5 Cdo 106/2007 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ PhDr. A. S., bývajúca vo V. a 2/ maloletá A. S., bývajúca vo V., narodená X., zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v P., proti žalovanému: Ing. L. S. bývajúci v P., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. J., advokátkou Advokátskej kancelárie J. so sídlom v P., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8 C 132/2000, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- februára 2007 sp.zn. 3 Co 196/2006, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
- februára 2007 sp.zn. 3 Co 196/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) rozsudkom z
- marca 2006 č.k. 8 C 132/2000- 574 určil, že žalovaný je otcom maloletej žalobkyne 2/. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti jej matky – žalobkyne 1/, ktorej zveril oprávnenie i povinnosť ju zastupovať a spravovať jej majetok. Žalovanému uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 2 000,- Sk mesačne od
- mája 2000 do budúcna, vždy do
- dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk jej matky – žalobkyne 1/. Žalovanému povolil zaplatiť dlžné výživné vo výške 93 000,- Sk v mesačných splátkach po 5 000,- Sk splatných spolu s bežným výživným pod 5 Cdo 106/2007 2 následkom straty výhody splátok. Uložil mu aj povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu a žalobkyni 1/ náhradu jej trov. Maloletej žalobkyni 2/ nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove (odvolací súd), konajúci o odvolaniach účastníkov, rozsudkom zo
- februára 2007 sp.zn. 3 Co 196/2006 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a o trovách konania odvolacieho súdu rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie. Navrhol napadnutý rozsudok, a pre rovnaké vady i rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd svojím postupom na pojednávaní konanom
- februára 2007 mu odňal aj možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Na toto pojednávanie ho, ani ním zvolenú zástupkyňu, riadne totiž nepredvolal. Nezodpovedá skutočnosti zistenie odvolacieho súdu v zápisnici o predmetnom pojednávaní, že predvolanie na pojednávanie bolo jeho zástupkyni doručené
- januára
- Z doručenky založenej v spise súdu totiž nepochybne vyplýva, že v uvedený deň bolo jeho zástupkyni doručené uznesenie, nie však predvolanie na pojednávanie. Odvolací súd pred pojednávaním riadne nedoručil jeho zástupkyni ani „zásielku, ktorej obsahom bola správa Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ B.“. Zásielka totiž bola zasielaná na neúplnú adresu jeho zástupkyne, bez uvedenia P.O. BOXu, ktorá bola uvádzaná na každom podaní jeho zástupkyne. Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedla, že súhlasí s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), predovšetkým skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno napadnúť. Dovolaním totiž možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 5 Cdo 106/2007 3 V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu, lebo dovolanie žalovaného nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku (§ 238 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd sa ani neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, lebo dosiaľ v tejto veci ani nerozhodoval a preto ani nevyslovil právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd vo výroku svojho rozsudku ani nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na obsah dovolania a vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým inak dovolanie procesne nie je prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto vadou. Žalovaný vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Namietal ale, že konanie odvolacieho súdu je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 5 Cdo 106/2007 4 Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Podľa názoru žalovaného k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať malo dôjsť tým, že odvolací súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní, na ktoré ani on ani ním zvolená zástupkyňa neboli riadne predvolaní. Účastník má právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). To pravda neznamená, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci v jeho neprítomnosti, ak sú inak splnené podmienky uvedené v § 101 ods. 2 O.s.p. Účastníkovi ale musí vždy poskytnúť možnosť, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Ustanovenie § 115 O.s.p. preto ukladá súdu, aby - ak zákon neustanovuje inak - nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom riadne doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (najmenej 5 dní). Potom už je len vecou účastníka, či svoje ústavné právo využije alebo nevyužije a súhlasí s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Porušenie práva účastníka občianskeho súdneho konania, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, je vždy dôvodom na uplatnenie dovolacej námietky podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom, ktoré sa konalo dňa
- februára 2007, odvolací súd rozhodol uznesením, že vec prejedná v neprítomnosti zástupcov účastníkov. Rozhodol tak po tom, ako z „predvolaniek“ pripojených k č.l. „595“ spisu zistil, že zástupca žalobkyne 1/ prevzal predvolanie na pojednávanie
- januára 2007 a zástupkyňa žalovaného
- januára
- Z doručeniek pripojených k č.l. 596 (nie k č.l. 595, na ktorom je založený list odvolacieho súdu Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru B.) vyplýva, že zástupkyni žalovaného bola zásielka skutočne doručená
- januára
- Z označenia zasielanej písomnosti na doručenke ale nepochybne vyplýva, že touto zásielkou sa zasielalo uznesenie odvolacieho súdu z
- decembra 2006 sp.zn. 3 Co 204/06, ktorým 5 Cdo 106/2007 5 bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa z
- marca 2006 č.k. 8 C 132/2000-573 (o odmene súdneho znalca), a nie predvolanie na pojednávanie odvolacieho súdu vytýčené na deň
- februára 2007, ktoré bolo účastníkom, resp. ich zástupcom vypravené až
- januára 2007 (č.l. 599 spisu). Žalovaný teda dôvodne vytýka odvolaciemu súdu, že nie je správny jeho záver, že jeho zástupkyňa prevzala predvolanie na pojednávanie
- januára
- Zo spisu súdu prvého stupňa tiež vyplýva, že predvolanie na pojednávanie odvolacieho súdu bolo zasielané zástupkyni žalovaného v obálke založenej do spisu ako č. l.
- Predvolanie na pojednávanie ale nebolo zástupkyni doručené; dňa
- januára 2007 bola zásielka uložené na pošte a dňa
- februára 2007 bola vrátená odvolaciemu súdu, ako zásielka, ktorú jej adresát neprevzal v odbernej lehote. Odvolací súd na pojednávaní konanom
- februára 2007 (dva dni pred vrátením doručenky) nemohol posúdiť, či uloženie zásielky obsahujúcej predvolanie na pojednávania bolo dôvodné a či teda platí fikcia doručenia podľa § 46 ods. 2, posledná veta O.s.p. Taký záver nemohol urobiť ani dovolací súd, pretože poštou vrátená doručenka nemá náležitosti, ktoré by umožnili súdu urobiť záver o správnosti postupu doručovateľa pošty. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd prejednal vec na pojednávaní, hoci nebolo preukázané, že na pojednávanie bola zástupkyňa žalovaného riadne predvolaná. Odňal tak žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená procesná vada zakladá podľa uvedeného ustanovenia prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil podľa § 243b ods. 1 časť vety za bodkočiarkou O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 prvá veta O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 5 Cdo 106/2007 6 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2008 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: