Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/33/2020 Identifikačné číslo spisu: 2116225586 Dátum vydania rozhodnutia: 20.08.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Anna Marková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§435. 13.

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§440 CSP).

1. Žalobca vyvodzoval prípustnosť' podaného dovolania z ust. §421 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa tohto zákonného ustanovenia, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
2. V dovolaní, ktorého prípustnosť' sa opiera o §421 ods. 1 písm. b/ CSP by mal dovolateľ: a/ konkretizovať' právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť', ako ju odvolací súd riešil, b/ vysvetliť, v čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne, c/ uviesť', ako by mala byť' táto otázka správne riešená (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
3. novembra 2019, sp. zn. 5Obdo/75/2019). Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v §421 ods. 1 písm. b/ CSP (pozri rozhodnutia Naj vyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/203/2016, 2Cdo/54/2018, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).
4. V prípadoch, keď dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia §421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§428 CSP). Pokiaľ' nemá dovolanie vykazovať' nedostatky, ktoré konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť' dovolania a označiť' v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá (doposiaľ') v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená (§421 ods. 1 písm. b/ CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejendáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje relevantné vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (k uvedenému porovnaj napríklad uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z
6. 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z
8. 2017).
9. Otázka relevantného právneho významu v zmysle ustanovenia §421 ods. 1 CSP musí byť riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byt' rozhodujúca (kľúčová, určujúca) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické (akademické, teoretické) otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Prípustnosť dovolania nezakladá ani všeobecná nespokojnosť' dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (resp. jeho právnymi závermi). Pre prípustnosť' dovolania podľa ust. §421 ods. 1 písm. b/ CSP nie je relevantný len subjektívny názor dovolateľa, teda čo on sám z hradiska svojho (ne)úspechu v spore považuje za právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a ani jeho hodnotenie právneho posúdenia veci súdom.
10. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť', či ide skutočne o otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§421 ods. 1 písm. b/ CSP). Za dovolacím súdom dosiaľ nevyriešené označil dovolateľ tri otázky, od ktorých podľa neho záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.
11. Prvú právnu otázku formuloval dovolateľ nasledovne: „Je možné, aby bola nehnuteľnosť, ktorá existuje ako samostatný predmet právnych vzťahov tvorená inou nehnuteľosťou, klová takisto existuje ako samostatný predmet právnych vzťahov?” Druhú právnu otázku formuloval dovolateľ' nasledovne: „Je elektrická stanica skladajúca sa z nehnuteľnosti (budovy) zapísanej v katastri nehnuteľností a z technologických zariadení umiestnených v tejto nehnuteľnosti ako aj mimo tejto nehnuteľnosti (v areáli elektrickej stanice), ktoré (budova a technologické zariadenia) sú navzájom funkčne prepojené, plnia spoločný hospodársky účel a majú spoločné pomenovanie ako elektrická stanica, ako celok hromadná vec?“ Tretiu právnu otázku formuloval dovolateľ' nasledovne: „Je možné v prípade, ak bolo úmyslom strán previesť hromadnú vec, avšak vlastnícke právo k jednej z vecí tvoriacich túto hromadnú vec neprešlo na nadobúdateľa, dospieť k záveru, že z tohto dôvodu neprešlo na nadobúdateľa vlastnícke právo ani k ostatným veciam tvoriacim prevádzanú hromadnú vec?“
