2 písm. b), písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
septembra 2020 v Bratislave dovolanie obvineného P. V., podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Jozefa Veselého, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/67/2016 z 21. septembra 2016 a takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. V. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd" alebo „prvostupňový súd") z 11. apríla 2016, sp. zn. 3T/53/2014, bol obvinený P. V. uznaný za vinného z prečinu krádeže
2 písm. b), písm. c) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.") formou spolupáchateľstva
P n.o. na chodbe pred ambulanciou rehabilitácie, po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišiel spolu s nestotožnenou ženou k F.J. G., kde spolu odlákali pozornosť F. G. od kabelky, ktorú mala vedľa seba, využili jej nepozornosť a zobrali jej peňaženku z kabelky, z ktorej odcudzili finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur, keď F. G. zistila, že má otvorenú kabelku, začala za ženou bežať a kričať, aby zostala, kde P. V. sa snažil poškodenej F. G. v tomto zabrániť, pričom došlo k zápasu medzi JÚ. V. a poškodenou F. G., následkom čoho poškodená spadla na zem, vtedy tam prišiel sanitár z nemocnice, ktorý P. V. zadržal a odovzdal hliadke PZ, pričom neznáma žena z miesta ušla, čím bola F. G., bytom Q. X. XXX, spôsobená škoda vo výške 1.000,- Eur a opuch kolena a bolesti hlavy bez PN. Obvinenému V. bol citovaným rozsudkom
3 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005, s použitím § 36 písm.
2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Okresný súd zároveň
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec z
3 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005 na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a na výkon tohto trestu bol zaradený
2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň zrušil aj všetky ostatné rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad.
2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému V. uložený ochranný dohľad na dobu jedného roka a zároveň mu bol
1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest zákazu pobytu v okrese Veľký Krtíš na jeden rok.
1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.") okresný súd odkázal poškodenú F. G. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie tak obvinený V., ako aj okresný prokurátor (ďalej len „prokurátor"), obaja proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd") o nich rozhodol na verejnom zasadnutí rozsudkom z 21. septembra 2016, sp. zn. 3To/67/2016, takým spôsobom, že
1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.") napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, a to v časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
3 Tr. por. obvineného P. V.
3 a § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005 sám odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov.
2 písm. b) Tr. zák. zaradil obvineného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. v znení účinnom do
3 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005 na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a na výkon tohto trestu bol zaradený
2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu dvoch rokov a
1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu pobytu v okrese Veľký Krtíš na dva roky. Krajský súd zároveň
por. odvolanie obvineného zamietol. Dňa
2, § 73 ods. 1 a § 85 ods. 1, ods. 2 Tr. por., keďže skutku sa mali dopustiť traja páchatelia. Uvedená skutočnosť, t. j. informácia o zainteresovaní ďalších osôb pri spáchaní skutku, bola orgánom činným v trestnom konaní od začiatku známa a napriek tomu nedošlo ani k výsluchu týchto podozrivých osôb. V predmetnej súvislosti obvinený namietal aj nezákonnosť hlavného pojednávania na Okresnom súde Veľký Krtíš, ktorá mala byť spôsobená nepredvolaním ďalších podozrivých. Obvinený označil celý prípad za umelo vykonštruovaný na základe nedostatočne zistených dôkazov, kedy sa orgány činné v trestnom konaní a súdy „uspokojili" s jediným páchateľom, a to napriek skutočnosti, že k spáchaniu skutku došlo zo strany viacerých osôb. V predmetnom kontexte obvinený zároveň označil osoby podozrivé v danej veci, ktorými majú údajne byť J. U. a M. H., obe bytom E.. V doplnení dôvodov dovolania obvinený namietal nesprávnu aplikáciu zásad pre ukladanie súhrnného trestu, argumentujúc, že v prípade ak bol odsúdený viacerými rozhodnutiami a trestnými rozkazmi za trestné činy spáchané skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, súd bol povinný zrušiť výroky o treste vo všetkých prechádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú v pomere uvedenom v § 42 ods. 1 Tr. zák. a uložiť mu súhrnný trest za celú zbiehajúcu trestnú činnosť, t. j. za všetky trestné činy spáchané v jednočinnom súbehu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2016, sp. zn. 3To/67/2016 vo všetkých výrokoch, ktorými bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody a uložil krajskému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol. Po postupe v zmysle ustanovenia § 376 Tr. por. sa k dovolaniu obvineného písomne vyjadril prokurátor (podaním z 15. januára 2020, č. l. 282-283 spisu) a to v tom smere, že právny názor vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 11. apríla 2016, sp. zn. 3T/53/2014, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2016, sp. zn. 3To/67/2016, si v splnom rozsahu osvojuje a odsudzujúce rozhodnutie považuje za zákonné a spravodlivé. Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený v podanom dovolaní nešpecifikuje konkrétny dovolací dôvod
