colné veci

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžfk/48/2019 Identifikačné číslo spisu: 5018200377 Dátum vydania rozhodnutia: 10.09.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Monika Valašiková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5018200377.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: METALCOM Čadca, s.r.o., so sídlom Svrčinovec č. 1133, IČO: 31 730 159, právne zastúpený JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, so sídlom Palárikova č. 1449, Čadca, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 246977/2018 zo dňa 11.07.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 30S/128/2018 zo dňa

1. apríla 2019, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie I. Konanie pred správnym súdom
2. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 246977/2018 zo dňa 11.07.
4. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že posúdil námietky uvedené v správnej žalobe, pričom sa s nimi nestotožnil. Žalobca tvrdil, že colný dlh zanikol, nakoľko správny orgán colný dlh žalobcovi oznámil po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol. Tvrdil, že dôvody na predĺženie prekluzívnej lehoty na oznámenie colného dlhu v zmysle § 103 ods. 2 Colného kódexu Európskej únie neboli splnené. Správnemu súd posúdil podmienky aplikácie ustanovení colného práva vzťahujúcich sa k otázkam zániku colného dlhu a uviedol, že v čase prijatia colných vyhlásení (JCD) správnym orgánom túto problematiku upravovalo ustanovenie článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. V čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného bol účinný článok 103 ods. 2 Colného kódexu Únie, t.j. k zmene právnej úpravy došlo v rámci plynutia prekluzívnej lehoty.
5. Podľa článku 221 ods. 3 Colného kódexu európskeho spoločenstva oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh. Avšak tam, kde colné orgány nemohli určiť presnú sumu splatnú podľa zákona v dôsledku konania, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdneho konaniu, sa môže takéto oznámenie, pokiaľ to povoľujú platné právne predpisy, urobiť po uplynutí takejto trojročnej lehoty.
6. Podľa článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie ak colný dlh vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase, keď bol spáchaný, mohol viesť k trestnému súdnemu konaniu, trojročná lehota stanovená v odseku 1 sa v súlade s vnútroštátnym právom predlžuje na minimálne 5 rokov a maximálne 10 rokov.
7. V zmysle článku 286 ods. 3 Colného kódexu Únie v nadväznosti na článok 288 ods. 2 Colného kódexu Únie sa Colný kódex Spoločenstva zrušuje s účinnosťou od 01.06.
8. Z ustanovení Colného kódexu Únie plynie, že otázky prechodnej úpravy právnych vzťahov, ktoré vznikli za účinnosti Colného kódexu Spoločenstva, neupravuje. V danom prípade preto v otázke posudzovania plynutia prekluzívnej lehoty, podľa názoru správneho súdu, správne orgány správne aplikovali ustanovenie článku 103 ods. 2 Colného kódexu Európskej únie pri súčasnom vyhodnotení, že neskoršia právna úprava je pre účastníka súčasne priaznivejšia, nakoľko (na rozdiel od právnej úpravy Colného kódexu európskeho spoločenstva) limituje aj hornú hranicu, v ktorej možno oznámiť colný dlh dlžníkovi desiatimi rokmi.
9. Ďalej správny súd konštatoval, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že priamo aplikovateľné ustanovenie článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie umožňovalo správnym orgánom predĺžiť lehotu na oznámenie colného dlhu dlžníkovi v prípade, ak colný dlh vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase, keď bol spáchaný, mohol viesť k trestnému súdnemu konaniu. Na území SR v čase vydania napadnutých rozhodnutí bolo možné oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu najneskôr v lehote piatich rokov odo dňa jeho vzniku (§ 53 ods. 4 colného zákona). Nevyhnutným predpokladom pre aplikáciu týchto ustanovení európskeho aj slovenského práva však bolo preukázanie, že colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu. V tejto súvislosti správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že pri zohľadnení odlišného systému trestného práva úpravy konania orgánov verejnej moci pri stíhaní trestných činov v rámci jednotlivých členských štátov Európskej únie, na ktoré sa Colný kódex Únie vzťahuje vrátane jeho článku 103 ods. 2, je potrebné interpretovať uvedené ustanovenie s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu trestného konania v príslušnom členskom štáte. Colný kódex Únie a ani iný všeobecne záväzný právny predpis Európskej únie, resp. Slovenskej republiky nevyžaduje, aby bola trestnosť daného skutku konštatovaná právoplatným rozhodnutím príslušného súdu, ako to uvádza žalobca. Dokonca sa nevyžaduje ani začatie súdneho konania v príslušnej trestnej veci, keďže znenie článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie obsahuje len podmienku existencie možnosti, že čin, ktorého dôsledkom vznikol colný dlh, bude viesť k trestnému konaniu. V zásade by malo ísť o skutok, ktorý v budúcnosti môže mať za splnenia všetkých procesných i hmotnoprávnych podmienok príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti trestného práva za následok začatie trestného stíhania a tomu zodpovedajúce konanie orgánov činných v trestnom konaní a prípadne príslušného trestného súdu, ak dôjde k podaniu obžaloby na súde.
