2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolacieho orgánu č. OU-BA-OVBP2-2013/993-KOL zo dňa 09.12.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 748/40743/2013/STA zo dňa 23.09.
názoru žalobcov neboli v danom prípade splnené dôvody na podanie protestu prokurátora, nakoľko prokurátor v proteste namietal len úvahu správnych orgánov v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorou sa správne orgány snažili vyriešiť stav rozporu záväzných stanovísk dotknutých orgánov v konaní.
žalobcov neobstojí názor prokurátora o nutnosti aplikácie ustanovenia § 136 stavebného zákona, ktorý hovorí o riešení situácie protichodných stanovísk orgánov štátnej správny spolupôsobiacich v konaní. Krajský súd prisvedčil názoru žalobcov,
ktorého je analógia v tomto prípade neprípustná. Poukázal pritom na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/251/2009 zo dňa 19.05.2010,
ktorého „v správnom práve, ktoré je odvetvím verejného práva je možnosť analógie ojedinelá a iba vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. V prípadoch, v ktorých ide o určenie právomoci, pôsobnosti, resp. príslušnosti štátnych orgánov, ktoré býva v právnom štáte vymedzené jednoznačne a kauzisticky, je analógia vylúčená.“ V kontexte tohto právneho názoru súhlasí správny súd s námietkami žalobcov, že neexistujúci nadriadený orgán nie je možné nahradiť analógiou. Protichodnosť záväzných stanovísk nastala medzi orgánom územnej samosprávy - Hlavným mestom (ako dotknutým orgánom
1 písm. b/ stavebného zákona) a orgánom štátnej správny - KPÚ BA (ako dotknutým orgánom
1 písm. a/ v spojení s § 126 ods. 1 stavebného zákona). Krajský súd však dospel k názoru, že protest bol prokurátor oprávnený podať. Keď prokurátor namietal nezákonné prelomenie nesúhlasného stanoviska hlavného mesta Bratislavy dotknutými orgánmi, ide o legitímny dôvod na podanie protestu prokurátora. Nie je však namieste, aby prokurátor v proteste prokurátora hodnotil správnu úvahu orgánu verejnej správy vo vzťahu k odôvodneniu výroku rozhodnutia. Určiť, či je rozhodnutie dostatočne odôvodnené môže len funkčne nadriadený správny orgán, ktorý tak učiní na základe vykonaného dokazovania, zhodnotenia dôkazov a z toho vyplývajúcej správnej úvahy. V tomto prípade prokurátor poskytol v proteste prokurátora analýzu technických detailov a žalovaný ich bez všetkého prevzal do svojich rozhodnutí. V kontexte uvedeného vyvstáva otázka, či námietka arbitrárnosti rozhodnutí predstavuje v tomto konaní zákonný dôvod pre podanie protestu prokurátora. Ak žalovaný totiž ustálil, že analógia
stavebného zákona neprichádza do úvahy a teda nedošlo k nezákonnému prelomeniu nesúhlasného stanoviska hlavného mesta, odpadol dôvod zaoberať sa ďalším dôvodom uvedeným v proteste a to arbitrárnosťou vo vzťahu k odôvodneniu nezákonného prelomenia nesúhlasného stanoviska. Ak však žalovaný v
názoru krajského súdu však správne orgány v konaní o proteste prokurátora svoje rozhodnutia neodôvodnili dostatočným spôsobom vo vzťahu k nezákonnému prelomeniu nesúhlasného stanoviska Hlavného mesta a nesprávnemu vyhodnoteniu splnenia záväzných regulatívov územného plánu stavebnými orgánmi (stavebný úrad a Okresný úrad). Krajský súd na tomto mieste považoval za dôležité zdôrazniť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo a ustálene judikuje, že rozhodnutie súdu, ktorým ako nepreskúmateľné zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.) je vecne správne. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu. 3. Krajský súd ďalej konštatoval, že správna úvaha Okresného úradu v pôvodnom konaní (konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením) sa nesmie vymykať z medzí zákona, a to aj s ohľadom na posúdenie prípadných technických otázok súvisiacich s dodržaním regulatívov územného plánu. Minister pri posúdení voľnej úvahy ponúknutej Okresným úradom len prevzal argumentáciu z rozhodnutia žalovaného a z protestu prokurátora, bez riadneho dokazovania a odôvodnenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nielen žalovaný v rozhodnutí o proteste prokurátora vydanom v prvom stupni, ale aj minister v konaní o rozklade, sa vecne opierali len o stanovisko svojej organizačnej zložky (odboru územného plánovania) a jej názor vo vzťahu k porušeniam jednotlivých regulatívov územného plánu považovali za jediný správny. Pričom ani z tohto stanoviska nebola zrejmá správna úvaha, ktorá viedla k prijatému záveru. Žalovaný a minister nekonali v medziach zásady materiálnej pravdy,
ktorej má dokazovanie správneho orgánu viesť k jedinému cieľu, a to k nazbieraniu dostatočného množstva použiteľných dôkazov, na základe ktorých môže správny orgán objektívne a správne rozhodnúť.
názoru krajského súdu rovnako ako
názoru žalobcov stanovisko organizačnej zložky správneho orgánu nemožno považovať za dôkaz v správnom konaní, ale iba za samotný právny názor žalovaného, keďže ide o totožný právny subjekt. Na to, aby žalovaný mohol kvalifikovane rozhodnúť o proteste prokurátora, musel dôkladne poznať celý administratívny spis.