zák. (pozn. aut.: správne má byť Tr. por.), námietky uplatnené obvineným možno
názoru prokurátora subsumovať pod dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., pričom však zdôraznil, že obvinený sa k danému dôvodu dovolania bližšie nevyjadril a ani neuviedol, ktoré právne posúdenie zistených skutkov je nesprávne a ani nekonkretizoval, ktoré hmotnoprávne ustanovenie malo byť nesprávne použité. Prokurátor v tejto súvislosti zároveň uviedol, že obvinený iba všeobecným spôsobom spochybňuje zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu k uloženiu súhrnného trestu. Námietky obvineného možno považovať za opakovanie jeho odvolacích dôvodov, ktoré smerujú proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení, kedy obvinený spochybňuje skutkový stav ustálený súdmi nižšieho stupňa. V závere vyjadrenia prokurátor uviedol, že podanie obvineného z 19. augusta 2019 sčasti posúdil ako trestné oznámenie P. V. na ďalšie podozrivé osoby, a to J. U. a M. H., obe bytom E., ktoré sa mali predmetnej krádeže dopustiť spolu s ním a toto preto odovzdal na vybavenie Obvodnému oddeleniu PZ Veľký Krtíš. V súvislosti s námietkou obvineného, že spolu s ním mali byť odsúdené aj osoby, ktoré označil v podanom dovolaní, prokurátor poukázal na skutočnosť, že obvinený v prípravnom konaní využil svoje právo a odoprel vypovedať. Rovnako nevypovedal v konaní pred súdom, pričom na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie
1 písm. b) Tr. por., ktoré súd prijal a preto následne obmedzil dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste. Z uvedeného dôvodu nebolo v prejednávanej veci vedené trestné stíhanie aj voči osobám, ktoré obvinený označil až vo vyššie konkretizovanom podaní. S poukazom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného V.
c) Tr. por. odmietol. Po podaní dovolania obvineného boli dňa
názoru obvineného k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces. V súvislosti s vyhlásením
1 písm.
por. a zároveň v zákonnej lehote neodoslal jeho dovolanie spísané právnym zástupcom. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že do dňa spísania predmetného podania mu nebolo doručené vyjadrenie od okresnej prokuratúry k jeho dovolaniu zo dňa
por. postúpená inému súdu prvého stupňa z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní a súdy pochybili a obišli zákon. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbežne preskúmal dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 2 písm.
por. Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Pokiaľ ide o otázku viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., k tomu je dôležité poznamenať - tak ako to napokon najvyšší súd už stabilne zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. (viď. k tomu bližšie R 120/2012). A napokon ešte pred samotným vysporiadaním sa s konkrétnymi uplatnenými námietkami obvineného sa žiada úvodom vo všeobecnosti tiež uviesť, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, resp. skutkovými závermi, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (s poukazom na § 567j ods. 7 Tr. por.). Dovolací súd skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podaného
3 Tr. por., ktorý dôvod bol do Trestného poriadku doplnený novelou č. 262/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011). Pokiaľ ide o jednotlivé argumenty uplatnené obvineným, v danom ohľade je nevyhnutné primárne poukázať na tú okolnosť, že
1 veta druhá Tr. por., ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Zároveň
1 Tr. por. musí byť dovolanie už pri jeho podaní odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Z citovaných ustanovení Trestného poriadku teda vyplýva, že obvinený musí chyby, ktoré napadnutému rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré mu predchádzalo, v podanom dovolaní vecne vymedziť najneskôr v lehote troch rokov od doručenia rozhodnutia. Z obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obvinený podal najskôr v zákonnej trojročnej lehote od doručenia napadnutého rozhodnutia
1 Tr. por. (dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu z
e) Tr. por.) účinne sa zaoberať aj neskoršie - t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie dovolania uplatnenou vecnou námietkou, najneskôr však v „dodatočne" určenej primeranej lehote predsedom senátu dovolacieho súdu
1 Tr. por., v rámci výzvy na odstránenie predmetného (odstrániteľného) nedostatku, čo však nie je prejednávaný prípad, kedy obvinený v dovolaní podanom v zákonom stanovenej trojročnej lehote špecifikoval chyby konania, resp. rozhodnutia, ktoré namieta a preto nebol daný dôvod na odstraňovanie vád dovolania
1 Tr. por. (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 96/2018). Z uvedeného dôvodu najvyšší súd v rámci dovolacieho konania prihliadal len na námietky uplatnené v rámci zákonom stanovenej lehoty na podanie dovolania, t. j. argumentáciu obsiahnutú v podaní označenom ako „Doplnenie dôvodov dovolania" zo dňa
6, ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obvineného
1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku obžaloby a zároveň rozhodol, že dôkazy súvisiace s priznaným skutkom nevykoná, ale vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Z obsahu predmetnej zápisnice ďalej vyplýva, že prijatiu vyhlásenia obvineného
1 písm. b) Tr. por. predchádzal postup okresného súdu, ktorý bol plne v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Obvinený bol zo strany okresného súdu riadne poučený o svojich právach a následne súhlasne odpovedal na všetky otázky
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.
