1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného K. K. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 23. januára 2019, sp. zn. 2T/82/2017, uznal obvineného K. K. (ďalej len „obvinený“) vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava sa jedná o 3271 mg s priemernou koncentráciou 73,6% hmotnostného metamfetamínu (vyjadrený ako voľná báza), obsahujúci 2407 mg absolútneho metamfetamínu, pričom uvedené množstvo metamfetamínu považuje KEÚ PZ za 60 až 240 bežných jednotlivých dávok drogy, O sáčok s obsahom bielej kryštalickej látky patriaci K. K., pričom
vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava sa jedná o 108 mg s priemernou koncentráciou 74,5% hmotnostného metamfetamínu, pričom uvedené množstvo metamfetamínu považuje KEÚ PZ za 2 až 8 bežných jednotlivých dávok drogy, - pričom hodnota 1 gramu psychotropnej látky metamfetamínu v 1. štvrťroku 2017 v Trnavskom kraji bola 35,00 až 50,00 eur,
informácií o cenách drog v Slovenskej republiky zistený policajtmi NAKA Bratislava, čo po prepočte k množstvu zaistenej látky predstavuje sumu najmenej 118,26 eur, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, - taktiež pervitín v meste Šamorín a jeho okolí predával minimálne trom osobám a to osobe A. J., nar. XX. S. XXXX, bytom C., časť C. XXX/XX, osobe C. K., nar. XX. K. XXXX, bytom C., časť C. XXX/XX a osobe R. W., nar. X. V. XXXX, bytom C., F. XXX/X. Za to uložil súd prvého stupňa obvinenému
2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov.
3 písm. b) Trestného zákona súd prvého stupňa zaradil obvineného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona uložil súd prvého stupňa obvinenému ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“), na podklade odvolania podaného obvineným, uznesením z 23. mája 2019, sp. zn. 5To/32/2019, rozhodol
Proti uzneseniu odvolacieho súdu z
j) Trestného zákona, ktorý je
názoru obvineného obsiahnutý už v zákonnom znaku skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. V závere svojho podania obvinený upriamil pozornosť na samotný trestný čin
1 Trestného zákona, nakoľko mal za to, že konzumácia drog nie je v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústava SR“) trestná a teda nemôže byť trestné prechovávanie omamných látok pre vlastnú potrebu. Dňa
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. g), písm.
prokurátorky považovať za dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Je pravdou, že súd prvého stupňa odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obhajobou - vypočutie policajtov vykonávajúcich domovú prehliadku, avšak toto svoje rozhodnutie odôvodnil. Nemohlo teda dôjsť k porušeniu práva obvineného na obhajobu a k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku. Obvinený v dovolaní neodôvodnil dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku. Dôvody dovolania sú ustanovené v § 371 Trestného poriadku a správne uvedenie konkrétnych dovolacích dôvodov je podstatné, pretože limituje rozsah prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu. Ohľadom skutkových námietok uvedených v dovolaní prokurátorka uviedla, že dovolací súd nemôže meniť, ani dopĺňať skutkové zistenia urobené súdom prvého stupňa a odvolacím súdom. Prokurátorka navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby
Trestného poriadku bez preskúmania veci odmietol dovolanie obvineného, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
K vyjadreniu prokurátorky k dovolaniu obvineného sa vyjadril obvinený v podaní doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 8. júla 2020, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením prokurátorky a trvá na podanom dovolaní. Opätovne spochybnil dôkazy, ktoré by ho mali
obžaloby usvedčovať, čoho dôsledkom sú pochybnosti o skutkovej otázke. Uviedol, že si je vedomý toho, že v dovolacom konaní nemožno skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, avšak vzhľadom na postup súdov, kedy ustálili bez akéhokoľvek dôkazu, že drogy patrili obvinenému, došlo tak k nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutku a bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu. Obvinený naďalej trval na tom, že v predmetnej veci bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, keďže súdy pri posúdení skutku neprihliadli na výpoveď svedkov, ktorí vypovedali v prospech obvineného. Vzhľadom na vážne pochybenia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu navrhol obvinený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudkom vyslovil porušenia zákona v jeho neprospech. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. b) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení. Nezákonným zložením je v zmysle predmetného ustanovenia nasledujúci demonštratívny výpočet procesne neprípustných situácii: namiesto senátu rozhodol samosudca, senát rozhodne v neúplnom zložení, alebo ak prísediacemu uplynulo funkčné obdobie. Nezákonným zložením súdu je takisto aj prípad účasti sudcu na rozhodovaní v senáte,ak je tento sudca zo zákona vylúčený alebo bol z rozhodovania vylúčený. Nezákonne zloženým súdom sa teda v nadväznosti na vyššie uvedené rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. V tejto súvislosti je potrebné vykladať obsah čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Účelom práva priznaného
článku Ústavy Slovenskej republiky, uvedeného v predchádzajúcom odseku, je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (II. ÚS 87/2001). Zároveň
1 veta prvá a druhá zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o sudcoch“) sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňuje aj prísediaci. Napokon
2 zákona o sudcoch sudcovia a prísediaci sú pri rozhodovaní rovní.