žalovaného strešná rovina - terasa obsahuje prvky technického zariadenia budov, na terase sú umiestnené zariadenia VZT. V administratívnom aj súdnom spise sa však nachádzajú fotografie stavby, z ktorých jasne vyplýva, že zariadenia vzduchotechniky nie je vidno z výšky (pohľad z hradu), ani zo žiadneho iného uhla. Uvedené fotografie mal žalovaný v čase rozhodovania k dispozícii. Navyše, v prípade pochybností bolo možné vykonať dokazovanie obhliadkou na mieste, čo sa však nestalo. Taktiež konštatované nedodržanie regulatívu - „uličné domoradie nie je členené na limitované architektonické celky. Počet samostatných celkov - stavebných objektov v regulačnej jednotke je jeden“ nezodpovedá vyobrazeniu predmetnej stavby na technických náčrtoch a fotografiách, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Aj v tomto kontexte teda krajský súd konštatoval absenciu správnej úvahy žalovaného, keď nie je jasné, čo ho viedlo k vysloveniu rozporu s územným plánom.
spracovanej dokumentácie tvorí primeraný kompozično-priestorový celok. Záver zástavby Beblavého ulice by zniesol aj výraznejší výškový akcent ako oživenie výškového členenia hmotno-priestorovej štruktúry a akcentovanie domovej línie. Vo vzťahu k regulačnej jednotke V 22 je
spracovateľa územného plánu stanovený záväzný regulatív maximálnej povolenej výšky zástavby po výšku rímsy susedného objektu, pričom limit strešnej modelácie, ktorý umožňuje diferencované výškové stvárnenie ukončenia objektu, povoľuje maximálnu výšku zvýšiť maximálne do výšky 177,2 m. n. m. s podmienkou, že bude dodržaný stanovený koeficient stavebného objemu. Okrem toho sú v územnom pláne zóny uvedené aj regulatívy, ktoré stanovujú širšie súvislosti požiadaviek na budúcu stavbu. Je to najmä vzťah k susedným objektom v domoradí a k budúcim objektom na opačnej strane ulice, celková línia siluety severnej strany Beblavého ulice, vzájomné súvislosti siluet jednotlivých plánov domoradí, ako aj požiadavka zachovania cezúry zelene hradného kopca. Z tohto dôvodu je potrebné pri posudzovaní výšky objektu vziať do úvahy nielen absolútnu výšku, ale aj regulatív, ktorý predstavuje rozdiel medzi absolútnou výškou pri päte regulačnej jednotky a výškou MAX LIM, ktorý predstavuje výšku objektu nad terénom, a tieto vzájomne posudzovať s koncepčným zámerom regulácie, reguláciou proporčných vzťahov a vlastného objektu vo vzťahu k nižšie položenej zástavbe a k susednému objektu.
názoru krajského súdu je nevyhnuté, v záujme riadneho, odborného a zákonného rozhodnutia, vysporiadať sa aj s uvedeným stanoviskom a technickými náležitosťami v ňom uvedenými. Zo všetkých okolností daného prípadu je
krajského súdu zrejmé, že technická chyba v územnom pláne (odlišné určenie výškových kót v regulačnej jednotke V 22 v porovnaní výškovými kótami v projektovej dokumentácii stavby schválenej stavebným povolením) spôsobila nerealizovateľnosť stavby
pôvodnej projektovej dokumentácie. Správny súd poukázal na argumentáciu žalobcov,
ktorej územný plán používa vlastný výškový systém - relatívny, ktorý nie je zhodný s výškovým systémom všeobecne používaným pri spracovaní projektových dokumentácií (vrátane projektovej dokumentácie na predmetnú stavbu), kde sú absolútne výšky vzťahované k úrovni Baltického mora - tzv. Bpv (Balt po vyrovnaní). Výška existujúceho terénu udávaná pri päte stavby územného plánu 166 m. n. m. je relatívna a zhodná so zameranou výškou absolútnou 169,69 m. n. m. Bvp. V zmysle tejto argumentácie, s ktorou sa správne orgány v konaní o proteste vôbec nevysporiadali, nie je možné považovať subjektívne vybrané výšky územného plánu za relatívne (výšky terénu) a iné za absolútne (hrebeň strechy, rímsu a pod.). Z uvedeného vyplýva, že nezrovnalosti vo výškach by mohli byť spôsobené pre aplikáciu odlišného výškového systému v projektovej dokumentácii stavby (absolútny - Bvp) od výškového systému použitého v územnom pláne (relatívny). K uvedenému opäť absentuje úvaha žalovaného, pričom z hľadiska svojej podstaty ide o závažnú námietku, ktorá nepochybne mohla mať vplyv na správne posúdenie situácie. V prípade, ak by sa pri posudzovaní výšky objektu uplatňoval jeden výškový systém, bytový dom by nepresahoval ani nedosahoval stanovené maximálne výškové limity. Všetky regulatívy je potrebné v danej veci posudzovať vo vzájomnom spolupôsobení. To znamená, že ak je z pohľadu projektovej dokumentácie nesprávne určený výškový regulatív územného plánu, nemôže byť dodržaný regulatív susednej rímsy. 5.
