pokynov starostu v cenových reláciách
pôvodne dohodnutej zmluvy o dielo. V danom prípade, na základe prejavu vôle žalobcu, zastúpeného starostom obce, ktorý požiadal žalovaného o vykonanie ďalších stavebných prác a žalovaný s týmto vykonaním prác súhlasil a tieto aj zrealizoval, súd prvej inštancie mal za to, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Na platnosť zmluvy sa vyžaduje písomná forma iba v prípadoch, ustanovených v zákone alebo keď aspoň jedna zmluvná strana prejaví vôľu, aby bola uzatvorená zmluva v písomnej forme. Keďže ani jedna zmluvná strana nepožadovala a neuviedla, že žiada uzavrieť zmluvy v písomnej forme, vyslovil záver, že ju bolo možné uzatvoriť aj v ústnej forme. Uviedol, že skutočnosť, že zmluva bola uzavretá konkludentným spôsobom a nebola uzatvorená písomne, nie je prekážkou jej platnosti, a to ani vzhľadom na predchádzajúci obchodný styk, keď si zmluvné strany zmluvné podmienky dojednali písomne (viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania. Osobitným výrokom s poradovým číslom II. odvolací súd zrušil duplicitný výrok súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi 9 % úrok z omeškania zo sumy 28.396,42 eur od
pôvodnej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdili svedkovia (stavebný dozor, M.. Z.) a vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku. Vychádzajúc z princípu spravodlivosti odvolací súd poznamenal, že na veci nič nemení skutočnosť, že zmluva o dielo bola (pozn. dovolacieho súdu - správne má byť uvedené ...nebola...) uzavretá na základe výsledkov verejného obstarávania a že nebol daný súhlas obecného zastupiteľstva (súhlas je vecou žalovaného). V konaní bolo nepochybne zistené, že fakturované práce boli skutočne vykonané a bol dodaný materiál, ktorý žalovaným nebol zaplatený. M.. O. Z. (okrem iných) v pôvodnom konaní bol riadne vypočutý a jeho opätovný výsluch, ani
názoru odvolacieho súdu nebol potrebný a výsluch poslancov obecného zastupiteľstva, vzhľadom na nespornosť otázky, na ktorú by mali byť vypočutí, by bol nehospodárny. Napokon ani príbuzenský pomer svedkov k niektorému z účastníkov, nebráni jeho výsluchu.
splatnosti faktúr a ani v čase „po“ vykonaní diela. Absencia súhlasu obecného zastupiteľstva žalovaného s neurčitou, nepísomnou a neskoršou zmluvou o dielo na naviacpráce zakladá nielen prípustnosť, ale aj dôvodnosť podaného dovolania.
obidvoch súdov mala byť zmluva uzatvorená čiastočne konkludentne a čiastočne faktickým plnením žalobcu, čo znamená, že jej obsah nebol nikdy vyslovený ústne. Z obidvoch rozhodnutí nie je zrejmé, ako súdy určili obsah takto mlčky uzatvorenej zmluvy. Uzatvorenie zmluvy nemôže vychádzať ani zo znaleckého posudku, ide o právne posúdenie, ktoré musí vykonať súd. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 6 ods. 6 Zákona o majetku obcí v nadväznosti na ustanovenie § 39, § 40 ods. 1, § 44 ods. 1 druhá veta a § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdy mali na uvedenú neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex officio, pričom aj sám žalovaný sa neplatnosti dovolával. Žalovaný v rámci ustálenej rozhodovacej praxe k otázke potreby disponovania súhlasom obecného zastupiteľstva na uzatvorenie zmluvy týkajúcej sa nakladania s obecným majetkom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/1/2015, 2Cdo/284/2006, 1Obdo V/9/2005, 4Cdo/689/
jeho názoru dovolanie
f/ CSP nie je prípustné. Súd prvej inštancie správne upustil od výsluchu svedka M.. Z., ktorý by nič nové nepriniesol, bol by nehospodárny a bol by v rozpore s rýchlosťou konania, čo potvrdil aj odvolací súd. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s návrhom žalovaného na výsluch poslancov obecného zastupiteľstva. Postupom súdu teda nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Prípustnosť dovolania