3 veta prvá a druhá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.
1 veta prvá zákona o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené
predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Ustanovenie § 51 ods. 8 veta prvá zákona o súdoch, ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená. K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo dochádzať len výnimočne a výlučne na základe zákona. Zákonným sudcom sa totiž stáva sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie; odňať vec jednému sudcovi a prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených podmienok na odňatie veci. Takýmto ustanovením je v kontexte trestnej veci obvineného tvoriacej predmet dovolacieho prieskumu § 277 ods. 5 veta tretia Trestného poriadku.
5 veta tretia Trestného poriadku, ak došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí,ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí. Zmena v zložení senátu sa môže týkať prísediaceho alebo aj predsedu senátu. "Zmenou" v uvedenom zmysle slova je aj zmena samosudcu. Aj v takomto prípade na základe súhlasu obvineného sa pripúšťa možnosť pokračovať v hlavnom pojednávaní. Iná výmena sudcu spravidla nepredstavuje zmenu v osobe sudcu, predsedu senátu alebo prísediaceho takú zmenu, ktorá by bola súladná so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu zistil, že uznesením odvolacieho súdu zo 14. júna 2018, sp. zn. 5To/59/2018, bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa zo 14. februára 2018, sp. zn. 2T/82/2017 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zložení senátu 2T, ktorý vo veci rozhodoval a ktorému mala byť vec opätovne predložená v súlade s § 51 ods. 8 zákona o súdoch, však došlo k zmene v jeho zložení. Súd prvého stupňa vyzval obvineného, aby sa vyjadril, či súhlasí so zmenou v zložení senátu 2T
5 Trestného poriadku (č. l. 272 spisu). Obvinený doručil súdu prvého stupňa prostredníctvom svojho obhajcu dňa
ktorého ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená. Ak teda obvinený poukazoval na naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, ktorý obvinený odôvodnil tým, že súdy bez akéhokoľvek dôkazu ustálili, že drogy patrili obvinenému a súd prvého stupňa zamietol návrh obhajoby na vypočutie policajtov vykonávajúcich domovú prehliadku. Právo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôležitejších základných práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné konanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného čl. 6 ods. 3 Dohovoru, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je dosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Ide o právo, ktoré je nielen v záujme trestne stíhanej osoby a na jej prospech, ale tiež v záujme demokratického právneho štátu, založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana. Zásada „právo na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie. Právo na obhajobu je nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jeho legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale jeho realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale aj v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy.
názoru dovolacieho súdu sa právo na obhajobu zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, však samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v danej trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Takéto pochybenie v konaní súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, teda nemožno zaujať stanovisko, že došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného zásadným spôsobom. Obvinený bol počas celého konania pred súdom zastúpený obhajcom JUDr. Ladislavom Pongráczom. Obvinený spolu s obhajcom mali následne počas priebehu celého trestného konania plne zaručenú realizáciu im svedčiacich obhajobných práv tak, ako je predpokladané v dotknutých ustanoveniach Trestného poriadku. Dovolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že obvinený v podanom dovolaní namieta že súd zamietol (správne má byť odmietol) návrh obhajoby na vypočutie policajtov vykonávajúcich domovú prehliadku, čo nemožno subsumovať pod dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Okrem uvedeného sa súd prvého stupňa riadne vysporiadal so skutočnosťou, že daný dôkaz odmietol vykonať, čo následne potvrdil i odvolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky nad rámec poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo obvineného v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/2008). Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať,ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obvinený vo svojom písomnom podaní neuviedol žiadne námietky, ktoré by opodstatňovali naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku. Nad rámec však Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, že dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku teda jednoznačne naplnený nebol.