názoru krajského súdu žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s relevantnými dokladmi, ktoré boli v konaní o dodatočnom povolení stavby predložené. Ide hlavne o stanovisko spracovateľa samotného územného plánu spoločnosti AUREX, s. r. o., ale aj ostatných stanovísk, ktoré bolo nutné posúdiť vo svojej vzájomnej súvislosti a až na základe takto zisteného skutočného stavu rozhodnúť. Žalobcami poukazovaný historický pohľad na umiestnenie stavby žalovaný považoval vo vzťahu k rozhodovaniu o dodatočnom povolení predmetnej zmeny stavby za irelevantný. Ak totiž spracovateľ územného plánu uvádza, že samotná výška danej stavby (ako celkovo, ale aj vo vzťahu k susednej rímse) nie je v rozpore s územným plánom, potom
správneho súdu do popredia vystúpi práve táto otázka. Vzhľadom na vzniknutú situáciu žalobcov v spojení s dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcov, bolo povinnosťou žalovaného zvážiť všetky aspekty, aby vedel posúdiť prípadný rozpor stavby s verejným záujmom (vrátane stanoviska KPÚ BA). Žalovaný však namiesto toho len formalisticky pristúpil k výkladu § 140a stavebného zákona a trval na tom, že nesúhlasné stanovisko Hlavného mesta nie je možné prelomiť. Tým, že sa dôsledne nezoberal všetkými dôkazmi, nevyhodnotil ich v súvislostiach a neprihliadol na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcov, spôsobil nezákonnosť svojho rozhodnutia. Navyše, územný plán predpokladá maximálnu limitnú absolútnu výšku stavby 180,0 m.n.m., ktorá prekročená nebola (teda dodatočne povolená zmena stavby nemôže byť pri použití zásad elementárnej logiky z dôvodu výšky nezákonná). V napadnutých rozhodnutiach mal žalovaný povinnosť sa s tým vysporiadať.
názoru krajského súdu správne orgány pristupovali formalisticky (podobne aj Hlavné mesto vo svojom nesúhlasnom stanovisku) nielen vo vzťahu k výškovým regulatívom, ale aj vo vzťahu k ostatným regulatívom. Pokiaľ ide o regulatív počtu samostatných celkov, z predloženého vyobrazenia bytového domu a vyobrazenia uličného domoradia
správneho súdu bytový dom tvoria až tri samostatné celky, ktoré majú farebne aj materiálno odlíšenú fasádu a zároveň sú na dĺžku kratšiu ako 25 metrov. Ani Hlavné mesto vo svojom stanovisku dodržanie členenia na architektonické celky nespochybnilo. Príliš formalistický a neodôvodnený je
názoru krajského súdu aj názor Ministra, že stavba nespĺňa regulatív,
ktorého strešná rovina nesmie obsahovať prvky technického zariadenia budov. Stavba obsahuje technické podlažie - terasu, ktorá je zapustená do roviny strechy tak, že žiadne zariadenie nepresahuje strešnú rovinu a voči pohľadom z hora je zakryté ťaho kovom. Týmto spôsobom technické zariadenia budov nie sú viditeľné z pohľadu smerom z hradu, a preto strešnú rovinu je potrebné posudzovať za súladnú s požiadavkou územného plánu neobsahovať prvky technického zariadenia budov. To isté platí aj v súvislosti so spôsobom ukončenia objektu a vyššej zvislej steny. Minister aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia použili pojem „plytší” a „oveľa vyššia zvislá stena”. Správny súd považuje úvahu ministra a žalovaného v tejto časti za svojvoľnú a nevyplývajúcu zo žiadneho objektívneho dokazovania. 6. Krajský súd konštatoval, že Hlavné mesto sa nezaoberalo rozpormi, ktoré územný plán obsahuje (a za správnosť ktorého je samo zodpovedné) a v dôsledku ktorých nie je možné konkrétny regulatív výšky stavby vo vzťahu k susednému objektu dodržať. Bolo potom úlohou stavebného úradu (nakoľko neexistuje nadriadený orgán Hlavnému mestu) túto situáciu zákonne vyriešiť, vysporiadať sa odborne so vzniknutou situáciou a patový právny stav odstrániť.
názoru správneho súdu preto námietka prokurátora o nezákonnom prelomení stanoviska dotknutého orgánu nie je dôvodná. Ak by sme totiž pripustili, že nesúhlasné stanovisko Hlavného mesta bez všetkého je prekážkou vydania akéhokoľvek stavebného povolenia, vložili by sme do rúk Hlavného mesta právomoc „zablokovať“ akékoľvek stavebné povolenie, a to aj bezdôvodne, či dokonca v rozpore so zákonom. Rozhodovanie orgánov verejnej správy je rozhodovaním o individuálnych právach a ako také musí prihliadať na špecifiká každého prípadu. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že žalobcovia opakovane žiadali kompetentné orgány o metodické usmernenie ako postulovať vo vzniknutej neštandardnej situácii. Krajský stavebný úrad v Bratislave vydal dňa 30.09.2011 v uvedenej veci metodické usmernenie, v ktorom potvrdil chybné zameranie absolútnej kóty terénu prenesené aj do územného plánu, ktoré znemožňuje zmysluplnú realizáciu stavby
projektu, navrhnutej funkcie a ostatných záväzných regulatívov územného plánu ako je aj podlažnosť s tým, že by došlo k nežiadúcim kolíziám pri začlenení stavby do terénu a s prihliadnutím na fakt, že z hľadiska § 37 ods. 2 stavebného zákona zvýšením osadenia stavby o reálnu výšku cca +2,5 m nedochádza k zjavným zmenám podmienok umiestnenia stavby a najmä k nežiadúcim svetlotechnickým dopadom na okolie, nakoľko na tangovaných, insolovaných S, SV a SZ pozemkoch sa nenachádza žiadna zástavba. Z hľadiska dominantných záujmov ochrany pamiatok v lokalite bolo dané súhlasné stanovisko rozhodujúceho orgánu štátnej správy. Odporučil teda postupovať formou stavebného konania jeho zmenou. 7. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuviedli, akým smerom sa stavebné orgány (stavebný úrad a Okresný úrad) majú uberať, keď len stroho konštatovali, že je potrebné sa vecou nanovo zaoberať a posúdiť súlad navrhovanej stavby s územným plánom. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na postup žalobcov ako stavebníkov po zistení nezrovnalostí v územnom pláne, čo je overené z administratívneho spisu a zároveň postup stavebného úradu, v rámci ktorého sa nielen stavebníci, ale aj stavebný úrad, snažili vyriešiť vzniknutú situáciu. Je nutné si v tomto kontexte
správneho súdu uvedomiť, že žalobcovia v žiadnom štádiu konania nepostupovali svojvoľne, či v rozpore s vydanými povoleniami, či zákonom. Krajský súd pritom poukázal na dobromyseľnosť žalobcami nadobudnutých práv a ich ochranu. V danom prípade sa krajskému súdu napadnuté rozhodnutie javí v nesúlade s princípom proporcionality a princípom právnej istoty.
krajského súdu aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie porušujú zásadu dobrej správy, keď bez náležitého odôvodnenia vyhoveli protestu prokurátora, pritom sa prekvapivo odchýlili od právneho názoru vyjadreného v právoplatných predchádzajúcich rozhodnutiach správnych orgánov. 8.
názoru krajského súdu mal žalovaný dôsledne zvážiť, či dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcov nebudú jeho rozhodnutím neprimerane dotknuté. Mal v tomto smere podrobiť problém testu proporcionality a poskytnúť účastníkom konania uspokojivé odôvodnenie obsahujúce relevantnú správnu úvahu. Namiesto toho sa obe rozhodnutia žalovaného javia správnemu súdu prekvapivo neodborné, argumenty v nich uvedené sú celkom zjavne vytrhnuté z kontextu, či už po odbornej, alebo právnej stránke. Útržky odborných argumentov, ktoré sa v nich predsa nachádzajú, sú povytŕhané z kontextu a nie sú posúdené komplexne tak, ako je to v tomto prípade nutné. Žalovaný v nich iba prevzal právne aj odborné argumenty prokurátora, ktoré trpia rovnakými vadami, vôbec sa nezaoberal dopadom na dobromyseľné práva žalobcov, čo krajský súd považuje v tomto konaní za rozhodujúce. 9. Na základe zistených skutočností v tomto konaní krajský súd dospel záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného trpia vadou nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia a ako také je potrebné ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia 10. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť
1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku (ďalej len „S. s. p.“) v ktorej uviedol, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň v zmysle § 447 ods. 1 S. s. p. navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
názoru sťažovateľa osvojenie si výkladu, ktorý považuje za dostačujúce zabezpečenie súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou dodržaním len niektorých záväzných regulatívov je v rozpore s§ 27 ods. 6 stavebného zákona.
sťažovateľa prišlo k porušeniu § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona zo strany schvaľujúcich orgánov, pretože v stavebnom konaní dokumentácia stavby nebola dostatočne preskúmaná vo vzťahu k splneniu zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny, a preto viedla k nesprávnemu záveru, že stavby bytového domu postavená
upravenej dokumentácie bude v súlade s územným plánom napriek tomu, že neboli dodržané všetky záväzné regulatívy.
sťažovateľa odborné stanovisko spracovateľa územného plánu nemôže byť dôkazom, pretože spracovateľ nie je relevantný na výklad územnoplánovacej dokumentácie.
projektovej dokumentácie investora na terase je umiestnené zariadenia VZT, čo nie je v súlade s regulatívom,
ktorého takéto zariadenia tu umiestnené byť nesmú. 13.
sťažovateľa bolo napadnuté rozhodnutie riadne a dostatočne zdôvodnené a je toho názoru, že ministerstvo v konaní o proteste prokurátora správne konštatovalo, že OÚ Bratislava sa nedostatočne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami a nevyhodnotil súlad dodatočne povoľovanej predmetnej zmeny stavby pred dokončením s územným plánom zóny Podhradie v celom rozsahu napriek tomu, že pre povolenie predmetnej stavby je dôležité jej posúdenie z hľadiska dodržania všetkých záväzných regulatívov územného plánu zóny Podhradie. Minister správne poukázal aj na to, že nesúhlasné stanovisko hlavného mesta SR Bratislavy tvorilo prekážku rozhodnutia o dodatočnom povolení predmetnej zmeny stavby pred dokončením a konajúce správne orgány neboli oprávnené „prelomiť“ túto prekážku správnou úvahou negujúcou závery hlavného mesta SR Bratislavy, podporenou súhlasným stanoviskom Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Sťažovateľ považoval za potrebné poukázať aj na to, že Krajský pamiatkový úrad Bratislava v liste zo dňa 20.11.2012 oznámil stavebnému úradu, že k zmene stavy už vydal nesúhlasné stanovisko č. BA-12/237-2/762/FER zo dňa 07.02.2012, ktoré sa však v predložených spisoch stavebného úradu a odvolacieho orgánu nenachádzalo. 14. K údajnému narušeniu dobromyseľne nadobudnutých práv zo strany žalobcov sťažovateľ uviedol, že mali vedomosť o nesúhlasnom stanovisku hlavného mesta SR Bratislavy.
