162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100147925/2018 zo dňa 16.01.
4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102226711/2017 zo dňa 23.10.2017, ktorým bol žalobcovi
6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 161,- € za zdaňovacie obdobie september
vyjadrenia žalobcu diely boli nové a boli vymenené svojpomocne so synom. Na základe zisteného skutkového stavu dospel správca dane k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z predmetnej faktúry. Tým, že si toto právo uplatnil, porušil § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) . 5. Správny súd poukazujúc na vyššie uvedené mal za to, že v konkrétnom prípade dodanie tovaru na základe spornej faktúry nebolo preukázané dodávateľom uvedeným na tejto faktúre. Žalobcovi svedčala dôkazná povinnosť na preukázanie, že k uskutočneniu dodania jednotlivých náhradných dielov
tejto faktúry došlo v čase deklarovanom žalobcom zo strany ním uvedeného dodávateľa, ktorý bol v postavení zdaniteľnej osoby. Žalobca za účelom plnenia si svojho dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku predložil správcovi dane faktúru zo dňa 30.09.2016, objednávku zo dňa 01.09.2016 a dodací list zo dňa 30.09.
ktorého naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Pokiaľ teda správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, je potom len opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti toto spochybnenie správcu dane. V danom prípade sa však tak nestalo a žalobca žiadne ďalšie dôkazy správcovi dane ani žalovanému nepredložil, ani nenavrhol ich vykonanie. Samotná objednávka a faktúra sú iba nepriamymi dôkazmi a samé o sebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie služieb, avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Sžf/35/2013 zo dňa 1. apríla 2014). K spochybneniu reálneho dodania tovaru napriek existencii formálnych dôkazov (predloženie faktúry, dodacieho listu a dokladu o úhrade dohodnutej ceny) došlo, bolo totiž preukázané, že dodávateľ uvedený na faktúre od 01.06.2016, teda v čase zdaniteľného plnenia deklarovaného na faktúre, reálne nemal sídlo na adrese, ktorá bola na faktúre uvedená a nemal ani faktické iné sídlo na území Slovenskej republiky. Jeho jediným konateľom bol štátny príslušník cudzieho štátu (Českej republiky - V. E.), ktorého pobyt je neznámy. Zároveň bolo nesporne preukázané, že od roku 2015 dodávateľ (Transport company, s.r.o.) nevykazoval žiadnu ekonomickú činnosť, nemal žiadne tržby, ani náklady a od roku 2014 nezamestnával žiadnych zamestnancov. Nie je teda reálne možné, aby v roku 2016 dodal pre daňový subjekt (žalobcu) nové náhradné diely, tak ako je to deklarované na faktúre. Skutočnosť, že dodávateľ v roku 2016 nevykonával žiadnu obchodnú činnosť, nebola zo strany žalobcu nijako spochybnená. Žalobca teda obchodoval s treťou osobou, ktorú si vôbec nepreveril, nepoznal jej základné údaje totožnosti, nemal dôkaz, že táto osoba je vôbec oprávnená konať za dodávateľa, preto nemohol ani nadobudnúť subjektívne presvedčenie, že konal s dodávateľom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti viackrát poukázal nielen na základu zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodných spoločností je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepoužíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to znamená pochybností správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. V danom prípade sa žalobca týmito zásadami zjavne neriadil, keď mu evidentne chýbali základné vedomosti o osobe, s ktorou obchodoval.
správneho súdu sa v prípade žalobcu nejednalo iba o nepreukázanie dopravy, ale aj o nepreukázanie celého radu skutočností vo vzťahu k predmetnému obchodu. Správca dane pritom nepožadoval od žalobcu preukázať také skutočnosti, na ktoré by nemal dosah. 7. K námietke žalobcu, ktorou poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011, krajský súd uviedol, že rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore s výkladovými princípmi vyplývajúcimi z tohto rozsudku.