1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku, nakoľko
názoru obvineného mu bolo vzhľadom na pochybenia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu nezákonným spôsobom uznaná vina a uložený trest. Dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku môže byť naplnený v dvoch alternatívach spočívajúcich v tom, že obvinenému bol uložený za trestný čin zo spáchania, ktorého bol uznaný vinným - trest vo výmere mimo trestnej sadzby alebo - taký druh trestu, ktorý trestný zákon nepripúšťa. Uloženie trestu mimo trestnej sadzby sa týka len tých trestných činov, ktoré majú určitú sadzbu vymedzenú zákonom - trest odňatia slobody (§ 46 Trestného zákona), trest domáceho väzenia (§ 53 Trestného zákona), trest povinnej práce (§ 54 Trestného zákona), peňažný trest (§ 56 Trestného zákona), náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest (§ 57 ods. 3 Trestného zákona), trest zákazu činnosti (§ 61 Trestného zákona), trest zákazu pobytu (§ 62 Trestného zákona), trest zákazu účasti na verejných podujatiach (§ 62a Trestného zákona), trest vyhostenia (§ 65 Trestného zákona). Trest odňatia slobody (o ktorý ide aj v predmetnej veci) má konkrétne hranice trestnej sadzby určené v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona,
toho o aký trestný čin ide, prípadne v akej alternatíve bol spáchaný. Dovolacím dôvodom
1 písm. h) Trestného poriadku nemôže byť len neprimeranosť trestu pociťovaná, či už ako prísna alebo mierna, ak bol trest vymeraný v rozmedzí určitej trestnej sadzby. Tak isto neuloženie žiadneho trestu pri upustení od potrestania, resp. pri upustení od uloženia súhrnného trestu nemôže napĺňať tento dovolací dôvod. Druhom trestu, ktorý zákon nepripúšťa, sa rozumejú najmä prípady, kedy bol obvinenému uložený niektorý z druhov trestov (§ 32 Trestného zákona) bez splnenia tých podmienok, ktoré zákon predpokladá, t. j. pokiaľ v konkrétnom prípade určitému páchateľovi za určitý trestný čin nebolo možné uložiť niektorý druh trestu s ohľadom na jeho zvláštne zákonné podmienky (napríklad trest vyhostenia občanovi Slovenskej republiky, trest zákazu činnosti za trestný čin, ktorý nebol spáchaný v súvislosti s touto činnosťou, trest prepadnutia veci, ktorá nepatrí páchateľovi a podobne). Obvinený bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 10 rokov až do 15 rokov. Za tento trestný čin bol obvinený odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov, bol zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a bol mu uložený ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon pripúšťa a v rámci ustanovenej trestnej sadzby. Je teda nepochybné, že k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku nemohlo dôjsť už len z formálnych dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že obvinený vo svojom dovolaní dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku neodôvodnil, namietol iba skutkové zistenia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, a subsumoval odôvodnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku pod dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov
Pokiaľ tomu tak nie je, a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Trestného poriadku odmietnuť. Riadiac sa vyššie uvedeným, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v tejto časti konštatovať, že v predmetnej trestnej veci obvineného dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku nebol neplnený.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm.
ktorých dovolateľ spáchal skutok tak, ako je uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku právnou kvalifikáciou uvedenou v právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa. Použitú právnu kvalifikáciu odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté, a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušného znaku skutkovej podstaty označeného trestného činu. Najvyšší súd tak dospel k záveru, že nie je naplnení ani dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Obvinený namietal použitie kvalifikačného znaku
j) Trestného zákona
ktorého závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách, nakoľko má obvinený za to, že uvedený kvalifikačný znak je obsiahnutý v zákonnom ustanovení § 172 ods. 1 Trestného zákona.
zaužívanej judikatúry pri trestnom čine
Trestného zákona je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobom uvedených v odseku 1 písm.
ustanovenia § 172 ods. 2 písm.
čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Konanie, ktorého sa obvinený dopustil naplnilo skutkovú podstatu trestného činu
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Riadiac sa vyššie uvedenými právnymi úvahami dovolací súd v predmetnej veci nezistil naplnenie žiadneho z dovolacích dôvodov, ktoré obvinený vo svojom dovolaní uviedol a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.