1 stavebného zákona je obsah záväzného stanoviska pre správny orgán v konaní
tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Práva žalobcov nadobudnuté rozhodnutím OÚ Bratislava teda nemohli byť nadobudnuté dobromyseľne.
staveného zákona vo vzťahu rozporu medzi záväzným stanoviskom dotknutého orgánu a názorom konajúceho stavebného úradu, s tým, že rozhodnutia oboch správnych orgánov sú v tomto smere nepreskúmateľné. V prípade neprijatia tejto analógie je jediným možným spôsobom zákonného „prelomenia“ záväzného stanoviska dotknutého orgánu len riadne odôvodnenie tohto odklonu konajúcim správnym orgánom, preto nie je opodstatnená úvaha správneho súdu o prílišnom formalizme, a to pri odmietnutí analógie
V tomto smere považuje účastník konania ako nesprávnu právnu úvahu krajského súdu v bode 80 rozsudku, či je námietka arbitrárnosti rozhodnutia zákonným dôvodom pre podanie protestu prokurátora, a tým aj nesprávny dôvod zrušujúceho rozsudku, že žalovaný v
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu ( napr. 3Sžp/28/2013), teda správne súdy nie sú oprávnené dopĺňať rozhodnutia správnych orgánov. V dôsledku takto formulovaného právneho názoru krajského súdu by sa ministerstvo v opätovnom konaní o proteste prokurátora muselo jednak namiesto vo veci konajúcich stavebných úradov vysporiadať s otázkou súladu predmetnej stavby s verejným záujmom v rozsahu súladu so záväznými regulatívmi ÚPN-Z Podhradie, ale súčasne by bolo obmedzené právnym názorom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ktorými súd v podstate už prejudikoval súlad predmetnej stavby s územným plánom. 18. Vo vzťahu k otázke súladu s princípom proporcionality a princípom právnej istoty a k úvahám o ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov účastník konania Krajská prokuratúra Bratislava uviedol, že zákon o prokuratúre a ani správny poriadok (účinný do 30.06.2016) neobmedzujú podanie protestu prokurátora ochranou dobromyseľných práv. Krajský súd tým, že uložil ministerstvu posudzovať otázku proporcionality a dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka, napriek uvedenému prejudikovaniu súladu predmetnej stavby s ÚPN-Z Podhradie, súčasne de facto pripustil aj možnosť, že stavba nie je postavená v súlade s územným plánom. Ak by predmetná stavba v takomto rozpore bola, hľadisko dobromyseľne nadobudnutých práv neobstojí, nakoľko konanie
stavebného zákona vždy obligatórne nadväzuje na predchádzajúce protiprávne konanie stavebníka, spočívajúce v realizácii stavby bez stavebného povolenia resp. ohlásenia alebo v rozpore s nimi a z protiprávneho konania nie je možné dobromyseľne nadobudnúť právo. Vzhľadom k uvedenému účastník konania navrhol, aby kasačný súd vyhovel kasačnej sťažnosti žalovaného a zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili žalobcovia a uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s prezentovanými názormi správneho súdu o tom, že žalovaný sa skutočne vôbec nevysporiadal s aktuálnym stavom a vychádzal len z názoru vlastného odboru. Vo vzťahu k tomuto názoru si navyše protirečí keď v kasačnej sťažnosti ho raz označuje za dôkaz, inokedy ako odborný názor. Zotrvávajú na názore, že stavba spĺňa všetky regulatívy. Pokiaľ ide o výškové regulatívy, tieto
názoru žalobcov obsahujú chyby vo výpočtoch, ktoré žalovaný nezohľadnil. Účelovo si vybral iba jeden regulatív, ktorý ale nekorešponduje s inými regulatívmi. Navyše ako ústredný orgán štátnej správy pre túto oblasť nič neurobil, aby dal do súladu predmetnú chybu v územnom pláne napriek tomu, že ako všetky v tomto konaní zúčastnené subjekty o tomto probléme vedel. Žalobcovia sa nestotožňujú s názorom, že spracovateľ územnoplánovacej dokumentácie nie je relevantnou osobou na jej výklad, nakoľko práve táto osoba musí najlepšie poznať územný plán a procesy, akými bol tvorený, preto ak konštatuje chybu v územnom pláne ako aj metodiku, ako malo byť postupované, tieto skutočnosti by mali správne orgány brať do úvahy. 20. Žalobcovia ďalej uviedli, že pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že orgán vyššieho stupňa môže negovať názory orgánov nižších stupňov bez náležitého odôvodnenia, potom zo strany žalovaného nejde o výkon dobrej verejnej správy, ale autoritatívnu svojvôľu. Nie je zrejmé ani to, prečo žalovaný opätovne akcentuje na to, že zariadenia VZT nemôžu byť na terase domu, keď na pojednávaní žalobcovia preukázali, že takáto možnosť v územnom pláne je a žalobcovia ju spĺňajú. Je treba povedať, že vo veci je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktoré nikdy nebolo zrušené a ani napadnuté zo strany žalovaného. Ku konaniu o zmene stavby pred dokončením došlo preto, že po začatí realizácie stavby sa zistil problém prenesenia zásad územného plánu do skutočného terénu týkajúci sa výšky kót. To znemožnilo zmysluplnú realizáciu právoplatného stavebného povolenia a príslušné stavebné orgány odporúčali v roku 2011 tento postup. Z tohto dôvodu stavebný úrad ako aj odvolací orgán museli vyriešiť túto otázku, preto žalobcovia nerozumejú, aké prelomenie stanoviska Bratislavy má žalovaný na mysli.