12. Dovolací súd uvádza, že hoci dovolateľ všetky tri ním položené právne otázky konkretizoval, ide vo vzťahu k predmetnému sporu o otázky len teoretické, na ktorých kľúčovo nespočívalo rozhodnutie nižších súdov o zamietnutí excindačnej žaloby. Rozhodnutie nižších súdov bolo založené na závere o neunesení dôkazného bremena žalobcu k tvrdeniu o jeho vlastníctve vecí zapísaných (žalovaným) správcom do súpisu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ním potvrdeného rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že predmetom posúdenia bola otázka prejudiciálna k excindačným nárokom dovolateľa uplatneným podľa úpravy v §78 ods. 2 ZKR, a to, či dovolateľ' je alebo nie je vlastníkom predmetu vylúčenia zo súpisu majetku zahrnutého do konkurzu úpadcu, inak povedané, či v konaní disponuje aktívnou vecnou legitimáciou k predmetu sporu. Z incidenčného charakteru tohto sporu bolo zrejmé, že nižšie súdy boli pri rozhodovaní limitované primárne tým, ako správca veci zapísal (vymedzil, pomenoval) v konkurznom súpise. Súčasne je z obsahu písomných vyhotovení rozsudkov nižších súdov nepochybné, že najmi súd prvej inštancie sa z hradiska tvrdeného vlastníckeho práva dovolateľa podrobne zaoberal právnym osudom predmetu excindácie od jeho vzniku (výstavby, kolaudácie), cez následnú privatizáciu, prevody, prechody majetku u právnych predchodcov žalobcu (resp. žalovaného), pričom predmetom posúdenia nebola len budova rozvodne (stavba zapísaná v katastri nehnuteľností) ako tvrdí dovolateľ, ale aj technológie a transformátory 110kV a 22kV (zariadenia), teda všetky veci správcom dodatočne zahrnuté do sporného súpisu majetku úpadcu. Je to zrejmé aj z ods. 54 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že „Technológie a zariadenia sledovali vždy právny osud stavby rozvodne a nemali samostatný právny režim. Nikdy nebol dôvod domnievať' sa (ako tvrdí žalobca, že sa domnieval), že technológie a zariadenia sú samostatnými vecami, že boli samostatne predmetom prevodov (minimálne prevodu na základe zmluvy zo dňa
14. 2007 ako tvrdí žalobca) a preto bol žalobca dobromyseľný v tom, že nadobudol vlastnícke právo k týmto samostatným veciam. Podľa názoru súdu ide len o špekulácie žalobcu a ním podávaný účelový právny výklad. Ako to súd uviedol pri vydržaní stavby rozvodne, tak obdobne je tomu aj v prípade technológii a zariadení. Žalobca v konaní nepreukázal žiaden hodnoverný právny titul na základe, ktorého by sa mohol oprávnene domnievať', že nadobúda vlastnícke právo osobitne k technológiám a zariadeniam rozvodne a že je ich vlastníkom. Neexistuje dôvod, pre ktorý sa žalobca mohol v roku 2007 domnievať', že technológie a zariadenia sú vecami samostatnými, prevádzajú sa samostatne a sú samostatne predmetom prevodu. ... Skutočnosť', že sporný majetok bol súčasťou regionálnej distribučnej sústavy ešte bez ďalšieho v žiadnom prípade nepreukazuje nadobudnutie vlastníctva k spornému majetku ... a nepreukazuje ani ... dobromyseľnosť žalobcu, že je oprávneným vlastníkom elektroenergetických stavieb a zariadení.“ Uvedené zhodnotenia a závery prevzal odvolací súd stotožnením sa s dôvodmi ním potvrdeného prvoinštančného rozsudku. Nižšie súdy neriešili dovolateľom formulované právne otázky ako ich navodzuje dovolateľ. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že konštatovanie o tom, že budova rozvodne spolu s elektroenergetickými zariadeniami a technológiami tvorí (z hradiska prepojenosti budovy, technológie a zariadení) jeden celok, odráža výsledky dokazovania, najmi závery (samotným dovolateľom doloženého) znaleckého posudku (č. 17/2018 z l. augusta 2018). Z posudku znalca súd prvej inštancie výslovne citoval (v ods. 53 odôvodnenia rozhodnutia), že: ...„stavba rozvodne je určená, konštruovaná, postavená výhradne pre umiestnenie technologických zaradení tvoriacich elektrickú stanicu ako celok. Ani jedno zariadenie samo o sebe nedokáže plniť' funkciu elektrickej stanice. Stavba rozvodne predstavuje tzv. budovu spoločných prevádzok ako pomocnú budovu elektrickej stanice, ktorú tvoria transformátor, technologické zariadenia 110kV a technologické zariadenia 22kV.” V nadväznosti na tieto skutkové zistenia potom v závere rozsudku zhrnul že: „Budova rozvodne spolu s elektroenergetickými zariadeniami a technológiami tvorí jeden celok stavby rozvodne a akékoľvek členenie na veci „hlavné” a ich „súčasti” súd pokladá za umelo vykonštruované a účelové v snahe každej zo sporových strán preukazovať' vlastnícke právo k tej ktorej „hlavnej“' veci a následne k jej „súčastiam.“
15. Dovolací súd k vyššie uvedenému z hľadiska podaného dovolania dodáva, že prvá právna otázka formulovaná dovolateľom je špekulatívna, účelovo smerujúca k podporeniu a rozvinutiu druhej a tretej otázky o dovolateľom ponúkanom právnom posúdení vylučovaných vecí, ako vecí samostatných, tvoriacich vec hromadnú, čo však nebolo predmetom konania a rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto dovolací súd na základe otázok nastolených dovolateľom nezistil prípustnosť dovolania.
