ust. § 170 písm. b) SSP a vylúčil aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP. V zmysle odbornej literatúry uviedol: „Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP)." 5. Späťvzatie žaloby v celom rozsahu zo strany žalobcu predstavuje
sťažovateľa nepochybne zavinenie zastavenia správneho konania, čo zakladá opodstatnenosť subsumácie rozhodovania o náhrade trov konania
ust. § 171 ods. 1 SSP.
1 SSP preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Preto
1 SSP uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
1 písm.
1 Správneho súdneho poriadku účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. Ustanovenia § 49 ods. 1 tretia veta a ods. 3 platia obdobne. 10.
SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní
1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 11. Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní
1 písm. d) SSP nemajú právo na náhradu trov konania, ale iba právo na náhradu tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Zamedzí sa tým zbytočným vstupom do konania pred správnym súdom len z dôvodu možnosti náhrady trov konania. Povinnosťou uloženou správnym súdom ďalšiemu účastníkovi, osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti pri zúčastnení sa na konaní
1 písm. d) SSP môže byť napríklad povinnosť dostaviť sa na pojednávanie za účelom výsluchu, povinnosť predložiť listiny alebo iné dôkazy, ako aj povinnosť vyjadriť sa vo veci samej, ktorá môže byť spojená s trovami na právne zastúpenie advokátom. Pokiaľ by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov konania im nevzniká. V predmetnom konaní správny súd vyzýval aj účastníka 3., aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k správnej žalobe, doručenej správnemu súdu dňa 11.01.2017, č. l. 44 súdneho spisu. 12.
1 Správneho súdneho poriadku ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
zásady procesného zavinenia môže dôjsť i k tzv. separácii trov konania, keď náhradu trov konania môže znášať i účastník, ktorý mal v konaní úspech (§ 167 a § 168 SSP), ak ostatným účastníkom vzniknú trovy procesným zavinením inak v konaní úspešného účastníka.
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené) a predstavuje výnimku zo všeobecnej záujmovej zásady. Výnimka z tejto všeobecnej zásady (predtým zakotvená v § 146 ods. 2 OSP) sa tak do ustanovenia § 171 ods. 1 SSP premietla ako pravidlo.
2 SSP ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením konania. Najčastejšie pôjde o situácie, keď niektorý z účastníkov zmarí pojednávanie, uvedie nepravdivé tvrdenie, podá nadbytočný návrh na vykonanie dôkazu, o ktorom účastník konania musel vedieť, že vyvolá nepotrebné trovy, zmarí vykonanie dôkazu, a pod., a výlučne z tohto dôvodu došlo k neodôvodnenému predlženiu konania. Takéto neodôvodnené predlženie konania môže byť spôsobené aj oneskoreným prednesom, oneskoreným navrhnutím dôkazu. Keďže všeobecne platí, že možno priznať len tie trovy, ktoré boli vynaložené dôvodne, t. j. trovy preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 163 SSP), aj prípadne § 171 ods. 2 SSP musí ísť o takto vynaložené trovy, pričom bol zmarený účel, na ktorý boli vynaložené, takže tieto trovy boli vynaložené zbytočne. 22.
2 SSP rozhoduje správny súd bez ohľadu na výsledok konania (úspech vo veci) o náhrade trov konania, ktoré vznikli výlučne zavinením niektorého z účastníkov konania. Pretože tieto trovy treba oddeliť od ostatných trov konania, hovoríme o separácii trov. Separácia trov konania je prípustná aj v sporových konaniach (§ 256 ods. 2 CSP), ako aj v mimosporových konaniach a prichádza do úvahy aj v zastavených konaniach. Zavinenie pri zastavení konania však z pohľadu ustanovenia 171 ods. 2 SSP nemožno vidieť v zavinení významnom z hľadiska ustanovenia § 171 ods. 1 SSP. Toto ustanovenie v sebe nezahŕňa aj zbytočné trovy konania vzniknuté náhodou, ktorá sa účastníkom konania prihodila. V súdnej praxi sa totiž konkrétne rozhodnutia, ktoré by ukladali náhradu trov konania spôsobenú náhodou, prakticky nevyskytovali. Náhoda, ako už je uvedené vyššie, môže byť aj prvkom zavinenia, a preto zákonodarca považoval uloženie náhrady trov za zavinenie za postačujúce. Toto ustanovenie sa obmedzuje iba na povinnosť nahradiť trovy v prípade zavinenia len na účastníkov konania, Je to tak preto, že účastníci konania majú v správnom súdnom procese iné postavenie reprezentované dôslednou aplikáciou dispozičného princípu, dôsledným vymedzením žalobných bodov v správnej žalobe (resp. sťažnostných bodov v kasačnej sťažnosti), sudcovskou koncentráciou a procesnými sankciami za nedodržanie právnych povinností. 23. Správny súd musí vždy starostlivo posúdiť, či účastník konania, ktorý nesplnením si svojich procesných povinností zavinene predlžuje konanie, aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. O nároku na náhradu separovaných trov rozhodne správny súd samostatným uznesením, a to vzhľadom na ustanovenie § 175 ods. 1 SSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
nášho názoru nie je vylúčené a povaha týchto trov to pripúšťa, aby o tomto nároku správny súd rozhodol aj skôr v priebehu konania, a to ihneď po tom, čo tieto trovy vznikli, a s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude toto predložené súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o ich výške. Trovy, ktoré boli alebo mali byt'
2 SSP separované, nemožno zahrnúť do trov, o ktorých náhrade sa rozhoduje
výsledku konania (§ 167 ods. 1, § 168 a § 171 ods. 1 SSP). 24. Ak žalobca zoberie žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, sa plne uplatní aj
1 SSP. V tomto prípade je povinný uhradiť' trovy žalobca. Aj náhrada trov konania priznaných
1 SSP sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 171 ods. 1 SSP je správny súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. 25. Ako vyplýva z uvedeného, krajský súd vec nesprávne správne posúdil, pokiaľ v bode 6. odôvodnenia uznesenia konštatoval, že o práve účastníkov konania na náhradu trov konania rozhodol
b) SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Svoje rozhodnutie tiež nedostatočne odôvodnil, nakoľko dôkladne neozrejmil všetky súvisiace skutočnosti, ktoré ho viedli k nepriznaniu nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, čím odňal sťažovateľovi právo na spravodlivé súdne konanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.