nich je dôvodom nesúhlasu len výška stavby a ostatné skutočnosti, o ktorých žalovaný hovorí, neboli dôvodom tohto nesúhlasu. Žalobcovia zdôraznili, že problém výšky stavby je spojený s chybou v príslušnom územnom pláne zóny. Za tento problém zodpovedá Bratislava, ktorá územný plán schválila v roku 2006 všeobecne záväzným nariadením a zároveň túto chybu napriek vedomosti a povinnostiam vyplývajúcim z § 30 stavebného zákona neopravila. Každé právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci je spojené s prezumpciou správnosti do doby, než nadriadená autorita nepovie opak. 21. Žalobcovia sa vyjadrili aj k návrhu na odklad vykonateľnosti kasačnej sťažnosti, ktorý je
nich nedôvodný, nakoľko musí byť spojený s určitou ujmou, ktorú žalovaný nepreukázal. Pokiaľ žalovaný hovorí o precedense pre podnikateľské subjekty, tejto argumentácii žalobcovia nerozumejú, nakoľko z ich strany ide o fyzické osoby v postavení stavebníkov.
2 Správneho poriadku ( účinného do 30.6.2016 ) ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 25.
1 zákona o prokuratúre (v znení účinnom v čase podania protestu) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. 26.
1 písm. a/ zákona o prokuratúre (v znení účinnom v čase podania protestu) právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy je protest prokurátora. 27.
2 zákona o prokuratúre (v znení účinnom v čase podania protestu) ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 28.
1 písm. c/ zákona o prokuratúre (v znení účinnom v čase podania protestu) prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 29.
3 zákona o prokuratúre (v znení účinnom v čase podania protestu) ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky. 30.
5 zákona o prokuratúre (v znení účinnom v čase podania protestu) orgán uvedený v odseku 3 je povinný o proteste prokurátora rozhodnúť do 30 dní od predloženia protestu na rozhodnutie orgánom verejnej správy (odsek 3) alebo do 30 dní od podania protestu prokurátorom (odsek 4). 31.
1 zákona o prokuratúre (v znení účinnom v čase podania protestu) na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s odchýlkami pod písm. a/ až e/. 32.
1 písm. e/ zákona o prokuratúre (v znení účinnom v čase podania protestu) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania.
1 a 2 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 36.
1 S. s. p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37.
2 S.s.p. v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 38. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že dňa 24.01.2012 vykonala Mestská časť Bratislava-Staré Mesto (ďalej aj ako „stavebný úrad“) štátny stavebný dohľad na mieste stavby - Bytový dom - Beblavého, Bratislava na pozemku registra „C” parc. č. 662/10 kat. územie G.. Počas tohto stavebného dohľadu stavebný úrad zistil, že stavebníci (žalobcovia) uskutočňujú stavbu bytového domu v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní,
ktorej bola stavba právoplatne povolená stavebným povolením č. 1258/33227/2010/URS/Skr-G/65 zo dňa 27.07.2010. Išlo o nasledovné rozdiely: - zmena vo výškovom umiestnení stavby, zvýšenie stavby o 2,5 m, - dispozičné zmeny - úpravy jednotlivých podlaží súvisiace so zmenou počtu bytov z 5-tich bytov na 4 byty, - zmeny výšok a tvarov otvorov v plných stenách fasád, svetlých výšok jednotlivých podlaží a technického vybavenia, súvisiace so zmenou výškového umiestnenia stavby a dispozičnými zmenami, - vytvorenie strešných svetlíkov a v severnej časti strechy v miestach, kde je strecha dvojplášťová, vytvorenie terasy pre umiestnenie zariadení vzduchotechniky, - čiastočné úpravy vnútorných inštalácií bez zmien v bodoch napojenia a kapacity prípojok vonkajších inžinierskych sietí. Na základe zistení opísaných v predchádzajúcom bode stavebný úrad z úradnej povinnosti začal konanie o zmene rozostavanej stavby
1 písm. b/ stavebného zákona.
vyjadrenia spracovateľa územného plánu stanovený záväzný regulatív maximálnej povolenej výšky zástavby po výšku rímsy susedného objektu, pričom limit strešnej modelácie, ktorý umožňuje diferencované výškové stvárnenie ukončenia objektu, povoľuje maximálnu výšku zvýšiť maximálne do výšky 177,2 m. n. m. K tomu spracovateľ územného plánu uviedol, že okrem toho sú v územnom pláne zóny uvedené aj regulatívy, ktoré stanovujú širšie súvislosti požiadaviek na budúcu stavbu. Je to najmä vzťah k susedným objektom v domoradí a k budúcim objektom na opačnej strane ulice, celková línia siluety severnej strany Beblavého ulice, vzájomné súvislosti siluet jednotlivých plánov domoradí, ako aj požiadavka zachovania cezúry zelene hradného kopca.