10. Správny súd bol toho názoru, že správne orgány v danom prípade postupovali v intenciách aplikovaných noriem, ak mali danosť podmienok podľa ust. § 53 ods. 4 colného zákona a článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie preukázané oznámením Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava zo dňa 22.02.2018, ktoré mu bolo doručené v ten istý deň, podľa ktorého ho ako oznamovateľa v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku Kriminálny úrad finančnej správy upovedomil o tom, že vyšetrovateľom finančnej správy, pobočka Kriminálneho úradu finančnej správy Stred Žilina bolo začaté dňa 22.02.2018 trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre zločin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou § 254 ods. 2, 4 písm. a/ Trestného zákona v súbehu so zločinom krátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.
11. Uvedené trestné stíhanie bolo začaté na základe oznámenia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.01.
12. Toto oznámenie sa nachádza v správnom spise a vyplýva z neho opis skutku, z ktorého sú zistiteľné skutočnosti: neznámy páchateľ u právnickej osoby METALCOM Čadca, s.r.o., ako aj to, že pri colných vyhláseniach evidenčných čísel, ktoré boli presne špecifikované, bolo preukázané, že colné predpisy boli uplatnené na základe podkladov, ktoré sa ukázali ako nesprávne, v dôsledku čoho bola do účtovnej evidencie zapísaná nižšia ako dlžná suma dovoznej platby, a to v zmysle výsledkov šetrenia Európskeho úradu boja proti podvodom OLAF obsiahnutých v záverečnej správe. Prílohou k tomuto oznámeniu bola fotokópia záverečnej správy, fotokópia správy z misie OCM (2017/11599 - 15.06.2017), fotokópia úradného prekladu listu od OLAF č. OCM/2017/2249-02 zo dňa 02.02.2017 spolu s jej prílohou dotýkajúcou sa priamo kontajnerov vzťahujúcich sa k spoločnosti METALCOM, a to FCIU3801359 a CAIU3091433, fotokópie rozhodnutí v colnom konaní ev. č. JCD 0606910405074 a JCD 0606910407138 vrátane kompletnej sprievodnej dokumentácie. Prvostupňový správny orgán teda mal preukázané splnenie podmienky vyžadovanej ustanovením článku 103 ods. 2 Colného kódexu a § 53 ods. 3 colného zákona na aplikáciu týchto ustanovení, teda predĺženie lehoty na oznámenie colného dlhu do 10 rokov odo dňa jeho vzniku.
13. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, v zmysle ktorých v danom prípade neexistujú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú považovať konanie (prípadné porušenie colných predpisov) žalobcom za trestný čin s tým, že žiaden dôkaz ani podklad, ktorý bol doručený žalobcovi, s oznámením o začatí konania nenasvedčuje, že by v tomto prípade mohol byť trestný čin spáchaný, správny súd uviedol, že správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neposudzovali trestnosť žiadneho skutku, ani nekonštatovali, že určité porušenie colných predpisov je trestným činom, ale vo svojich dôsledkoch len akceptovali na účely aplikácie ustanovenia článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie právne relevantnú skutočnosť, že v súvislosti s konaním, ktoré malo za následok vznik colného dlhu, bolo príslušným orgánom činným v trestnom konaní začaté trestné stíhanie. To, či určitý skutok má znaky trestného činu a môže viesť k odôvodnenému začatiu trestného konania, sú na území Slovenskej republiky oprávnené posudzovať orgány činné v trestnom konaní v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Súbor námietok žalobcu o tom, že v danom prípade nebol dôvod na začatie trestného stíhania, nepatrí do predmetu správneho súdneho prieskumu a vyhodnocovanie týchto otázok neprináleží ani správnym orgánom. Námietky týkajúce sa dôvodnosti začatia trestného stíhania vo veci bolo potrebné uplatňovať pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Správny súd sa stotožnil s obranou žalovaného, v zmysle ktorej spájanie trestného konania a prípadného procesného postavenia žalobcu v tomto konaní so správnym konaním nie je možné. Obe konania sú odlišné, vedú ich odlišné orgány verejnej moci, postupuje sa v nich podľa odlišných ustanovení všeobecne záväzných procesných a hmotnoprávnych predpisov a je nimi sledovaný odlišný účel.
14. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný žalobcovi rozhodnutím o colnom dlhu neoznamovali začatie trestného stíhania, ako namieta žalobca v žalobe, ale mu len oznamovali colný dlh, spôsob a okamih jeho vzniku a jeho výšku. Skutočnosť, že v súvislosti so vzniknutým colným dlhom bolo začaté trestné stíhanie, má význam len pre posudzovanie plynutia prekluzívnej lehoty na oznámenie colného dlhu. Naviac v zmysle znenia článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie sa pre jeho aplikáciu a následné predĺženie prekluzívnej lehoty na oznámenie colného dlhu nevyžaduje, aby bol páchateľ trestného činu totožný s osobou dlžníka, ktorému bol colný dlh oznámený. Splnená musí byť len podmienka, že colný dlh vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase, keď bol spáchaný, mohol viesť k trestnému konaniu. Páchateľom môže byť teda aj tretia osoba odlišná od dlžníka.
15. K žalobcovej námietke ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že táto námietka je nedôvodná, a to s poukazom na rozhodnutia žalovaného, správny súd s poukazom na obsah odvolania voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu sa žalovaný riadnym spôsobom dostatočne a precízne zaoberal odvolacími námietkami žalobcu, ktoré rozobral jednotlivo v potrebnom rozsahu a všetky riadne vyhodnotil. Svoju argumentáciu vykonal na základe aplikácie konkrétnych ustanovení colného zákona, Colného kódexu Únie a zákona o DPH. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenie článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie a odôvodnil začatie trestného stíhania konkrétnym orgánom činným v trestnom konaní, vyhodnotil požiadavku žalobcu na prerušenie správneho konania, ako aj zhodnotil, prečo vyšetrovací spis nie je podkladom pre správne konanie. Správny orgán sa rovnako v potrebnom rozsahu vysporiadal s námietkou výšky colného dlhu, ako aj vyhodnotil dôkaz označený žalobcom - osvedčenia o pôvode a colné vyhlásenia v nadväznosti na výsledky vyšetrovania OLAF. Naopak, námietka žalobcu v žalobe, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, je sama neurčitá, pretože žalobca bližšie neodôvodňuje, ktoré odvolacie námietky neboli vyhodnotené, alebo boli vyhodnotené povrchne.
16. Pokiaľ ide o súbor námietok žalobcu, v zmysle ktorých žalobca spochybnil výsledky vyšetrovania OLAF s použitím oproti stojacich rovnocenných dôkazov (certifikátov pôvodu), z ktorých podľa žalobcu jednoznačne vyplýva pôvod tovaru s tým, že keďže stoja oproti sebe rovnocenné dôkazy, nie je možné v zmysle zásady in dubio pro reo rozhodnúť v neprospech účastníka konania, správny súd uviedol, že uvedená námietka má svoj právny význam v trestnom konaní, kde sa posudzuje s konečným záverom (vysloveným oslobodzujúcim, resp. odsudzujúcim rozsudkom) trestná zodpovednosť žalobcu. Táto námietka však nemá právnu relevanciu pre aplikáciu právnych predpisov (citovaných v bode 8 tohto rozsudku) pre vyslovenie povinnosti zaplatiť colný dlh, resp. DPH, ktoré nie sú administratívnou sankciou, t.j. aj keby bolo preukázané, že žalobca vychádzal v dobrej viere z údajov obsiahnutých v osvedčení o pôvode od exportéra tovaru so sídlom Taiwane pri vypĺňaní colných prehlásení, nemala by táto skutočnosť sama o sebe vplyv na vznik colného dlhu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie ESD - prípad C-438/11 Lagure, ods. 18 - kde Súdny dvor EÚ uviedol, že ak následné preverenie nepotvrdí pôvod tovaru, musí sa to uzavrieť tak, že takýto tovar je neznámeho pôvodu a že preferenčná tarifa bola poskytnutá nesprávne. ESD rozhodol, že je možné vykonať následné preverenia vrátane vyslania misie spoločenstva pre dopyty, aby sa skontrolovalo, či pôvod uvedený v certifikátoch je správny. Tam, kde následné preverenie nepotvrdí pôvod tovaru, preverenie musí byť uzavreté tak, že tovar má neznámy pôvod (prípad C-409/10, ods. 44) a colné úrady dovozného členského štátu musia vymáhať clo po colnom odbavení (prípad C-153/94 Faroe Seafood, ods. 6 a C-409/10, ods. 45). Existencia certifikátu o pôvode nespôsobí legitímne očakávania, čo sa týka podliehania antidumpingovému clu. Tam, kde OLAF získa dôkaz, podľa ktorého tovar podlieha antidumpingovému clu z dôvodu skutočného pôvodu, formulár A (alebo certifikát o pôvode akéhokoľvek typu) nebráni vymáhaniu antidumpingového cla. Potvrdil to SD EÚ v prípade T-191/09 Hit Trading, ods. 42-
17. V uvedenom prípade Európsky súdny dvor zaujal stanovisko, že pre antidumpingové clo sú predpisy pre nepreferenčný pôvod aplikovateľné a úrady tretej krajiny nemusia preverovať podmienky, čo sa týka nepreferenčného pôvodu tovaru. Ak sa pre voľný obeh tovaru podliehajúci antidumpingovému clu predĺži deklarácia, nie je potrebný žiadny certifikát o pôvode. Všeobecný systém preferencie a antidumpingové nariadenie sleduje celkom iné ciele a ich implementácia je založená na osobitných právnych nástrojoch. Preto vydanie certifikátov o preferenčnom pôvode nemá následky s ohľadom na nepreferenčný pôvod tovaru.