1 písm. b) Tr. por., ktoré
5 Tr. por. spočívajú v tom, že súdom prijaté vyhlásenie obvineného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania
1 písm.
1 písm. c) Tr. por., avšak v tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že pri určení okruhu osôb, ktoré sú oprávnené v danej situácii dovolanie podať, nemožno ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por. vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1, ods. 2 a § 372 ods. 1 veta prvá Tr. por. V zmysle uvedeného, proti prvostupňovému rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny
5 Tr. por., môže dovolanie smerujúce proti výroku o vine podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Tr. por.] (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12/2017). Zo znenia ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por. totiž jednoznačne vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa, teda iba v prípade, ak proti výroku, ktorý dovolaním vecne napáda, podal riadny opravný prostriedok o ktorom bolo rozhodnuté, resp. ak bol takýto výrok druhostupňovým súdom zmenený v jeho neprospech na podklade opravného prostriedku podaného prokurátorom alebo poškodeným. Keďže obvinený nepodal a ani nemohol v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. podať proti výroku o vine riadny opravný prostriedok, a ani nedošlo k zmene tohto výroku v jeho neprospech na podklade odvolania prokurátora, nebol, pokiaľ ide o námietky smerujúce voči výroku o vine, v posudzovanej veci osobou oprávnenou podať dovolanie a takouto osobou by mohol byť iba minister spravodlivosti. Vyššie prezentované závery však neplatia vo vzťahu k dovolacím námietkam obvineného, ktoré síce nepodradil pod žiaden konkrétny dovolací dôvod, avšak na základe ich vecného posúdenia možno tieto považovať za námietky smerujúce proti výroku o treste, voči ktorému obvinený riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo krajským súdom rozhodnuté, podal. V tomto smere je obvinený bezpochyby osobou oprávnenou na podanie dovolania a najvyšší súd preto v uvedenom rozsahu pristúpil k posúdeniu, či obvineným uplatnené námietky smerujúce k výroku o treste zodpovedajú niektorému z dovolacích dôvodov, ktoré bol oprávnený použiť a či tieto boli splnené, resp. preukázané. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd konštatuje, že relevantnou námietkou z hľadiska dovolacieho konania v danej veci je námietka obvineného smerujúca k spochybneniu správnosti aplikácie zásad pri ukladaní súhrnného trestu, ktorá je s prihliadnutím na jej vecný dosah potenciálne subsumovateľná pod dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. V nadväznosti na dovolací dôvod
1 písm.
2 Tr. zák. Ako bolo vyššie uvedené, dovolací súd podradil pod dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. aj námietku obvineného vzťahujúcu sa k výroku o treste. Na tomto mieste sa však žiada zdôrazniť, že subsumovanie námietok automaticky nezakladá naplnenie dovolacieho dôvodu. Obvinený v podanom dovolaní konkrétne argumentoval, že v prípade, ak bol odsúdený viacerými rozhodnutiami a trestnými rozkazmi za trestné činy spáchané skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, súd bol povinný zrušiť výroky o treste vo všetkých prechádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú v pomere uvedenom v § 42 ods. 1 Tr. zák. a uložiť mu súhrnný trest za celú zbiehajúcu trestnú činnosť, t. j. za všetky trestné činy spáchané v jednočinnom súbehu. Po komplexnom zhodnotení argumentov obvineného najvyšší súd uvádza, že tieto nie je možné akceptovať, pretože odporujú zákonu a súdnej praxi. Najvyšší súd na vysvetlenie uvádza, že súhrnný trest možno obvinenému uložiť len vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok v konaní, ktoré bolo skončené právoplatným odsúdením páchateľa za iný jeho trestný čin, pokiaľ sú tieto trestné činy vo viacčinnom súbehu. Inými slovami povedané, k uloženiu súhrnného trestu dochádza pri viacčinnom súbehu, pokiaľ bol páchateľ za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený, a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. V takomto prípade je súhrnný trest aplikovaný namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní, pričom súd postupuje
zásad pre uloženie úhrnného trestu. Najvyšší súd považuje za podstatné zdôrazniť, že odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. (primerane
2 Tr. zák. v znení účinnom do
1 Tr. por. a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.