spracovateľa územného plánu je pri posudzovaní výšky objektu v danom prípade potrebné vziať do úvahy nielen absolútnu výšku, ale aj regulatív, ktorý predstavuje rozdiel medzi absolútnou výškou pri päte regulačnej jednotky a výškou MAX LIM, ktorý predstavuje výšku objektu nad terénom, a tieto vzájomne posudzovať s koncepčným zámerom regulácie, reguláciou proporčných vzťahov a vlastného objektu vo vzťahu k nižšie položenej zástavbe a k susednému objektu. Spracovateľ územného plánu zároveň pripomenul, že v schválenom zadaní pre spracovanie územného plánu mesta, ku ktorému vydal kladné stanovisko aj pamiatkový úrad, je stanovená maximálna absolútna výška 180 m. n. m. Stavebný úrad v liste adresovanom Hlavnému mestu tiež poukázal na vyjadrenie KPÚ BA, ako dotknutého orgánu, uskutočnené na ústnom pojednávaní dňa 28.02.2013, z ktorého vyplýva, že predmetná zmena rozostavanej stavby spĺňa regulatívy Zásad pamiatkovej ochrany MPR Bratislava pre Rezervnú plochu R9 v rozsahu osadenia stavby a výšky. Hlavné mesto listom zo dňa 28.05.2013 stavebnému úradu oznámilo, že závery ústneho pojednávania ako aj priložené stanovisko, nemajú vplyv na jeho nesúhlasné záväzné stanovisko zo dňa 30.05.2012 ani na ostatné už vydané písomnosti v súvislosti s konaním o dodatočnom povolení stavby. 42. Vychádzajúc z predložených dokladov stavebný úrad predmetnú zmenu rozostavanej stavby, uskutočnenú bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu, rozhodnutím č. 748/40743/2013/STA zo dňa 23.09.2013 dodatočne povolil s určením podmienok pre jej dokončenie v súlade s § 88a ods. 4 stavebného zákona. V odôvodnení uviedol, že po dôkladnom vyhodnotení všetkých podkladov predložených a získaných v priebehu konania v intenciách stavebného zákona a správneho poriadku nemohol na ich podklade bez pochybností konštatovať, že predmetná zmena rozostavanej stavby je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, t. j. cieľmi a zámermi územného plánovania a záujmami chránenými osobitnými predpismi. Preskúmaním predloženej dokumentácie predovšetkým z hľadiska požiadaviek na ochranu životného prostredia, ochranu zdravia a života ľudí, ochranu pred požiarmi a jej súladu so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu nebol
stavebného úradu zistený rozpor s verejnými záujmami chránenými
osobitných predpisov. Dokumentácia požadovanej zmeny obsahuje projekt požiarnej ochrany, spracovaný oprávnenou osobou, ku ktorej sa kladne vyjadril príslušný dotknutý orgán a tiež svetlotechnický posudok, spracovaný oprávnenou osobou,
ktorého sú splnené požiadavky na dennú osvetlenosť a preslnenie tejto zmeny rozostavanej stavby, čo bude komplexne v súčinnosti s príslušnými dotknutými orgánmi preverené v kolaudačnom konaní. V kolaudačnom konaní bude
stavebného úradu preverené aj dodržiavanie požiadaviek určených dotknutým orgánom ochrany pamiatkového fondu
osobitného predpisu a stavebníkom bola v tej súvislosti v podmienkach výroku rozhodnutia stavebného úradu určená povinnosť všetky zmeny rozostavanej stavby oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní prerokovať s KPÚ BA. V súvislosti s preukázaním súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania v intenciách zastavovacích podmienok určených v územnom pláne bolo v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu uvedené, že napriek zvýšeniu stavby oproti stanovenému regulatívu výšky zástavby v regulačnej jednotke V 22 stavba nepresahuje koeficienty miery stavebného využitia pozemkov pre túto regulačnú jednotku, a to koeficientu stavebného objemu a koeficientov zastavanosti pozemku podzemnými a nadzemnými podlažiami. Vychádzajúc z obsahu písomného vyjadrenia spracovateľa územného plánu, ďalej orgánu územného plánovania a so zreteľom na vyjadrenie KPÚ BA, ako aj s prihliadnutím na všetky okolnosti vyplývajúce z predložených podkladov, najmä s ohľadom na chybné údaje absolútnych kót terénu v územnom pláne, čo nepoprel ani jeho spracovateľ a ani Hlavné mesto a vyplýva to aj z Meračského náčrtu zamerania polohopisu a výškopisu parc. č. 662/10 Zámocké schody vyhotoveného dňa 13.10.2010 a autorizačne overeného V.. N. R., autorizovaným geodetom a kartografom, nebolo
stavebného úradu možné bez pochybností vysloviť záver, že predmetná zmena stavby nezodpovedá cieľom a zámerom sledovaným územným plánom. Stavebný úrad zohľadnil aj tú okolnosť, že vlastníci susedných nehnuteľností, V.. C. Y. a V.. Z. Y., Hlavné mesto ani D. Y., v postavení účastníkov konania neuplatnili žiadne námietky voči dodatočnému povoleniu predmetnej zmeny rozostavanej stavby. 43. O odvolaní Hlavného mesta ako účastníka konania rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán (ďalej len „Okresný úrad“), rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2013/993-KOL zo dňa 09.12.2013 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Okresný úrad uviedol, že hlavným účelom a zmyslom inštitútu konania o dodatočnom povolení stavby je v rámci stavebnej činnosti zosúladiť skutkový, faktický stav so stavom právnym pri súčasnom rešpektovaní verejných záujmov, ktoré chráni stavebný zákon. V konaní o dodatočnom povolení stavby sa skúma existencia alebo absencia rozporu predmetnej stavby s verejnými záujmami, ktoré vyplývajú najmä (nie však výlučne) z cieľov a zámerov územného plánovania a z osobitných predpisov. Okresný úrad si bol vedomý stanoviska a vôbec pôsobnosti a kompetencie dotknutého orgánu Hlavného mesta, ktorý sa sústredil na posúdenie stavby vo vzťahu k územnému plánu, pričom ako dôvod svojho nesúhlasu označil nesplnenie jedného záväzného regulatívu pre výšku zástavby, na základe čoho bol názoru, že zmena stavby pred dokončením nie je v súlade s územným plánom, hoci ostatné regulatívy (funkčné využitie, koeficient zastavanosti podzemnými a nadzemnými podlažiami, koeficient stavebného objemu) boli dodržané. Okresný úrad v nadväznosti na to upozornil, že napriek tomu, že dotknutý orgán zo svojho pohľadu zaznamenal nedodržanie jedného regulatívu územného plánu, tak práve konajúce a dozorujúce správne orgány disponujú právomocou a kompetenciou v dodatočnom stavebnom konaní posúdiť, či stavba (zmena rozostavanej stavby) nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom.