18. Na základe uvedeného krajský súd skonštatoval, že skutočnosť, či bolo alebo nebolo uvedenie nesprávneho údaja v colných vyhláseniach žalobcom úmyselné, nie je právne významné v tomto konaní. Správny orgán musí pri určení cla vychádzať zo zistených správnych údajov (zo skutočne preukázaných údajov, skutočne preukázaného pôvodu tovaru), t.j. zo zistenia majúceho podklad vo vykonanom dokazovaní, a takým v danom prípade bola záverečná správa z vyšetrovania OLAF, v konkrétnostiach jej príloha - list OLAF zo dňa 02.02.2017 adresovaný členským štátom a vo vzťahu k Slovenskej republike k nemu prináležiaca tabuľka, ktoré v súhrne detailne osvetľujú pohyb tovaru a jeho pôvod. Krajský súd zdôraznil, že osvedčenia o pôvode tovaru v administratívnom konaní sa ukázali ich ďalším preverovaním v rámci vyšetrovania OLAF ako nepravdivé.
19. Pokiaľ ide o námietku žalobcu spochybňujúce závery OLAF, ako aj ich vyhodnotenie správnym orgánom v nadväznosti na žalobcom označené certifikáty o pôvode tovaru s tým, že zo správy OLAF nevyplýva, že by tieto doklady o pôvode tovaru boli nepravé, neautentické, alebo vydané neoprávneným alebo neexistujúcim subjektom, správny súd uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
20. Uviedol, že dospel k nepochybnému záveru, že správny orgán mal z vykonaného dokazovania preukázané, že údaj prezentovaný taiwanským exportérom v osvedčeniach o pôvode tovaru nebol pravdivý. Správny súd vyslovil, že aj osvedčenie o pôvode tovaru je dôkazným prostriedkom. Takýmto dôkazným prostriedkom je však aj záverečná správa OLAF v zmysle citovaných ustanovení čl. 11 ods. 1, 2 Nariadenia č. 883/
21. Úvahy správneho orgánu pri hodnotení dôkazov sú ucelené, koherentné a bez vzájomných rozporov. Správny orgán v konaní mal nepochybne preukázané, že údaj označený taiwanským exportérom v osvedčeniach o pôvode tovaru, bol nepravdivý. Skutočný pôvod tovaru prepravovaného v kontajneri FCIU3801359 (na ktorý sa vzťahovalo colné prehlásenie žalobcu JCD 0606910405074) a tovaru v kontajneri CAIU3091433 (na ktorý sa vzťahovalo colné prehlásenie žalobcu JCD 0606910407138) bol v Čínskej ľudovej republike. Uvedený záver jednoznačne vyplýva zo súvislostí obsiahnutých v záverečnej správe OF/2015/0202/b.1 zo dňa 16.01.2018, informácií vyplývajúcich z listu č. OCM/2017/2249-02/02/2017 a jej prílohy - tabuľky, ktorá sa v konkrétnostiach vzťahuje ku kontajnerom dopravným na územie Slovenskej republiky pre žalobcu. Vyšetrovaním OLAF, ktoré bolo uskutočnené v spolupráci s jednotlivými členskými štátmi, s predstaviteľmi Úradu zahraničného obchodu Taiwanu a úradu colného vyšetrovania bolo preukázané, že obchádzanie antidumpingového cla pri dovoze určitých čínskych spojovacích materiálov do Európskej únie, ktoré sa pri dovoze do EÚ neoprávnene deklarovali ako tovar s pôvodom na Taiwane, sa týkalo 672 zásielok obsiahnutých v 667 kontajneroch, ktoré sa doviezli z ČĽR s prekládkou na Taiwane, pričom na Taiwane boli deklarované ako vývoz do Singapuru, avšak v skutočnosti boli vyvezené do Európskej únie.
