1, ods. 5 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Levice (ďalej aj „okresný súd") rozsudkom z 10. júla 2017, sp. zn. 1T/24/2017, uznal obvineného I. J. za vinného zo zločinu subvenčného podvodu
1, ods. 5 Trestného zákona („Tr. zák.") na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že obvinený dňa
5 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a
1 Trestného poriadku („Tr. por.") bol obvinený zaviazaný nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni - pobočke Levice škodu v sume 30.287,93 eur. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, na základe ktorého bol rozsudok uznesením Krajského súdu v Nitre z 19. októbra 2017, č. k. 4To/73/2017-257,
1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušený vo výroku o treste a
1 Tr. por. bola vec vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Následne Okresný súd Levice rozsudkom zo 16. mája 2018, sp. zn. 1T/24/2017,
por. s poukazom na právoplatný výrok o vine, ktorým bol obvinený I. J. uznaný za vinného zo zločinu subvenčného podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Levice z 10. júla 2017, sp. zn. 1T/24/2017, rozhodol
5 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm.
2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom
2 Tr. zák. boli zrušené výroky o treste trestného rozkazu Okresného súdu Levice zo
1, ods. 2 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na päť rokov.
1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni - pobočke Levice škodu v sume 30.287,93 eur (ide o duplicitný výrok, keďže pôvodný výrok o náhrade škody nebol zrušený). Proti tomuto druhému rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré vzal späť, čo
4 Tr. por. vzal na vedomie Krajský súd v Nitre uznesením predsedníčky senátu z
1 Tr. por. vysloviť, že rozsudkom Okresného súdu Levice zo 16. mája 2018, sp. zn. 1T/24/2017, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanoveniach § 37 ods. 2 Tr. por., § 238 ods. 1 Tr. por. a § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por., ďalej
2 Tr. por. zrušiť uvedený napadnutý rozsudok okresného súdu ako aj obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ktoré v dôsledku zrušenia stratili podklad a
1 Tr. por. prikázať okresnému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. Dovolateľ uviedol, že trestné stíhanie v danej veci bolo začaté na základe návrhu na začatie trestného stíhania
dovolateľa ustanovenie § 37 ods. 2 Tr. por. poskytuje ochranu práve znevýhodneným osobám, ktoré v dôsledku svojho fyzického alebo mentálneho deficitu nemôžu sami spoľahlivo využívať svoje práva v trestnom konaní, predovšetkým svoje obhajobné práva. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že od páchateľa trestného činu, u ktorého sú dôvodné pochybnosti o jeho duševnom zdraví, nemožno reálne očakávať, že je a bude schopný náležíte realizovať svoje právo na obhajobu. Preto je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaručiť mu riadny a spravodlivý proces dôsledným rešpektovaním ustanovenia § 37 ods. 2 Tr. por. Ak tak policajt, prokurátor alebo súd nepostupujú už od zistenia okolností svedčiacich o dôvodoch povinnej obhajoby
2 Tr. por., porušujú zásadným spôsobom nielen právo obvineného na obhajobu, ale aj zásadu rovnosti zbraní, ktorá musí byť v každom štádiu trestného konania dodržaná a v konaní realizovaná (R 20/2011).
