1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
c) Tr. por. dovolanie obvineného K. T. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 31. mája 2016, sp. zn. 28T/40/2009 bol obvinený K. T. uznaný za vinného z trestného činu skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Proti tomuto rozsudku zahlásili priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní konanom dňa
por. odvolanie obvineného K. T. zamietol. Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal
1 písm. c) Tr. por.
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, obvinený namietal, že okresný súd nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, ako aj výsluch svedkyne X.. O. Š., ktorá pracovala na daňovom úrade a mala vedomosti o priebehu a výsledku daňovej kontroly a najmä o konaní svedkyne K. T.. Odmietnutím výsluchu uvedenej svedkyne došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a zásade spravodlivého procesu v jeho neprospech, a to aj nevykonaním znaleckého posudku ohľadne určenia existencie a prípadnej výšky daňovej povinnosti týkajúcej sa daňových prípadov uvedených v skutkovej vete obžaloby s poukázaním na rozhodnutie sp. zn. R 27/1979. Ďalej obvinený namietal, že okresný súd neprihliadol ani na dôkaz v podobe obžaloby na svedkyňu K. T., ktorú získal na základe legálneho nahliadnutia do spisu, kde súhlas s nahliadnutím a vyhotovením kópie udelil zákonný sudca. Predmetné dôkazy pritom jasne preukazovali zjavnú nepravdivosť tvrdení svedkyne K. T.. Odmietnutím ich vykonania je ďalším porušením práva na obhajobu. Ďalej obvinený namietal vady v prípravnom konaní, ktoré mali za následok zásadné porušenie práva na obhajobu, a to postup prokurátora, ktorý rozhodoval o ním podanej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a ktorý dal na obvinenie jeho osoby pokyn vyšetrovateľovi, ktorým bol vyšetrovateľ viazaný. O jeho sťažnosti mal potom rozhodovať nadriadený prokurátor, a preto sú všetky procesné úkony a rozhodnutia dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina v prípravnom konaní zaťažené vadami a sú nulitné s poukázaním na teóriu plodov otráveného stromu.
obvineného mu prokurátor v uznesení sp. zn. 4Pv 96/2006 zo dňa 24. septembra 2008, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, priamo odporučil konanie o dohode o vine a treste
por., čím došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny. V zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por.
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, obvinený namietal neexistenciu naplnenia skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., pretože v danej veci nemal žiadnu zákonnú či zmluvnú povinnosť daň (DPH) zúčtovať, pretože nebol daňový subjekt, ani nebol splnomocnený a ani poverený na tieto úkony daňovým subjektom. Tvrdenia skutkovej vety o jeho povinnosti zúčtovať daň tak boli zmätočné s poukázaním na skutkové závery okresného súdu, ako aj na závery znaleckého posudku Mgr. Miroslava Koutného č. XX/XXXX, z ktorých vyplýva, že písmo na sporných daňových priznaniach, ako aj podpisy na sporných daňových priznaniach nie sú jeho, pričom zopakoval svoje odvolacie námietky. V danej veci obvinený uviedol, že sa ako úplný štatista dozvedel o údajnej daňovej povinnosti jeho exmanželky - svedkyne K. T. a rozhodnutiach daňového úradu, ktoré už nemohol ovplyvniť, pričom je vyučený murár a nikdy žiadne účtovníctvo alebo dane nespravoval. Z hľadiska úmyslu ani nemohol vedieť aká má byť výška daňovej povinnosti, aké daňové priznania boli vôbec podané a tak nemohol mať, ani úmysel konať a skrátiť daň. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por.
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, obvinený namietal výšku daňovej povinnosti, ako aj vady popisu skutku v rámci čoho poprel samotnú existenciu a výšku daňovej povinnosti svedkyne T., ktorá nebola ničím preukázaná s poukázaním na rozhodnutie sp. zn. R 27/
2 písm. a) Tr. por. a nijako ináč, pričom tvrdenie, že prokurátor dal v uznesení týkajúceho sa inej osoby pokyn vyšetrovateľovi vzniesť obvinenie
1 Tr. por. obvinenému, je nepravdivé. Poučenie o možnosti využiť ustanovenia § 232 Tr. por. a nasledujúce nemá vôbec nič spoločné so zásadou prezumpcie neviny, teda tvrdenie obvineného, že prokurátor týmto poučením vyslovil záver o jeho vine je nepravdivé.
prokurátora nie je naplnený ani jeden z dovolacích dôvodov a argumentácia dovolania nie je nová, pretože konkrétne argumenty už boli použité v stanovisku obvineného k podanej obžalobe, ako aj v záverečnej reči a sú identické, aj s podaným odvolaním. Vyjadrenie prokurátora bola zaslané na vyjadrenie obvinenému aj jeho obhajcovi, pričom do konania neverejného zasadnutia sa nikto k nemu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. [§ 382 písm. c) Tr. por.]. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Obvinený uplatnil dôvod
1 písm. c) Tr. por.