1 písm. c/ CSP žalovaný nijako neodôvodnil. K prípustnosti dovolania
1 písm. a/ CSP žalovaný uviedol judikáty, avšak nič nenamietal. Je pravdou, že na platnosť zmluvy o dielo sa vyžaduje súhlas obecného zastupiteľstva, avšak to, ako sa s týmto vysporiadali súdy je mimo sféry žalobcu. Žalobca zastáva názor, že súhlas obecného zastupiteľstva ani nebol potrebný, nakoľko nešlo o novú zmluvu, ale išlo o vykonanie navyšeprác
pôvodnej zmluvy, ktoré bezpochyby žalobca vykonal. Žalovaný v dovolaní opisuje nové zistenie skutkového stavu a právne posúdenie, čo však neurobil ani pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom, pričom mu v tom nič nebránilo. Žalovaný si v súvislosti so zhotovením diela u žalobcu právne žiadne nároky neuplatnil, dielo zápisnične riadne odovzdal a nemá nič spoločné s tvrdením žalovaného o dokončení diela firmou KISS stavebné práce s.r.o. Zhotovované dielo žalobcom bolo výsledkom verejného obstarávania, s ktorým KISS stavebné práce s.r.o. nič nemala. Žalobca nebol ani vyzvaný na ďalšie dokončenie diela. Neobstojí ani obrana žalovaného postavená na základe, že obecné zastupiteľstvo neschválilo novú zmluvu o dielo. Žalobca si nárok uplatnil dôvodne a právne posúdenie nároku je výlučne vecou súdu. Žalobca zastáva názor, že nie je daný ani dôvod prípustnosti dovolania
1 písm. a/ CSP, nakoľko na základe zistenia a posúdenia skutkového stavu bol súhlas obce s uzavretím novej zmluvy právne bezvýznamný. Žalobca navrhol dovolaciemu súdu dovolanie odmietnuť. 7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zaujal odmietavé stanovisko, ktoré posúdil ako tendenčné a po právnej stránke chybné a nesprávne. Opätovne poukázal na znalecký posudok č. 31/2013, vyhotovený znalcom Ing. Jurajom Katocsom, a zotrvával na stanovisku, že súdy nižších inštancií mu priradili nesprávnu mieru dôkazu. Z uvedeného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že žalobca neuskutočnil pre žalovaného práce
písomnej zmluvy o dielo zo dňa 07. októbra 2009 v rozsahu 100 %. Súdy nižších inštancií nesprávne na základe tohto dôkazu mali za to, že žalobca má nárok na 100 % z ceny diela, hoci znalec určil, že nárok žalobcu je len v rozsahu 93,39 %. Žalobca si teda žiada cenu za dielo
písomnej zmluvy zo dňa
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre naplnenie prípustnosti dovolania
f/ CSP je teda nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
1 CSP platí, že dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
odseku 2 citovaného ustanovenia dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod je vymedzený v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 CSP iba v tom prípade, ak dovolateľ v dovolaní výslovne uvedie, akým konkrétne špecifikovaným procesným postupom (ktorý dovolateľ považuje za nesprávny), mu odvolací súd (prípadne aj súd prvej inštancie) znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasne je nevyhnutné, aby dovolateľ špecifikoval, aké konkrétne jemu patriace procesné práva mu odvolací súd (prípadne aj súd prvej inštancie) svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať. 15. V prejednávanej veci dovolateľ tzv. vadu
f/ CSP videl v absencii odôvodnenia, nepredvídateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, svojvoľnom postupe súdov oboch inštancií, ktoré zjavne porušili procesné ustanovenie § 220 ods. 1,2,3 CSP ako aj v nevykonaní navrhnutých dôkazov. Z rozsudku súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu nie je možné zistiť, aký je obsah a základné náležitosti tvrdenej zmluvy uzavretej z časti konkludentne a z časti faktickým plnením. Pochybenie odvolacieho súdu malo
názoru dovolateľa spočívať v tom, že uvedený nesprávny procesný postup v odvolacom konaní neodstránil a bez ďalšieho sa stotožnil s nesprávnymi závermi súdu prvej inštancie.
ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Aj keď ide o zjednocujúce stanovisko k výkladu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, t. j. v zmysle predchádzajúcej procesnej úpravy, v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu prevláda názor, že zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli a závery tohto stanoviska sú aplikovateľné aj pre účely posúdenia prípustnosti dovolania
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a uvedené stanovisko je preto aktuálne aj z hľadiska aplikácie ustanovenia § 420 písm. f/ CSP (sp. zn. 1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017), pričom aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) považuje toto stanovisko za súladné s právnou úpravou obsiahnutou v CSP (I. ÚS 61/2019). 17. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ako aj vecnú nesprávnosť jeho rozsudku, mal žalovaný možnosť namietať v rámci odvolacieho konania, ktorú možnosť aj využil - podal odvolanie. Bolo preto úlohou odvolacieho súdu sa s jeho námietkami vysporiadať.
názoru dovolateľa tak odvolací súd urobil nedostatočne a odôvodnenie ním vydaného potvrdzujúceho rozsudku je nepreskúmateľné. 18. Obsahové náležitosti odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie upravuje § 220 ods. 2 CSP,
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 19. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí tiež spĺňať určité obsahové požiadavky vymedzené ustanovením § 393 ods. 2 CSP,
ktorého v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté. 20.
1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 21. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia súdu. Aj odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil/nepodriadil zistený skutkový stav. Treba mať na pamäti aj to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odvolací súd sa
2 CSP môže v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Aj v takom prípade je však povinný (v zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP) sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (k uvedenému porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 314/2018 z
ust. § 387 ods. 1 CSP. Zároveň aplikoval aj ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
ktorého platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Takéto „doplňujúce dôvody“ (na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia) sú obsahom ods. 65 až 68 odôvodnenia odvolacieho rozsudku. Odvolací súd v nich len veľmi stručne konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzavretie ďalšej zmluvy o dielo a fakturované práce boli vykonané a bol dodaný materiál, za ktorý žalovaný nezaplatil. 23. Vysporiadanie sa odvolacieho súdu s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktoré vyžaduje ust. § 387 ods. 3, posledná veta CSP, sa v posudzovanom prípade obmedzilo len na strohé konštatovanie toho, čo uviedol aj súd prvej inštancie. K vyššie uvedenému dovolací súd uvádza, že žalovaný podal pomerne rozsiahle odvolanie, v ktorom spochybňoval správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie (najmä nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov), ďalej neaplikáciu ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov a nesprávny procesný postup súdu a neaplikáciu zákonných ustanovení pri namietanej neplatnosti zmluvy o dielo z dôvodu absencie súhlasu obecného zastupiteľstva. Strohé konštatovanie, že na veci nič nemení skutočnosť, že zmluva o dielo bola (správne nebola) uzavretá na základe výsledkov verejného obstarávania a nebol daný súhlas obecného zastupiteľstva, iba s odkazom na princíp spravodlivosti, bez vysporiadania sa s relevantnými právnymi predpismi, nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § 393 CSP. Navyše odvolací súd ani bližšie nekonkretizoval dôvody, pre ktoré ustanovenie zmluvy o dielo za takýchto okolností považoval za platné práve s ohľadom na princíp spravodlivosti. Odvolací súd sa nevysporiadal ani s námietkami odvolateľa týkajúcimi sa dohody účastníkov o podstatných náležitostiach novej údajnej ústne, resp. konkludentne uzatvorenej zmluvy (navyše ide o dva odlišné spôsoby uzatvorenia zmluvy - poznámka dovolacieho súdu). Takéto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu -
názoru dovolacieho súdu - je nedostatočné, arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní. Odvolací súd preto zásadným spôsobom porušil vyššie citované kogentné ustanovenie § 387 ods. 3 CSP, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozsudku, a teda aj k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý proces, vyplývajúceho z článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva
článku 6 ods. 1 Dohovoru, čo v posudzovanom prípade zakladá vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a odôvodňuje aplikáciu výnimky v zmysle druhej vety stanoviska R 2/
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 25. Vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP (ktoré zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania), dovolací súd sa už ďalej nezaoberal skúmaním prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, resp. písm. c/ CSP, keďže preskúmanie právneho posúdenia veci odvolacím súdom nie je ani možné, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje žiadny relevantný právny záver, ktorého správnosť alebo nesprávnosť by mohol dovolací súd v tomto štádiu dovolacieho konania preskúmať. 26.
ustanovenia § 453 ods. 3 CSP o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.