uvedeného rozhodnutia daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. V danom prípade v prvom kroku žalobca predložil faktúru s opisom druhu tovarov od určitého dodávateľa a disponoval aj existenciou materiálneho plnenia. Preto v druhom kroku sa presunulo dôkazné bremeno na správcu dane v zmysle uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V danom prípade však správca dane úspešne spochybnil plnenia od konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre, preto sa dôkazné bremeno opäť presunulo na daňový subjekt v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 401/
zamietol. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že správca dane a žalovaný svoj záver, že sťažovateľ nepreukázal, že fakturované služby dodala spoločnosť Transport company, s.r.o. odôvodnili na základe konštatovaných pochybností, ktoré však výlučne vznikli u dodávateľa sťažovateľa - spoločnosti Transport company, s.r.o.. Tieto pochybnosti/skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno sťažovateľa a ani nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Sťažovateľ nemá možnosť zabezpečiť vedenie príslušnej evidencie u svojich dodávateľov, ani zabezpečiť aby títo dodávatelia požadované doklady správcovi dane predložili a už vonkoncom nie zabezpečiť, aby dodávatelia odviedli zo zdaniteľných obchodov DPH. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by uvedená spoločnosť nezaevidovala uvedenú faktúru do svojho účtovníctva. Pokiaľ správca dane a žalovaný poukazovali na nemožnosť preverenia zaúčtovania tejto faktúry u dodávateľa, správca dane a žalovaný nesprávne pričítali sťažovateľovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Záver krajského súdu, že nie je reálne možné, aby v roku 2016 spoločnosť Transport company, s.r.o. dodala sťažovateľovi nové náhradné diely tak, ako je to deklarované na faktúre neobstojí. Zo skutočnosti, že táto spoločnosť nemala v čase zdaniteľného plnenia deklarovaného na faktúre reálne sídlo na adrese, ktorá bola uvedená na faktúre, že nemala zriadenú svoju webovú stránku, že nebola uvádzaná na internete ako predajca náhradných dielov na uvedený typ rýpadla, že nepriznala DPH z predmetného fakturovaného plnenia, že za január - november 2016 podala nulové daňové priznanie, že od decembra 2016 nebolo podané žiadne daňové priznanie k DPH, že posledné daňové priznanie k dani z príjmov podala za rok 2015 a že posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti bolo podané za rok 2014, nie je možné prijať záver, že spoločnosť Transport company, s.r.o. nemohla v roku 2016 vykonávať obchodnú činnosť. Táto spoločnosť totiž aj v roku 2016 reálne mohla vykonávať obchodnú činnosť, pričom si len neplnila svoje účtovné a evidenčné povinnosti. Sťažovateľ opätovne zdôraznil, že dôkazom preukazujúcim, že došlo k dodaniu tovaru spoločnosťou Transport company, s.r.o., je skutočnosť, že spoločnosť o dodaní tovaru vyhotovila faktúru s rozpisom fakturovaných položiek, dodacie listy a že existujú doklady o úhrade dohodnutej ceny, čo možno považovať za bežnú prax v podnikaní. Zo samotnej faktúry je zrejmé, že predmetný tovar bol dodaný pre pracovný stroj označený MM. t.j. pre kráčajúce rýpadlo značky Menzi Muck. Tento pracovný stroj bol v čase dodania tovaru majetkom sťažovateľa. Správca dane pritom vykonal dňa 20.9.2017 miestne zisťovanie na adrese Bobrov 662, pričom miestnym zisťovaním bolo zistené, že pracovný stroj Menzi Muck A71 sa nachádzal na adrese miestneho zisťovania, že na stroji boli vymenené valec - hlavný, valec - zdvih lyžice, valec podpery, ovládacie ventily. Sťažovateľ taktiež poukázal na to, že
výpisu z účtu sťažovateľa bola kúpna cena tovaru dodávateľovi uhradená. Vo vzťahu k tvrdeniu krajského súdu, že skutočnosť, že sťažovateľ preukázal správcovi dane, že na kráčajúcom rýpadle značky Menzi Muck A71 došlo k určitým opravám, nedokazuje, že dodávateľom náhradných dielov bola práve spoločnosť Transport company, s.r.o. sťažovateľ uviedol, že toto tvrdenie krajského súdu nemôže obstáť, keďže vyhodnotením všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, a to dôkazov predložených sťažovateľom počas daňovej kontroly, výpovede sťažovateľa, miestneho zisťovania je potrebné dospieť k záveru, že k dodaniu náhradných dielov tak, ako je deklarované na faktúre došlo. Sťažovateľ záverom zdôraznil, že postup žalovaného pri výklade rozsahu dôkazného bremena považuje za nesprávny, pričom opätovne poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudky sp.zn. 3Sžf/1/2011, 6Sžf/10/2012, 5Sžfk/2/2017) a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, ktorých závery je potrebné aplikovať na tento prípad.
1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14.
1, 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 15.
1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 16.
2 písm. a/ citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 17.
1 písm. a/ citovaného zákona, právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. 18.
3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 19.
6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 20.
1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov, 2)
2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 22.