dovolateľa v danom prípade je zrejmé, že okolnosti svedčiace o dôvodoch povinnej obhajoby existovali už pri začatí trestného stíhania, a to na základe všetkých podkladov priložených k návrhu na začatie trestného stíhania. Po zabezpečení znaleckého posudku MUDr. Ťapušíkovej, ktorá síce stanovila u obvineného ľahký stupeň mentálnej retardácie, je zrejmé, že pochybnosti o schopnosti sa samostatne obhajovať s ohľadom na intelekt I. J. určený znalkyňou v rozmedzí od 62 - 72 bodov, reálne následne existovali aj po vznesení obvinenia. Napriek uvedenému však obvinenému nebol po vznesení obvinenia ustanovený žiaden obhajca. V ďalšom možno poukázať aj na výpovede svedkov po vznesení obvinenia (bolo poukázané na výpovede MUDr. S. W., Mgr. W. T., Mgr. X. C. a MUDr. I. T.), ktorí pri obvinenom naďalej poukazovali na existenciu duševného ochorenia v rôznom stupni (ľahká, stredná mentálna retardácia), resp. na základe výpovedí ktorých v spojení s podkladmi zo Sociálnej poisťovne bola v dovolaní uvedená chronológia priznania a rozhodnutia o oduznaní invalidného dôchodku u obvineného s tým, že samotné rozhodovanie Sociálnej poisťovne ohľadom existencie, resp. neexistencie duševnej poruchy podmieňujúcej vznik invalidity u obvineného trvalo do 4. mája 2017 so záverom, že nebol uznaný invalidným a bolo vydané rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku, pričom obvinenie bolo I. J. vznesené 21. decembra 2016, a teda až po piatich mesiacoch od vznesenia obvinenia bolo Sociálnou poisťovňou právoplatne rozhodnuté o odňatí invalidného dôchodku obvinenému.
dovolateľa z vykonaného dokazovania v danej veci bolo poskytnutých množstvo vyjadrení a lekárskych správ, ktoré preukazovali rozdielne závery vo vzťahu k diagnóze obvineného. Tieto rozpory v záveroch o duševnom stave obvineného samé osebe vyvolávali stav pochybností, ako to predpokladá ustanovenie § 37 ods. 2 Tr. por. Tento stav trval minimálne do
1 a § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. a podanú obžalobu najprv prezrieť, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Trestnému poriadku a následne obžalobu odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi pre závažné procesné chyby, a to porušenie práva na obhajobu.
dovolateľa je preto namieste konštatovať, že postupom orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania bol porušený zákon v ustanoveniach § 37 ods. 2, § 238 ods. 1 a § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. v neprospech obvineného a je naplnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. K podanému dovolaniu sa vyjadrili - Okresná prokuratúra Levice písomným podaním doručeným na okresný súd 1. apríla 2020 s tým, že
vyjadrenia právo na obhajobu obvineného zásadným spôsobom porušené nebolo (bolo poukázané, že prokurátor v prípravnom konaní u obvineného dôvod na povinnú obhajobu nezistil) a bolo navrhnuté dovolanie zamietnuť
1 Tr. por., - obvinený prostredníctvom obhajcu Mgr. Martina Lieskovského písomným podaním doručeným na okresný súd 15. júna 2020 s tým, že
vyjadrenia súhlasí s podaným dovolaním, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a žiada, aby bolo o ňom rozhodnuté spôsobom v dovolaní uvedeným. Spisový materiál bol okresným súdom predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd") na rozhodnutie o podanom dovolaní 16. júla 2020 (predtým 14. mája 2020 predložený spis musel dovolací súd vrátiť okresnému súdu na riadne vykonanie úkonov
por.).