Okresného úradu v žiadnom prípade nemožno absolutizovať postavenie dotknutého orgánu v tom zmysle, že ak so stavbou z istého dôvodu, ktorý je v danom prípade navyše polemický, nesúhlasí, automaticky to znamená, že stavba je v rozpore s verejnými záujmami. Okresný úrad sa stotožnil s právnym názorom stavebného úradu, že v predmetnom konaní nebolo možné s prihliadnutím na špecifiká daného prípadu bez pochybností vysloviť záver, že predmetná zmena rozostavanej stavby nezodpovedá cieľom a zámerom sledovaným územným plánom. Okresný úrad pri správnej úvahe vychádzal aj z princípu, že nedokonalosť právnej úpravy nemôže byť interpretovaná a aplikovaná v neprospech toho, koho sa týka. V opačnom prípade by sa voči takto nedôvodne zaťaženému stavebníkovi navodil dojem neprimeranej tvrdosti zákona vyplývajúcej z ním nezavineného právneho stavu, vzhľadom na evidentnú chybu v územnom pláne. Poukázal pritom predovšetkým na vyjadrenie samotného spracovateľa územného plánu. 44. Dňa 16.05.2014 doručil prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava Okresnému úradu protest č. Kd 222/14/1100-3 zo dňa 09.05.2014 proti rozhodnutiu Okresného úradu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení zmeny rozostavanej stavby a žiadal rozhodnutie Okresného úradu ako nezákonné zrušiť. Mal za to, že rozhodnutím Okresného úradu bol porušený zákon. Dôvodil, že Hlavné mesto, ako dotknutý orgán
2 stavebného zákona, uplatňuje požiadavky a záujmy vyplývajúce zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, a preto je jeho nesúhlasné stanovisko záväzným stanoviskom, ktorého obsah je
1 stavebného zákona pre správny orgán v konaní
tohto zákona záväzný a bez jeho zosúladenia s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť. Hlavné mesto v záväznom stanovisku konštatovalo porušenie záväzného regulatívu výšky zástavby bez ohľadu na formálnu technickú chybu v územnom pláne, ktorá nemôže spôsobiť konvalidáciu jeho porušenia. Osobitne prokurátor v proteste poukázal na to, že z predloženej dokumentácie (najmä výkres - Pohľad JV) je zrejmé, že členenie fasády na samostatné architektonické celky nie je dôsledne dodržané (minimálny počet samostatných celkov - stavebných objektov v regulačnej jednotke V 22 je 2, pričom samostatné celky majú mať diferencovanú dĺžku fasád, maximálne však 25 m).
prokurátora sa s touto námietkou stavebný úrad ani Okresný úrad nevysporiadali žiadnym spôsobom. Prokurátor v proteste vyslovil názor, že ak nastane rozpor medzi záväzným stanoviskom dotknutého orgánu a názorom konajúceho stavebného úradu, tento rozpor nie je možné riešiť iným spôsobom, ako analogickým použitím § 136 stavebného zákona. Preto stavebný úrad mal vec predložiť na autoritatívne rozhodnutie predmetného sporu žalovanému. Okrem uvedeného „prelomenia“ nesúhlasného záväzného stanoviska Hlavného mesta ako dotknutého orgánu prokurátor v proteste konštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov (stavebného úradu a Okresného úradu) nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, či predmetná zmena stavby je alebo nie je v rozpore so záväznými výškovými regulatívmi
územného plánu. V tejto súvislosti bolo prokurátorom uvedené, že formálno-technickú chybu nepopiera ani Hlavné mesto, ktoré argumentuje nerešpektovaním výšky rímsy susedného objektu (nedodržanie výšky je spôsobené nárastom konštrukčných výšok I. PP, I. NP oproti pôvodnej dokumentácii o 1,15 m a oveľa vyššou zvislou stenou - bez číselného údaju pri napojení na šikmú časť strechy na II. NP) s tým, že maximálna výška hrebeňa strechy celého objektu 179,7 m nerešpektuje limit uličnej modelácie, ktorý stanovuje vo vymedzených plochách dodržať minimálnu výšku zástavby v mestskom parteri v podobe spojitého uličného domoradia od úrovne pešieho pohybu po výškovú kótu rímsy susedného objektu. Prokurátor v proteste uzavrel (aj keď nie je v jeho pôsobnosti hodnotenie odborných otázok), že určenie maximálnej výšky objektu nemôže byť samoúčelné a je dané konkrétnymi okolnosťami vo väzbe na konkrétnu lokalitu a jej okolie. V prípade, že maximáln
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.