22. Z tabuľky, ktorá je prílohou listu OCM/2017/2249 z 02.02.2017, je zrejmé, že pod dovozom TW1035 bol identifikovaný kontajner FCIU3801359 (ktorý bol označený aj v colnom prehlásení JCD 0606910405074) a pod dovozom TW1128 kontajner CAIU 3091433 (ktorý bol označený v colnom prehlásení žalobcu JCD 0606910407138). Z predmetnej tabuľky vyplýva, že do Taiwanu bol z Číny dovezený kontajnerom TEMU4829799 spojovací materiál v množstve 24 466 kg. Následne bol vyvezený z Taiwanu kontajnerom FCIU3801359 o množstve 24 466 kg a dovezený do EÚ, pričom bol prepustený do navrhovaného režimu JCD
23. Obdobne bol do Taiwanu z Číny dovezený kontajnerom TCKU3547369 spojovací materiál v množstve 24 530 kg. Následne bol vyvezený z Taiwanu kontajnerom CAIU3091433 v množstve 24 530 kg a dovezený do EÚ, pričom bol prepustený do navrhovaného režimu JCD
24. V predmetnej tabuľke sa v stĺpci „customs regime“ (dovoz na Taiwane) odkazuje na kód F1, ktorý znamená dovoz (vstup) do slobodného (colného) pásma (zóny), zatiaľ čo ďalší stĺpec „customs regime“ (vývoz z Taiwanu) obsahuje režim použitý pre vývoz z Taiwanu F
25. V prípade F5 sa jedná o vývoz zo slobodného pásma. Jedná sa o realizáciu colných formalít bez opracovania alebo prepracovania tovaru na Taiwane.
26. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie pre spochybnenie pôvodu tovaru deklarovaného žalobcom, a preto žalobu zamietol. II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
27. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 20.06.2019 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal zrušenia vyššie citovaného rozsudku, alternatívne zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.
28. V kasačnej sťažnosti dôvodil najmä tým, že nesprávne právne posúdenie veci spočíva v nesprávnom právnom posúdení aplikovateľnosti čl. 221 ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva a čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie a s tým spojeného naplnenia podmienok/predpokladov na použitie postupu podľa čl. 221 ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva a čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie správnymi orgánmi oboch stupňov, teda dorubenia cla po lehote troch rokov.
29. Krajský súd nesprávne právne posúdil námietku žalobcu (v správnom konaní), že malo dôjsť minimálne k prerušeniu správneho konania do skončenia trestného konania, aby bol daný spoľahlivo zistený skutkový stav a faktický podklad k meritórnemu rozhodnutiu v správnom konaní. Ako už žalobca namietal v správnom konaní i v správnej žalobe, je v rozpore so zákonom (§ 3 ods. 5 a § 32 ods. 1, ods. 2 i § 46 správneho poriadku) to, že podkladom pre rozhodnutie bol i trestný spis súvisiacej trestnej veci, na základe ktorej prvostupňový správny orgán aplikoval čl. 221 ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva a čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie, teda dorubil clo aj po lehote 3 rokov. Ide o tak závažnú skutočnosť, že aby bol dodržaný predpísaný postup v správnom konaní a dodržané označené ustanovenia správneho poriadku musí nielen správny orgán preskúmať podklad pre rozhodnutie, trestný spis, ale najmä účastník konania musí mať možnosť namietať prípadné účelové vedenie trestného konania začatého čo i len „vo veci“ bez akýchkoľvek podkladov preukazujúcich, že by mohlo ísť o trestný čin. Nie je totiž možné s prihliadnutím na povinnosti správneho orgánu uvedené v označených ustanoveniach správneho poriadku (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1, 2, § 46 a nasl.) bez náležitého preskúmania vylúčiť možnosť účelového konania trestného orgánu v prospech správneho orgánu, ktoré spolu tvoria jednu organizáciu, spočívajúceho v účelovom začatí trestného konania vo veci alebo účelovom vyhlásení OČTK alebo colného orgánu, že konanie je trestným činom (má všetky obligatórne znaky trestného činu), v prípade, že správny orgán nestihne trojročnú lehotu podľa čl. 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva alebo čl. 103 ods. 1 Colného kódexu Únie na dorubenie cla.