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
2 Tr. por. obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.
1 Tr. por. podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať.
1 písm. f) Tr. por. v znení účinnom od 1. augusta 2019 obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a
jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
1 písm. f) Tr. por. v znení účinnom do 31. júla 2019 obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a
jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal podané dovolanie spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože nie je splnený dôvod dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a v dovolaní sa musí vždy uviesť dôvod dovolania a aké chyby sa vytýkajú (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. a ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Zároveň však z vyššie citovaného ustanovenia § 368 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že dovolacie konanie sa týka buď rozhodnutia súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo porušenia ustanovení o konaní, ktoré mu predchádzalo. Z povahy a charakteru dovolacieho konania vyplýva, že musí ísť o konanie predchádzajúce vydaniu dotknutého rozhodnutia, t. j. ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané v súdnom konaní, v tomto prípade na hlavnom pojednávaní, tak predmetom prieskumu v dovolacom konaní je konanie na hlavnom pojednávaní (resp. vo všeobecnosti súdne konanie po podaní obžaloby), nie však prípravné konanie (resp. konanie pred podaním obžaloby). Uvedené je zrejmé aj zo samotného členenia ôsmej hlavy Trestného poriadku, ktorá sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, keďže porušenie zákona rozhodnutím prokurátora alebo policajta alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, je predmetom iného mimoriadneho prostriedku, a to zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, o čom rozhoduje generálny prokurátor Slovenskej republiky
ustanovení § 363 a nasl. Tr. por. Pokiaľ teda dovolateľ poukazuje, že postupom orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania neustanovením obhajcu obvinenému v prípravnom konaní
2 Tr. por. (z dôvodu, že existovala pochybnosť o spôsobilosti obvineného sa náležite obhajovať vzhľadom na stupeň intelektu obvineného), došlo k porušeniu práva na obhajobu, tak také porušenie neprináleží posudzovať a hodnotiť dovolaciemu súdu v dovolacom konaní (pokiaľ uvedené nemá priamy vplyv na súdne konanie z pohľadu na ňom vykonaného dokazovania, čo by však už bolo posudzovania súdneho konania), keďže k takému porušeniu nedošlo v súdnom konaní, ale ešte v prípravnom konaní a inštitút dovolania sa týka súdneho rozhodnutia, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o súdnom konaní, ktoré mu predchádzalo. Inak povedané iba všeobecné zistenie (hoci by bolo dôvodné) o porušení práva na obhajobu v prípravnom konaní, ktoré nemá žiadny vzťah a dopad na dôkazné prostriedky vykonané v súdnom konaní, nemôže viesť v dovolacom konaní k úspešnému namietaniu dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., keďže porušenie práva na obhajobu v prípravnom konaní musí spôsobiť nejaký dôsledok vo vzťahu k dokazovaniu vykonanému v súdnom konaní, resp. medzi porušením práva na obhajobu v prípravnom konaní a vykonaním dôkazných prostriedkov v súdnom konaní musí byť príčinný vzťah, t. j. vzťah príčiny a následku (k tomu primerane R 6/2010). Opačný výklad by viedol až k absurdnému záveru, že už raz porušené právo na obhajobu v prípravnom konaní by v každom prípade malo mať charakter absolútneho nedostatku a také pochybenie by nebolo možné v ďalšom konaní žiadnym spôsobom konvalidovať, napr. vykonaním nového výsluchu danej osoby už za splnenia zachovania práva na obhajobu u obvineného. Uvedené vyplýva z tej podstatnej skutočnosti, že prípravné konanie je fáza trestného konania, ktorá je podkladom pre podanie obžaloby a v prípade jej podania prokurátorom, pokiaľ súd obžalobu po prvotnom prezretí obžaloby
1 Tr. por. následne nenariadi predbežné prejednanie obžaloby
por. (resp. po jej preskúmaní
por.) a nerozhodne o jej odmietnutí a vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania z dôvodu závažnej procesnej chyby, najmä porušenia práva na obhajobu
1 písm. h) Tr. por. [resp.
