Obsah (4)

§ 421§ 420§ 382§ 383

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/177/2019 Identifikačné číslo spisu: 5108210588 Dátum vydania rozhodnutia: 29.07.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP dovolateľka uviedla, že predmetom vyporiadania BSM je podľa názoru odvolacieho súdu hodnota obchodného podielu určená ku dňu zániku BSM. Týmto riešením sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorú reprezentujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 168/2005, R 27/2007, R 42/

1. V zmysle nej pri ocenení obchodného podielu patriaceho do BSM sa podľa zaužívanej praxe vychádza z jeho stavu (ktorý je určený jeho kvalitou a kvantitou) v danom čase v dobe zániku BSM, avšak z jeho ceny či cenových relácií platných v dobe vyporiadania. Svoj odklon odvolací súd náležite neodôvodnil. Odvolací súd pri riešení právnej otázky, čo má byť predmetom vyporiadania v prípade, ak medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním dôjde k prevodu obchodného podielu, dospel k záveru, že predmetom vyporiadania je hodnota obchodného podielu určená ku dňu zániku BSM, čím sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ktorej, ak došlo k platnému prevodu, do vyporiadania možno zahrnúť len majetkovú hodnotu zaň získanú (R 42/1972, NSSR 6 Obdo 30/2009, 2 Cdo 9/97). 2.
2. V odôvodnení dovolania, ktorého prípustnosť vyvodila

§ 421ods.

1 písm. c/ CSP dovolateľka uviedla, že odvolací súd vyriešil právnu otázku tak, že nikto, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným na tretiu osobu, čím podľa dovolateľky nesprávne právne posúdil jej odvolaciu námietku podľa ktorej pri absencii súhlasu druhého manžela je tento oprávnený dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Judikatúra v tejto právnej otázke nie je jednotná, najvyššie súdne autority na jednej strane vychádzajú z toho, že pre platný prevod obchodného podielu nadobudnutého zo spoločných prostriedkov manželov za trvania manželstva sa vyžaduje súhlas druhého manžela, lebo obchodný podiel patrí do BSM (NSSR sp. zn. 5 Obdo 11/2007) a na strane druhej vychádzali z toho, že súhlas druhého manžela nie je potrebný, lebo obchodný podiel nepatrí do BSM (NSSR 6Obdo30/2009). Dovolateľka sa prikláňa k tomu právnemu názoru, ktorý umožňuje dovolávať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v dôsledku chýbajúceho súhlasu jedného z manželov.

1. Žalobca sa k dovolaniu žalovanej nevyjadril.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ event. „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f/ CSP) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia) znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť. 5.

§ 420písm.

f/ CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). 6. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 7.

§ 382

a § 383 CSP vyplýva, že ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Citované ustanovenie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty. O „prekvapivé rozhodnutie“ ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné. 7.1. Najvyšší súd už v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 33/2011 konštatoval, že pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníkov konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“; odo dňa účinnosti C. s. p. § 382 C. s. p.), aby sa vyjadrili k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. 8.

§ 383a § 384 ods.

1 CSP vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo ho doplní. Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý záujem. 8.