3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100147925/2018 zo dňa 16.01.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102226711/2017 zo dňa 23.10.2017, ktorým bol sťažovateľovi
6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 161,- € za zdaňovacie obdobie september
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 26.
názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov;
názoru kasačného súdu závery daňových orgánov týkajúce sa preverovania dodávateľa sťažovateľa (ktoré prevzal i krajský súd) relevantným spôsobom spochybnili ním (formálne) deklarované skutočnosti, keď s poukazom na bezúspešnosť doručovania písomnosti spoločnosti Transport company, s.r.o., (vracajúcich sa s poznámkou pošty „adresát neznámy“), ale i výsledky predchádzajúcich miestnych zisťovaní týkajúcich sa preverenia jej sídla (na adrese Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, kde sídli spoločnosť ALL4Web s.r.o., poskytujúca sídla viacerým spoločnostiam) bolo preukázané, že spoločnosť Transport company, s.r.o. je nekontaktnou, resp. bez reálneho sídla umožňujúceho správcovi dane komunikovať s ňou a preverovať existenciu obchodných vzťahov so sťažovateľom.. Okrem uvedeného bolo nesporné, že spoločnosť Transport company, s.r.o. v rokoch 2014, 2015 a 2016 podávala nulové daňové priznanie a od novembra 2016 nebolo podané žiadne daňové priznanie. Posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2015 a
účtovnej závierky za rok 2015 spoločnosť Transport company, s.r.o. vykázala tržby vo výške 0,00 €. Spoločnosť Transport company, s.r.o. v rozhodnom období nezamestnávala žiadnych zamestnancov a nevykazovala žiadnu ekonomickú aktivitu s tým, že uvedený stav pokračoval aj v roku
názoru kasačného súdu nerozptýlili daňovými orgánmi zistené pochybnosti, práve naopak iba umocnili nevierohodnosť ním predložených listinných dokladov, keď sťažovateľ nedokázal identifikovať, resp. uviesť akékoľvek relevantné informácie o osobe, ktorá mala konať za dodávateľskú spoločnosť, čím sa ukrátil o možnosť podporiť svoje tvrdenia výsluchom tejto osoby pred správcom dane. Na tomto mieste je potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že pokiaľ si sťažovateľ aj so zreteľom na fakturovanú sumu 12 966,- € s DPH nepreveril osobu konajúcu za dodávateľa, je nutné konštatovať, že nevenoval náležitú pozornosť možným dopadom z toho plynúcim v daňovom konaní (dôkazná núdza). Uvedenú skutočnosť nemožno vnímať ako neprípustný prenos dôkazného bremena ohľadne skutočností, ktoré postihujú iný tretie subjekty. 31. Pokiaľ sa sťažovateľ nestotožňujúc so závermi krajského súdu týkajúcimi sa nepreukázania reálnosti plnenia daňovým subjektom uvedeným na faktúre odvolával na skutočnosť, že správca dane vykonal dňa 20.09.2017 miestne zisťovanie na adrese 029 42 Bobrov 662, pričom miestnym zisťovaním bolo zistené, že pracovný stroj Menzi Muck A71 sa nachádzal na adrese miestneho zisťovania, že na stroji boli vymenené valec - hlavný, valec - zdvih lyžice, valec podpery, ovládacie ventily, v tomto smere sa kasačný súd nemal dôvod odchýliť od logickej argumentácie krajského súdu, v zmysle ktorej samotná skutočnosť, že sťažovateľ preukázal správcovi dane, že na kráčajúcom rýpadle značky Menzi Muck A71 došlo k určitým opravám, bez ďalšieho nepreukazuje, že dodávateľ náhradných dielov bola práve spoločnosť Transport company, s.r.o.. Kasačný súd posudzujúc túto argumentáciu v kontexte vyššie popísaných zistení (sťažovateľ nekonkretizoval, kým bolo plnenie realizované, ani neoznačil žiadne osoby, ktoré mali tieto plnenia realizovať) v spojení s pochybnosťami o existencii reálnej ekonomickej činnosti dodávateľa a jeho zamestnancov mal za to, že faktúra č. 16VF00089 zo dňa 30.09.2016 ani ďalšie sťažovateľom predložené formálne doklady bez ďalšieho neodrážajú reálnosť ním deklarovaného plnenia. 32.
názoru kasačného súdu postupom a zisteniami správcu dane bola v súhrne relevantným spôsobom spochybnená vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených sťažovateľom, čím došlo k splneniu povinnosti správcu dane vyplývajúcej mu z ust § 24 ods. 3 Daňového poriadku. Za tohto stavu, t.j., keď sťažovateľ správcom dane zistené pochybnosti neodstránil, resp. v konaní nepredložil (s výnimkou formálnych/listinných dokladov) ani nenavrhoval vykonanie ďalších dôkazov, ktorými by preukázal uskutočnenie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre - spoločnosťou Transport company, s.r.o., nemožno prijať iný záver ako ten, že nesplnil zákonné podmienky v zmysle § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.
zamietol. 40. O trovách konania rozhodol
1 S.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.