30. Krajský súd, podľa názoru sťažovateľa, celkom nesprávne túto námietku znegoval a nesprávne právne posúdil, že nie je dôvodná s tým, že postačuje jednoduché oznámenie od trestného orgánu v spise prvostupňového správneho orgánu so spisom. Takýto postup nemožno v právnom štáte akceptovať, každý podklad alebo okolnosť, ktorá tvorí podklad alebo skutočnosť, na základe ktorej správny orgán rozhoduje, musí mať účastník konania právo preskúmať a namietať. Účastníkovi správneho konania v tejto veci (žalobcovi) bola odňatá možnosť namietať prípadné účelové a neopodstatnené vedenie trestného konania, ktoré by potom logicky nemohlo mať za následok aplikovateľnosť článku 221 ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva alebo čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie, a teda nemohlo by byť dorubené clo po lehote troch rokov.
31. Sťažovateľ ďalej uviedol, že predpoklad aplikovateľnosti článku 221 ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva alebo čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie (konanie je trestným činom) musí myť preukázateľne daný a preskúmateľný, pretože tvorí podklad aplikácie práva, a to či už účastníkom konania, ktorého sa táto aplikácia dotýka, ale aj správny súd. skutočnosť, že colnému orgánu oznámil vyšetrovateľ Kriminálneho úradu finančnej správy začatie trestného konania alebo predložil uznesenie o začatí trestného stíhania ešte neznamená, že bol spáchaný trestný čin a že je naisto daný/naplnený predpoklad aplikovateľnosti predĺženej lehoty (hypotéza právnej normy článku 221 ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva alebo čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie). Sú desiatky začatých trestných stíhaní ročne pri zrážke vlaku s fyzickou osobou alebo pri nájdení mŕtvoly a 90 % z nich skončí zastavením trestného stíhania, pretože nejde o trestný čin. I v týchto účelových trestných stíhaniach zo strany finančnej správy je predpoklad zastavenia, pretože sú vedené účelovo len pre dorubenie colného dlhu po základnej trojročnej lehote a účastník konania nemá žiadnu možnosť sa takémuto postupu brániť, čo nie je možné v právnom štáte.
32. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie námietky sťažovateľa týkajúce sa právneho záveru v rozhodnutí Nejvyššího správního soudu ČR 5Afs 99/2007, pretože krajský súd nesprávne znegoval a dezinterpretoval jasný záver nejvyššího správního soudu v skutkovo podobnej a právnej totožnej veci, ktorý žalobca argumentoval v správnom konaní a na ktorý poukazuje.
33. Krajský súd neprihliadol na dôvodnú námietku sťažovateľa, že colný dlh mal vzniknúť podľa colného orgánu nesprávnou deklaráciou tovaru dovozcom - sťažovateľom (trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254 Trestného zákona ani ostatné súvisiace trestné činy nie je možné spáchať z nedbanlivosti, iba úmyselne). I v prípade, že by uvedený trestný čin mohol byť hypoteticky spáchaný, čo aj len z nedbanlivosti, aj tak dovozca by nemohol niesť zodpovednosť, pretože si zabezpečil všetky podklady od vývozcu potrebné na správnu deklaráciu tovaru a nič nezanedbal, postupoval obvyklým spôsobom a nič mu nie je možné pričítať na ťarchu.
34. Podľa sťažovateľa nedošlo k spáchaniu žiadneho trestného činu a nie sú žiadne okolnosti, ani dôkazy, ktoré by to preukazovali. Skutok, ktorého výsledkom je colný dlh, nie je trestným činom, napriek účelovému trestnému oznámeniu zo strany colného úradu a začatiu trestného konania „vo veci“ zo strany KÚFS. Konanie, výsledkom ktorého má byť tvrdený colný dlh, nevykazuje znaky trestného činu, žiaden zákonný dôkaz to nepreukazuje; takýto záver nie je relevantne podložený. Uznesenie o začatí trestného stíhania „vo veci“ samo o sebe nepostačuje. Ako sťažovateľ už uviedol, sú desiatky začatých trestných stíhaní ročne, ktoré skončia tým, že sa nestal trestný čin alebo nejde o trestný čin.
35. Sťažovateľ poukázal na to, že niet žiadneho významového rozdielu v znení čl. 103 ods. 1, ods. 2 Colného kódexu Únie a čl. 221 ods. 3, ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva. Ustanovenie § 53 ods. 4 Colného zákona je vzhľadom na to, že ide o vnútroštátnu úpravu terminologicky presnejší a precíznejší a lepšie popisuje, čomu zodpovedá význam čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie. Poukázal na skutočnosť, že význam univerzálneho pojmu „činu, ktorý v čase, keď bol spáchaný, mohol viesť k trestnému súdnemu konaniu“ uvedeného v čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie pre všetky členské štáty s prihliadnutím na odlišnosti ich právnych poriadkov zodpovedá v slovenskom právnom poriadku pojmu „konanie, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu“ uvedenému v § 53 ods. 4 Colného zákona. Predpokladom na použitie päťročnej lehoty teda je, aby skutok vykazoval znaky trestného činu. Znaky každého trestného činu sú objekt trestného činu, objektívna stránka trestného činu, páchateľ trestného činu, subjektívna stránka trestného činu. Na to, aby mohol byť skutok považovaný za trestný čin musí spĺňať všetky znaky konkrétneho trestného činu (skutkovej podstaty), ktoré vždy vyjadrujú naplnenie označených všeobecných znakov trestného činu. Ak tomu tak nie je, nie je možné označiť konanie za trestný čin.