1. Z obsahu dovolania žalovanej voči rozsudku odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaná namieta jednak to, že odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie) pri rozhodovaní vychádzal z doteraz „nového právneho názoru o spravodlivom usporiadaní veci a nezneužívaní práv“ - podľa ktorého hodnotu obchodného podielu je potrebné určiť k okamihu zániku BSM - prihliadajúc najmä na neprimerane nízku cenu (1 Sk) za predaj podielu v období od zrušenia BSM do jeho vyporiadania a označujúc to aj za špekulatívny prevod. 8.
2. V súvislosti s vyššie uvedenou námietkou dovolací súd konštatuje, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že odvolanie žalovanej prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie od ktorého sa nijako neodchýlil a jeho zmeňujúci rozsudok je založený na odchýlení sa od niektorých čiastkových právnych záverov prijatých súdom prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (bod 53) uvádza: “ ... V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo stavu obchodného podielu v dobe zániku BSM, t. j. ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, avšak z obvyklej ceny obchodného podielu v čase vyporiadania. Nie je teda rozhodujúce, či žalovaná predala po zániku manželstva (t. j. po zániku BSM) obchodný podiel na inú osobu a v čase vyporiadania už nemala žiadny obchodný podiel v spoločnosti ... Súd teda musí vychádzať zo stavu ku dňu zániku BSM, a preto žiadna ďalšia okolnosť, ktorá po okamihu zániku BSM nastala, nie je pri vyporiadaní BSM a určení hodnoty obchodného podielu relevantná. “ Zjednodušene povedané, podľa názoru súdu prvej inštancie pre určenie všeobecnej hodnoty obchodného podielu nie sú právne významné okolnosti o predaji obchodného podielu žalovanou uskutočneného v čase po dni zániku BSM. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku (bod 14 a 15) uvádza: “ ... Pokiaľ teda súd prvej inštancie zahrnul do masy BSM pri jeho vyporiadaní aj hodnotu tohto obchodného podielu a vzhľadom k tomu, že došlo k jeho prevodu, určil, že predmetom vyporiadania bude jeho hodnota určená ku dňu zániku BSM, postupoval správne. Podľa názoru odvolacieho súdu sú závery rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k obchodnému podielu správne. Iný spôsob usporiadania vzájomných pomerov strán sporu ako bývalých manželov by odporoval spravodlivému usporiadaniu veci. Len takýto výklad je dostatočne šetrným ku všetkým účastníkom konania i z pohľadu naplnenia štandardov spravodlivého usporiadania vecí a nezneužívania práv niektorých z bývalých manželov dovolávajúcich sa ochrany práva na úkor druhého manžela. Pokiaľ by súd akceptoval argumentáciu žalovanej, podľa ktorej pri vyporiadaní obchodného podielu je potrebné vychádzať zo sumy, za ktorú došlo k jeho prevodu, súd by odobril špekulatívne prevody obchodných podielov na iné osoby, ku ktorým by došlo v období medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním, za neprimerane nízke ceny v úmysle vyhnúť sa spravodlivému vyrovnaniu v rámci vyporiadania BSM, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že hodnota obchodného podielu žalovanej predstavovala 130.254 € (ku dňu zániku BSM), potom suma 1.-Sk, za ktorú bol obchodný podiel prevedený je nesporne zneužitím práva a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“ Odvolací súd sa síce stotožnil s konečným záverom súdu prvej inštancie o stanovení všeobecnej hodnoty obchodného podielu ku dňu zániku BSM, avšak na základe odlišných právnych úvah. Kým súd prvej inštancie pri riešení tejto právnej otázky v podstate vylúčil význam zmluvy o prevode obchodného podielu, na rozdiel od toho odvolací súd správnosť svojej právnej argumentácie založil (práve) na jej právnom hodnotení z pohľadu viacerých právnych inštitútov a právnych princípov (zneužitie práva, konanie v rozpore s dobrými mravmi, spravodlivosti, resp. spravodlivého usporiadania veci), pritom sa na rozdiel od súdu prvej inštancie nemohol vyhnúť zohľadneniu (hodnoteniu) tých skutkových okolností prípadu, ktoré boli nevyhnutné pre takéto právne posúdenie veci. Ide o celý rad skutkových okolností vyplývajúcich zo zmluvy o prevode obchodného podielu [tiež o výške dohodnutej ceny, dobe jej uzavretia, prejavov vôle zmluvných strán, (ne)platnosti zmluvy a iné]. 8.
3. V súvislosti s vyššie uvedenou dovolacou námietkou dovolateľky je potrebné skonštatovať, že pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu malo dôjsť na strane žalovanej k „zneužitiu práva“ v dôsledku čoho bolo potrebné prikloniť sa k názoru o určení hodnoty obchodného podielu ku dňu zániku BSM, bolo jeho povinnosťou označiť právny predpis na základe ktorého bol tento „nový“ názor (o zneužití práva žalovanou) prijatý a umožniť jej zaujať k nemu vlastné stanovisko. Rovnaké právo i možnosť vyjadriť sa k prípadnému stanovisku žalovanej mal mať i žalobca. Za situácie, kedy síce rovnaký právny názor je zdôvodnený novými právnymi argumentami vyžadujúcimi si zistenie takých skutočností, na ktoré sa doposiaľ dokazovanie cielene nezameralo, čo je aj tento prípad (pritom nie je rozhodujúce, či z doposiaľ vykonaných dôkazov mohli byť niektoré skutočnosti zistené, pokiaľ ich súd prvého stupňa nehodnotil lebo ich nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie) je potrebné, aby odvolací súd zopakoval a prípadne i doplnil dokazovanie spôsobom, ktorým sporovým stranám vytvorí priestor na vyjadrenie sa k takému dokazovaniu i s možnosťou navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň uviedol i právny predpis na základe ktorého vec bude posudzovať, tak aby strany mali možnosť k nemu zaujať svoje stanovisko.
4. Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej je nielen prípustné (§ 420 písm. f/ CSP), ale tiež dôvodné, lebo sa v ňom opodstatnene namieta, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby mohla uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
5. Z dôvodu existencie zmätočnej vady konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, ktorá nemá výlučne (len) procedurálny význam, nebolo dovolaciemu súdu umožnené pristúpiť k posúdeniu prípustnosti a opodstatnenosti dovolacích dôvodov uplatnených v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP.
6. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
9. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.