1 písm. f) Tr. por.] prípadné pochybenia pri vykonávaní dokazovania v prípravnom konaní je už možné posudzovať a zohľadniť iba v spôsobe vykonania dôkazných prostriedkov v súdnom konaní (tým, že sa dotknutý dôkazný prostriedok nebude môcť vykonať v súdnom konaní - ak je dôkazný prostriedok postihnutý podstatným pochybením, ktoré nie je možné v súdnom konaní odstrániť, resp. sa nebude môcť na taký dôkaz prihliadať pri rozhodovaní), resp. v spôsobe meritórneho rozhodnutia súdu o podanej obžalobe (ak získané dôkazy z riadne zabezpečených a vykonaných dôkazných prostriedkov na hlavnom pojednávaní nebudú bez pochybností preukazovať vinu osoby, na ktorú bola podaná obžaloba, súd musí rozhodnúť o podanej obžalobe oslobodzujúcim rozsudkom). Uvedené úvahy dovolacieho súdu majú zásadný význam v tom ohľade, že v prejednávanej veci došlo k tej podstatnej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu, že okresný súd nerozhodol o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi, ale po podaní obžaloby (k čomu došlo 30. mája 2017) obvinenému ustanovil opatrením zo 16. júna 2017, sp. zn. 1T/24/2017,
1 Tr. por. z dôvodu 37 ods. 2 Tr. por. obhajcu a tento bol aj riadne prítomný na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ teda obvinený na hlavnom pojednávaní už za situácie, že mu bol ustanovený obhajca, ktorý bol aj prítomný na hlavnom pojednávaní, urobil vyhlásenie k obžalobe
1 písm. b) Tr. por., že je vinný a okresný súd prijal také vyhlásenie, predošlá fáza trestného konania vo forme prípravného konania a prípadné porušenie zákona v ňom, nie sú podstatné a určujúce. V tomto ohľade treba uviesť, že obvinený je pred urobením vyhlásenia
1 Tr. por. poučený, že vyhlásenie, že je vinný, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c) Tr. por. a že v prípade prijatia takého vyhlásenia súdom, sa už dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku nevykoná a vykoná sa iba dokazovanie ohľadom výrokov o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že možnosť napadnutia súdom prijatého vyhlásenia obvineného, že je vinný, dovolaním
1 písm. c) Tr. por. (teda že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu) sa viaže práve na situáciu, že k takému porušeniu došlo v súdnom konaní, teda v danom prípade na hlavnom pojednávaní, keď obvinený urobil predmetné vyhlásenie k obžalobe, že je vinný (resp. že nepopiera spáchanie skutku) a môže sa týkať najmä práve toho, že obvinený nemal na hlavnom pojednávaní obhajcu, hoci išlo o dôvod povinnej obhajoby, resp. že nebol riadne poučený o následkoch vyhlásenia, že je vinný, alebo že pred prijatím vyhlásenia u obvineného súd riadne nezisťoval skutočnosti
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.
zápisnice o hlavnom pojednávaní vyjadril, že vyhlásenie obvineného navrhuje prijať) a súd také vyhlásenie prijal (po splnení všetkých zákonných podmienok uvedených v § 257 Tr. por.), tak dokazovanie ohľadom výroku o vine sa už nevykonáva a v tomto ohľade poukazovanie dovolateľom na porušenie zákona, ku ktorému malo dôjsť v prípravnom konaní, ktoré by malo mať dôsledok z pohľadu posudzovania takého výroku, je irelevantné. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že dovolateľ neuviedol v dovolaní dôvody, ktorými by poukazoval na porušenie zákona ohľadom okresným súdom na hlavnom pojednávaní prijatého vyhlásenie obžalovaného, že je vinný (dovolateľ iba uvádzal, že okresný súd mal podanú obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi, čo už v čase uskutočnenia hlavného pojednávania bolo bezpredmetné), pričom dovolací súd je viazaný vecnými dôvodmi podaného dovolania a nie je oprávnený dotknuté rozhodnutie posudzovať z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov (§ 385 ods. 1 Tr. por.). Pokiaľ dovolateľ poukazoval na to, že prípadné chyby prípravného konania by mohli byť sanované len v prípade vykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom, tak s uvedeným sa dovolací súd nestotožnil, keďže aj prijatie vyhlásenia obvineného na hlavnom pojednávaná, že je vinný (resp. že nepopiera spáchanie skutku), súdom
7 Tr. por. je ohľadom výroku o vine rovnocenné vykonaniu dokazovania na hlavnom pojednávaní (zjednodušené povedané fakticky ide o situáciu, akoby došlo k priznaniu sa k žalovanej trestnej činnosti obvineným pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní). Na základe uvedených skutočností musí dovolací súd skonštatovať, že dovolateľ neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné zistiť, že v súdnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, došlo u obvineného k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom
1 písm.
v tom čase účinného § 237 ods. 3 písm. c) Tr. por. (išlo o trestné stíhanie pre zločin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje osem rokov, keďže v prípade trestného činu subvenčného podvodu
5 Tr. zák. je ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody päť rokov až dvanásť rokov), takže porušenie ustanovenia § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. v tom čase účinného (v znení účinnom do 31. júla 2019) nepripadalo do úvahy (ide o ustanovenie týkajúce sa vecí, o ktorých koná samosudca). Na základe uvedeného dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny z dôvodov dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí podané dovolanie
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.