36. Všetky označené štyri skupiny znakov tvoria jednotný celok a sú v skutkovej podstate trestného činu obligatórne. Existujú v každej skutkovej podstate trestného činu, aj keď v nej nie sú výslovne uvedené. V prípade, ak by niektorý z týchto znakov absentoval, nešlo by v danom prípade o trestný čin. Inými slovami na označenie konania, že malo znaky trestného činu, je potrebné viac, než len porušenie colných predpisov. Porušenie colných predpisov neznamená automaticky, že došlo k spáchaniu trestného činu. Záver, že konanie má znaky trestného činu, je potrebné mať preukázané konkrétnymi dôkazmi, že šlo o úmyselné konanie (subjektívna stránka trestného činu) určitej, aj keď neznámej osoby (páchateľa). Pokiaľ nie je preukázané, že šlo o úmyselné konanie s cieľom skrátiť clo a daň, nie je možné tvrdiť, že konanie malo znaky trestného činu. K porušeniu colných predpisov môže dôjsť i z nedbanlivosti (nevedomosti), teda neúmyselne. Pre trestných činoch skrátenia cla podľa § 254 Tr. zák. a skrátenia dane podľa § 276 Tr. zák. ide o úmyselné trestné činy a vyžaduje sa zavinenie vo forme úmyslu, ktorý musí byť preukázaný. V tomto konaní je účelovo vedené trestné konanie (tzv. „ležiak“) účelovo pre colný orgán na účely použitia dlhšej lehoty. Sťažovateľ s takýmto účelovým konaním nesúhlasí a tvrdí, že nemôže byť na účelovo vedené trestné konanie, keď neexistujú dôkazy, že šlo o úmysel akejkoľvek osoby skrátiť clo a daň s cieľom získať majetkový prospech.
37. Sťažovateľ žiadal zastavenie trestného konania, ktoré bude tak či onak zastavené po skončení colných konaní a slúži len na použitie rozšírenej päťročnej lehoty na oznámenie colného dlhu. Považuje za zneužitie štátnej moci, ak nakoniec po skončení colných konaní, v ktorých bolo clo získané na podklade trestného konania využitím dlhšej lehoty, bude podkladové trestné konanie zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por. Išlo by o celkom zjavné porušenie princípu právneho štátu a zneužitie právomoci orgánov verejnej moci v neprospech súkromnej právnickej osoby.
38. Tvrdenie colných orgánov i krajského súdu, že zo záverečnej správy OLAF vyplýva, že pri predmetných rozhodnutiach v colnom konaní došlo ku skráteniu cla vo veľkom rozsahu v zmysle § 254 Tr. zák. a k skráteniu dane v značnom rozsahu podľa § 276 Tr. zák., je, podľa sťažovateľa, nesprávne a nepravdivé. Sťažovateľ ako dovozca si zabezpečil všetky potrebné podklady i podklady navyše k správnej deklarácii pôvodu tovaru. Dovozcovi teda nie je možné vytknúť žiadne úmyselné konanie smerujúce k porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom s cieľom získať prospech (bohužiaľ dovozca/deklarant zodpovedá za deklaráciu objektívne, t.j. bez ohľadu na zavinenie na porušení colných predpisov).
39. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že colné orgány vykonali colné konanie o dodatočné vymeranie cla a dorubenie dane voči sťažovateľovi na podklade objektívnej zodpovednosti dovozcu - sťažovateľa za správnu deklaráciu tovaru a nie na podklade zavineného konania konkrétnej osoby. Esenciálnym prvkom (nevyhnutným následkom, ku ktorému smeruje konanie) skrátenia cla alebo dane je získanie prospechu fyzickou osobou na úkor štátneho alebo únijného rozpočtu. Na strane vývozcu by prípadné porušenie colných predpisov neviedlo k získaniu žiadneho prospechu. Preto záver colného orgánu o spáchaní trestného činu porušením colných predpisov, resp. záver o tom, že konanie malo znaky trestného porušením colných predpisov, resp. záver o tom, že konanie malo znaky trestného činu, nepodložený a neobstojí.
