1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného W. N. sa odmieta. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 2. júla 2019, sp. zn. 47T/28/2018, bol obvinený W. N. uznaný za vinného v bode 1) zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
1 písm. a), ods. 3 písm.
2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 1) v dobe najmenej od augusta 2016 do
1, ods. 2 písm. g) zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ide o zbraň kategórie A - zakázanú zbraň. Za to mu prvostupňový súd
3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
2 písm. a) Trestného zákona prvostupňový súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Žiline rozhodujúc o odvolaní obvineného W. N. proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu uznesením z 24. septembra 2019, sp. zn. 1To/74/2019,
N. ako nedôvodné zamietol. II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Žiline, ako aj rozsudku Okresného súdu Žilina podal obvinený W. N. dovolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Dušana Chlapíka písomným podaním z
obvineného nevyplýva, že pribratí znalci boli poučení
1 Trestného poriadku, čo má za následok, že prvostupňové rozhodnutie je založené aj na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1) obvinený poukázal na vymedzenie doby spáchania skutku od augusta 2016 do 21. februára 2018, pričom
jeho názoru v konaní nebolo preukázané takéto vymedzenie doby údajného páchania skutku. Ku dňu údajného začatia páchania skutku pritom
obvineného uplynulo desať rokov jeho manželstva s poškodenou, pričom tak široko formulovanou dobou skutku je znemožnené kvalifikovane rozhodnúť o jeho vine, čím bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Obvinený taktiež poukázal na to, že výsluchy vykonané v priebehu súdneho konania sú v diametrálnom rozpore s konaním obvineného, pričom s výnimkou výpovede poškodenej S. N. žiaden ďalší dôkaz nepreukazuje spáchanie skutku obvineným. Poukázal pritom na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní
obvineného vyplýva, že u poškodenej nejde o psychickú poruchu, ale o depresívny stav. Rovnako tak aj MUDr. Y. N. vo svojej záverečnej správe z psychiatrického vyšetrenia maloletého V. N. okrem iného uviedol: „Vzťahy v rodine matka hodnotí ako dobré, občas drobné konflikty pre finančné záležitosti, mama verbalizuje spokojnosť v manželstve.“ Obvinený taktiež poukázal na výpoveď svedkyne Mgr. Y. Z., sestry poškodenej, ktorá uviedla, že v júni 2017 boli ukážková rodina, čomu
obvineného nasvedčuje aj skutočnosť, že na Vianoce 2017 sa dohodli, že pre potreby poškodenej zakúpia nový sporák a pre potreby obvineného prívesný vozík k motorovému vozidlu na účel dovozu materiálu potrebného na rekonštrukciu rodinného domu. Vo vzťahu k tvrdeniu poškodenej o tom, že sústavne a nadmerne požíval alkoholické nápoje, obvinený poukázal na to, že je dlhoročným vodičom z povolania, pravidelne sa podroboval kontrole požitia alkoholických nápojov, vždy s negatívnym výsledkom, pričom žiaden zo svedkov, dokonca ani rodičia poškodenej nemali vedomosť o tom, že by obvinený požíval alkoholické nápoje. Z vykonaných dôkazov
obvineného nebolo preukázané ani týranie maloletých synov, čo
jeho názoru popierajú tak ich výpovede, ako aj vyjadrenie MUDr. W. O., praktického lekára pre deti a dorast, ktorý vo svojej správe vo vzťahu k žiadnemu z detí neuviedol, že by u nich pozoroval traumatizáciu, resp. týranie. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2) obvinený uviedol, že v tomto prípade nebola naplnená subjektívna stránka trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
2 Trestného zákona, pretože zbraň našiel pri rekonštrukcii rodinného domu vo februári 2016 a nález zbrane nahlásil na polícii. Obvinený nie je a ani nebol držiteľom zbrojného preukazu, nemá žiadne skúsenosti s nakladaním so zbraňami a nemal ani vedomosť, na aký účel môže predmetná zbraň slúžiť, navyše, keď z dokazovania vyplynulo, že zbraň bola v minulosti upravovaná. Zbraň do odovzdania uložil na bezpečné miesto, aby sa nedostala do rúk deťom. Obvinený taktiež poukázal na výpovede otca poškodenej W. G., ako aj na výpoveď svojho otca, pričom z uvedených
jeho názoru vyplýva, že nález zbrane nezamlčal, konzultoval to so svojím otcom i svokrom a nález napokon odovzdal polícii. Nesprávne právne posúdenie skutkov pod bodmi 1) a 2) rozsudku spočíva
obvineného v tom, že tieto skutky boli kvalifikované ako trestné činy napriek tomu, že nejde o trestné činy, resp. za skutok pod bodom 1) bol obvinený uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa dopustil. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby po predbežnom preskúmaní dovolania predsedom senátu dovolacieho súdu
Trestného poriadku dovolací súd vyslovil
1 Trestného poriadku porušenie zákona s poukazom na § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. h), písm. i) Trestného poriadku a súčasne
2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline z
1 Trestného poriadku prikázal prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň požiadal, aby dovolací súd
4 Trestného poriadku prerušil až do rozhodnutia o dovolaní výkon jeho trestu odňatia slobody. K dovolaniu obvineného sa podaním z 30. marca 2020 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „prokurátorka“), ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že námietky obvineného uplatnené v podanom dovolaní sa týkajú výlučne správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu a správnosti hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania konajúcimi súdmi, čo však
jej názoru nemôže byť predmetom preskúmania dovolacím súdom. Prokurátorka nesúhlasila s tvrdením obvineného, že znalecké dokazovanie bolo vykonané nezákonným spôsobom, pretože všetci znalci boli už v uznesení, ktorým boli pribratí do konania a ktoré im boli riadne doručené, poučení v zmysle citovaných zákonných ustanovení a taktiež znalci, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, boli riadne poučení pred výsluchmi na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci
prokurátorky nie sú splnené dôvody dovolania, navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného W. N.
