Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Ndob/12/2020 Identifikačné číslo spisu: 8120205732 Dátum vydania rozhodnutia: 20.08.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 25ods.

1 CSP, na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. 6. Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odseku 1 (ust. § 25 ods. 3 CSP). 7.

§ 40

CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 8.

§ 43ods.

1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

1. Ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané (ust. § 43 ods. 2 CSP).
2. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa ňou domáha ochrany svojho obchodného mena, pričom obchodné meno žalovaného nesie v sebe základ „Tomark“, a kvalifikačný odlišujúci znak „SK“ potrebný pre zápis do obchodného registra, aby sa nejednalo o totožné obchodné meno, je len nepodstatným dodatkom, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nebezpečenstvo o zámeny s obchodným menom žalobcu
3. Okresný súd v Banskej Bystrici však dospel k nesprávnemu záveru, že právo k obchodnému menu nie je priemyselným právom, v dôsledku čoho predmetný spor nie je sporom z priemyselného vlastníctva. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že právo k obchodnému menu zaraďujeme medzi práva priemyselného vlastníctva. V tejto súvislosti poukazuje na čl. 1 ods. 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva z
4. marca 1885 (publikovaný vo vyhláške ministerstva zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhl. č. 81/1985 Zb., ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého obchodné meno je predmetom ochrany priemyselného vlastníctva, vrátane potlačovania nekalej súťaže. Podľa čl. 8 Dohovoru obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamuje pozornosť na to, že z teoretického hľadiska (viď napr. P. Vojčík a kolektív: Právo duševného vlastníctva, r. 2012, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o.) sa právo priemyselného vlastníctva delí na a/ priemyselné práva a b/ práva obdobné priemyselným právam. Priemyselné práva sa delia do dvoch základných skupín: 1/ priemyselné práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti (napr. patentové právo, právo dizajnu, právo topografií polovodičových výrobkov a podobne) a 2/ priemyselné práva na označenia (napr. právo ochranných známok, právo obchodných mien, právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov). Obchodné meno patrí medzi predmety priemyselného vlastníctva (nie je sporné, že právna úprava obchodného mena je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku), pričom plní najmä rozlišovaciu funkciu, keďže slúži na odlíšenie jedného podnikateľa od podnikateľa iného, resp. iných, slúži teda okrem iného na rozlíšenie podniku ako aj na rozlíšenie podnikateľskej činnosti. Predmetný spor je tak sporom z priemyselného vlastníctva, pričom je nesporné, že uvedený spor má súčasne povahu aj sporu z nekalého súťažného konania, preto kauzálne príslušným súdom na jeho prejednanie a rozhodnutie je v zmysle ust. § 25 ods. 1 a ods. 3 CSP Okresný súd Banská Bystrica (rovnako viď sp. zn. 1Ndob/12/2019).
6. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.