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné konanie, je v Trestnom poriadku upravené v § 2 ods. 9. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Toto právo primárne zahrňuje právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Tr. por.), ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Jednotlivé zložky tohto práva sú v širšom zmysle upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku. Dovolacím dôvodom
1 písm. c) Tr. por. je však iba zásadné porušenie práva na obhajobu. Takým zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
, ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú, preto i konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. V rámci tohto dovolacieho dôvodu nemožno úspešne uplatňovať ani námietky, že neboli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, ako aj spochybňovanie svedeckých výpovedí, alebo posudzovanie nesprávneho zistenia skutkového stavu, alebo nesprávneho odôvodnenia rozhodnutí, pretože účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie skutkového stavu s poukázaním na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. R 7/2011 v zmysle, ktorého právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Čo sa týka námietok ohľadne procesného postupu prokurátora a s tým spojenej teórie plodov otráveného stromu, tak tu je potrebné uviesť, že náš trestný proces doktrínu „ovocie otráveného stromu", ktorá vznikla a je rozvíjaná v USA neprevzal, a preto je jej použite ako aj namietanie neprípustné. V rámci tvrdenia obvineného, že postupom prokurátora pri odporučení konania o dohode o vine a treste v zmysle § 232 Tr. por. vyslovil záver o jeho vine, je potrebné poukázať na skutočnosť, že postup prokurátora bol správny a v súlade s Trestným poriadkom, keď rozhodol o sťažnosti obvineného tak, že ju zamietol ako nedôvodnú, pretože nezistil žiadne chyby v napadnutom uznesení, ako ani v zistení skutkového stavu, pričom uvedenie ustanovenia § 232 Tr. por. nemôže nijako zakladať porušenie prezumpcie neviny, pretože prokurátor sa výslovne nevyjadril o obvineného vine v napadnutom uznesení, ale obvineného iba poučil o možnosti konania o dohode o vine a treste. Na splnenie podmienok konania o dohode o vine a treste sa okrem iného vyžaduje, aby sa obvinený k spáchaniu skutku priznal a uznal vinu, čo sa ale nestalo, pretože obvinený aj pri samotnom výsluchu konanom dňa 7. novembra 2008 odmietol k veci vypovedať (č. l. 17 - 19). Preto sa pokračovalo v konaní a bola podaná obžaloba a až okresný súd uznal obvineného vinným zo spáchaného skutku v zmysle napadnutého rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené sú obvineného námietky nedôvodné. Po oboznámení sa so spisovým materiálom dovolací súd dospel k záverom, že obhajoba obvineného bola po celý čas trestného stíhania riadne zabezpečená prostredníctvom jeho obhajcov JUDr. Pavla Kurica a JUDr. Martina Olosa, ktorí sa s ním zúčastňovali jednotlivých procesných úkonov, ako aj hlavných pojednávaní a verejného zasadnutia, pri ktorých mali možnosť využiť svoje procesné práva na obhajobu, vyjadrovať sa k jednotlivým vykonávaným dôkazom a klásť otázky, pričom rozsudok okresného súdu, ako aj uznesenie krajského súdu sú náležite odôvodnené s uvedenými konkrétnymi argumentami, na základe, ktorých súdy rozhodli správne a v súlade so zákonom, a preto námietky dovolateľa nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Vo všeobecnej rovine k tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd za nutné uviesť, že uvedený dovolací dôvod sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách, začína vyhľadávaním, nasleduje etapa zabezpečovania dôkazov, potom ich vykonávania a nakoniec etapa hodnotenia dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov zadovážených
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona. Dôvod dovolania
citovaného ustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej etape dokazovania, t. j. k vykonávaniu dôkazov súdom. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu, alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov, ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení, aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
1 písm. i) Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť (R 3/2011). Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného, posúdenú ako trestný čin skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c), g), i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného K. T.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.