1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Zároveň je potrebné poukázať na to, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012).
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený odôvodňoval široko formulovanou dobou páchania skutku, ktorá vykonaným dokazovaním nebola preukázaná a ktorá znemožňuje kvalifikovane rozhodnúť o jeho vine z hľadiska doby spáchania skutku. K tomu možno uviesť, že táto jeho dovolacia námietka sa týka posudzovania správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu (konkrétne doby spáchania skutku, ktorá je v rozsudku prvostupňového súdu vymedzená „najmenej od augusta 2016 do 21. februára 2018“), ktorý dovolací súd
1 písm. i) Trestného poriadku nemôže skúmať ani meniť. Obvineným uplatnená dovolacia námietka tak nespadá do rámca dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, ani pod žiaden iný dovolací dôvod uvedený § 371 ods. 1 Trestného poriadku (skutkové zistenia môže v podanom dovolaní namietať len minister spravodlivosti Slovenskej republiky na základe dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku). Možno preto konštatovať, že dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal nezákonnosť vykonaných znaleckých posudkov, pretože pribratí znalci
neho neboli poučení
1 Trestného poriadku. K tomu možno uviesť, že vo vzťahu k tejto dovolacej námietke obvinený nesplnil podmienku dovolania uvedenú v § 371 ods. 4 Trestného poriadku,
ktorej dôvody dovolania
1 písm.
1 Trestného poriadku kedykoľvek v priebehu konania či už pred prvostupňovým alebo odvolacím súdom namietali, hoci im táto skutočnosť musela byť zrejmá najneskôr od doručenia jednotlivých uznesení o pribratí znalcov. Naopak, obvinený na hlavnom pojednávaní súhlasil s prečítaním znaleckých posudkov a obhajca obvineného na závery vykonaných znaleckých posudkov poukázal tak vo svojej záverečnej reči, ako aj v odôvodnení odvolania, pričom ani v týchto prípadoch žiadnym spôsobom nenamietal nezákonnosť znaleckých posudkov z dôvodu absencie poučenia znalcov
1 Trestného poriadku. Keďže uvedenú skutočnosť obvinený prvýkrát namietal až v podanom dovolaní, nesplnil tak podmienku predpokladanú § 371 ods. 4 Trestného poriadku, čo má za následok, že dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku v predmetnej veci nie je daný.
1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Vo vzťahu k týmto dvom dovolacím dôvodom je v prvom rade potrebné vysvetliť ich vzájomný vzťah. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm.
1 písm. i), časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku skúmať ani meniť. Skutkový prieskum by bol v dovolacom konaní možný len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že tieto dovolacie námietky obvineného nemôžu napĺňať ani dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku, ani dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku, ani žiaden iný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Napokon, vo vzťahu k obvineným namietanému nenaplneniu subjektívnej stránky trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
2 Trestného zákona je potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu prijaté 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 3, roč. 2011, v zmysle ktorého „dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.“ Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že ani táto dovolacia námietka obvineného nemôže napĺňať dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku ani žiaden iný dovolací dôvod
1 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanoveniami § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. h), písm. i) Trestného poriadku a z tohto dôvodu dovolanie obvineného W. N.Á. na neverejnom zasadnutí
c) Trestného poriadku odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.