16. Dovolací súd dospel k uvedenému záveru s poukazom na druhú právnu vetu judikátu R 73/2019 publikovaného Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2019, v zmysle ktorej: „Dovolateľ môže v dovolaní, prípustnosť' ktorého vyvodzuje z §421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešne argumentovať iba tými dôvodmi, ktoré už skôr namietol v odvolaní, avšak odvolací súd tieto dôvody meritórne posúdil v jeho neprospech.” Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia (§421 ods. 1 CSP) je pre prípustnosť dovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd, alebo ak v odvolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným postupom nenapravil, pričom dovolateľ' musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, ako aj všetky dovolacie návrhy, už v odvolacom konaní. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale aj materiálne, teda obsahovo vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať' len takými dôvodmi, ktoré namietol už rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom v jeho neprospech (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/40/2019)
17. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie (a ani počas celého prvoinštančného konania) netvrdil nadobudnutie svojho vlastníckeho práva právnymi úkonmi od svojich právnych predchodcov, či vydržaním (samostatnej časti) predmetu sporu, ako veci hromadnej,resp. v odvolaní absentuje akákoľvek argumentácia žalobcu vo vzťahu k vymedzeniu právneho charakteru predmetu (svojho) vlastníctva a následnej excindácie ako veci hromadnej. Dovolateľ v dovolaní dokonca sám uvádza, že súdy nižšej inštancie sa s právnymi otázkami, ktoré nastolil v dovolaní, vôbec nezaoberali (hoci sa podľa neho nimi zaoberať mali) a novo formuluje vlastné závery, ktoré mu pre úspešnosť v spore vyhovujú, napr. na str. 20 dovolania v časti 5.2.4 pod nadpisom Elektrická stanica nie je súborom vecí, uvádza, že: „Elektrická stanica je preto hromadnou vecou a nie súborom vecí“. Ďalej na str. 17 vytýka nižším súdom, že „...v tomto konaní neuviedli, či považujú Elektrickú stanicu ako nehnuteľnosť za jednoduchú vec alebo za zloženú vec“ a sám v dovolaní pokračuje, že „Elektrická stanica nie je jednoduchou vecou“ ani „...zloženou vecou“ a „...nie je nehnuteľnosťou.“ Dovolací súd sa však nemôže vecne (novo) zaoberať predmetnými námietkami podľa predstáv dovolateľa, ak sa nimi meritórne nezaoberal odvolací súd z dôvodu ich neuvedenia odvolateľom v rámci odvolacieho konania.
18. Vo vzťahu ku všetkým trom otázkam nastoleným dovolateľom, a to vzhľadom na ich hypotetický, len teoreticko-právny a špekulatívny charakter, keď na ich základe odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie, dovolací súd uvádza, že nejde o právne otázky zásadného právneho významu (otázky kľúčové), na ktorých spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Tieto otázky tak nespĺňajú predpoklady uvedené v §

§435CSP (vid' ods.

20 tohto uznesenia). 25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani jedna zo žalobcom formulovaných otázok nespĺňala kritériá prípustnosti dovolania podľa §421 ods. 1 písm. b/ CSP, resp. dovolacie dôvody neboli dovolateľom vymedzené spôsobom uvedeným v §

§435

a tento záver viedol dovolací súd k rozhodnutiu o odmietnutí dovolania (§447 písm. c/ a f/ CSP). Z tohto dôvodu dovolací súd nerozhodol o návrhu obsiahnutom v dovolaní na odklad právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (§444 ods. 2 CSP).

1. Rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov v dovolacom konaní úspešnému žalovanému vyplýva z priebehu dovolacieho konania, v ktorom na žalovanej strane podľa obsahu spisu nebol zistený vznik trov. Najvyšší súd podotýka, že na vyjadrenie žalovaného k dovolaniu, ktoré bolo podané oneskorene (k tomu viď ods. 5 uznesenia) sa hľadí, akoby nebolo podané. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov dovolacieho konania sa podporne opiera aj o predchádzajúcu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ktorý obdobne v uznesení z
2. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, vyslovil. že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 7 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
3. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.