40. Argumentácia začatým trestným konaním nie je relevantná. Podľa sťažovateľa musí byť preukázané, že konanie (tvrdená nesprávna deklarácia tovaru) má všetky znaky trestného činu. Účastník konania musí tiež mať možnosť sa k takýmto dôkazom preukazujúcim, že konanie má znaky trestného činu, vyjadriť. V tomto prípade nebolo preukázané, že konanie (tvrdená nesprávna deklarácia tovaru) - porušenie colných predpisov má všetky znaky trestného činu. Oznámenie OČTK colnému orgánu o začatí trestného konania „vo veci“ alebo uznesenie o začatí trestného konania „vo veci“ je právne bez významu pre aplikáciu rozšírenej päťročnej lehoty na oznámenie colného dlhu; nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom spočíva v tom, že tento tvrdil, že oznámenie OČTK colnému orgánu o začatí trestného konania „vo veci“ je bez ďalšieho postačujúca na vyslovenie záveru, že bol reálne daný a splnený predpoklad na aplikáciu predĺženej päťročnej lehoty podľa čl. 221 ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva alebo čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie v spojení § 53 ods. 4 Colného zákona.
41. Začatie konania „vo veci“ neznamená, že bol spáchaný trestný čin, resp. že konanie má znaky trestného činu. Pri každej nájdenej mŕtvole, zrážke vlaku s osobou a iných okolnostiach je začaté trestné konanie „vo veci“ usmrtenia, ak nie sú zrejmé známky zavinenia cudzej osoby, mnoho z nich však končí zastavením z dôvodu, že nejde o trestný čin. Preto uznesenie o začatí trestného konania „vo veci“ je pre použitie rozšírenej päťročnej lehoty samo o sebe absolútne nedostatočné.
42. Použitie rozšírenej päťročnej lehoty na oznámenie colného dlhu nie je možné, podľa názoru sťažovateľa, bez ďalších dôkazov oprieť výlučne o uznesenie o začatí trestného konania „vo veci“ a už vôbec nie len o oznámenie OČTK colnému orgánu o začatí trestného konania „vo veci“.
43. Nie je preto možné postupovať podľa čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie, teda použitie rozšírenej päťročnej lehoty nie je možné a nemá právny a skutkový podklad, pričom základná trojročná lehota na oznámenie colného dlhu už uplynula. Vzhľadom na prekluzívny charakter uvedených oboch lehôt nie je možné po ich uplynutí oznámiť colný dlh, aj keby existoval, pričom na ich uplynutie a preklúziu colný orgán prihliada ex offo. Napriek tomu účastník konania sa nemôže spoliehať na to, že colné orgány budú postupovať zákonne vzhľadom na predchádzajúci postup správnych orgánov v tejto veci, preto účastník konania namieta premlčanie i preklúziu oznamovaného colného dlhu.
44. Sťažovateľ taktiež samostatne namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď prijal záver, že právo na oznámenie colného dlhu nezaniklo uplynutím zákonných lehôt, pretože nie je možné dodatočne vymerať clo a dorubiť daň (oznámiť oznamovaný colný dlh) pre uplynutie základnej trojročnej lehoty i rozšírenej päťročnej lehoty na oznámenie colného dlhu a je preto potrebné napadnutý rozsudok zmeniť a po vrátení veci príslušnému správnemu orgánu colné konanie zastaviť pre uplynutie základnej trojročnej lehoty i rozšírenej päťročnej lehoty na oznámenie colného dlhu.
45. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil veci v bode
46. napadnutého rozsudku, keď prijal záver, že správny orgán sťažovateľovi umožnil riadne sa vyjadriť k podkladom pre rozhodnutie a neprihliadol na skutočnosť, že boli porušené procesné práva sťažovateľa v preskúmavanom správnom konaní, keď sťažovateľ ako účastník správneho konania nedostal podklady pre rozhodnutie colných orgánov, hoci je to jeho právo účastníka konania podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku.
47. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 05.08.2015 uviedol, že Krajský súd v Žiline ani Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch (sp.zn. 20S/128/2015 zo dňa 14.06.2016, sp.zn. 8Sžfk/68/2016 zo dňa 22.11.2018) nevyjadrili právny názor zhodný s argumentáciou sťažovateľa uvedenou aktuálne v jeho kasačnej sťažnosti zo dňa 20.06.
48. V samostatnom súdnom konaní vedenom v skutkovo a právne podobnej právnej veci sa súdom akceptované námietku sťažovateľa týkali len spochybnenia rozsahu sprístupnenia záverečnej správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“). Účastník konania spochybňoval obsah i formu a dôkaznú silu správy obsahujúcej výsledky kontrolných zistení OLAF (správa THOR „FINAL REPORT“ No. 15408 zo dňa 05.06.2014, JG/aa/OLAF.B.1(S)