
595/2003 Z.z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a
7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
5 písm. b/ SSP súčasne postúpil vec senátu 9S, ktorý mu
1 písm. a/ SSP predmetnú vec postúpil uznesením sp.zn. 9Sžsk/22/2018 zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.