160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z dôvodu späťvzatia časti žaloby žalobcom. O náhrade trov konania rozhodol
1 C.s.p.
1, 2 C.s.p. potvrdil; rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 76 ods. 2 Zákonníka práce a čl. 4.1 bod 6 pracovného poriadku žalovanej sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie ohľadne nezáväznosti pracovného poriadku pre zamestnávateľa a zamestnanca v nárokoch zamestnanca pri skončení pracovného pomeru dohodou, a to aj z dôvodu, že predmetná úprava nároku zamestnanca uvedená v čl. 4.1 bodu 6 pracovného poriadku žalovanej bola nakoniec totožná so zákonnou úpravou v § 76 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru žalobcu. Ako odvolací súd ďalej uviedol, nárok na odstupné tak, ako je pojatý v Zákonníku práce, sa viaže na skončenie pracovného pomeru, kedy v zákonom ustanovených prípadoch má zamestnanec pri skončení pracovného pomeru či už dohodou alebo výpoveďou nárok na odstupné a jeho výška je pritom determinovaná dôvodom, pre ktorý bol pracovný pomer skončený, keď iba v prípade v zákone kvalifikovaných dôvodov, má zamestnanec nárok na odstupné. V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že na rozdiel od výpovede, ktorá je jednostranným právnym úkonom, dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe zhodného a slobodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu, pričom takto prejavená vôľa sa dotýka aj dôvodu skončenia pracovného pomeru, pokiaľ ho zmluvné strany v právnom úkone vymedzili. Odvolací súd ďalej konštatoval, že v Dohode o skončení pracovného pomeru z 21. júla 2011 je uvedené, že „dôvodom skončenia pracovného pomeru zamestnanca nie sú organizačné zmeny u zamestnávateľa
1 písm. a/ a b/ Zákonníka práce, ani dôvod
1 písm. c/ Zákonníka práce a zamestnanec nepožaduje uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru v tejto dohode“. Odvolací súd mal preto za preukázané, že dôvod skončenia pracovného pomeru na základe vôle oboch strán uvedený nebol, ale dôvody boli vymedzené negatívne a konkretizovali, čo nie je dôvodom skončenia pracovného pomeru. Ďalej mal odvolací súd za preukázané, že u žalobcu síce bola zistená choroba z povolania, ktorá vznikla počas trvania pracovného pomeru u žalovanej, avšak priznaná v zmysle hlásenia choroby z povolania bola až
1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s tým, že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.) a zároveň napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Ako dovolateľ zdôraznil, odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní bez nariadenia pojednávania, čím porušil právo na rovnosť strán a rovnosť zbraní v rozpore so zásadou nestrannosti a nezávislosti súdu.
dovolateľa, odvolací súd nesprávne posúdil právnu otázku jeho nároku na odstupné
2 Zákonníka práce a navrhol vyriešenie právnych otázok a/ „či negatórne uvedené dôvody v dohode o skončení pracovného pomeru, ktoré nežiadal uviesť zamestnanec, s poukazom na § 60 ods. 2 Zákonníka práce v čase skončenia pracovného pomeru, sú obchádzaním zákona?“, b/ „či zamestnancovi patrí odstupné pre ohrozenie chorobou z povolania v zmysle čl. 4 bodu 1 ods. 6 pracovného poriadku zamestnávateľa?“. Potrebu vyriešenia uvedených právnych otázok zdôvodnil tým, že
žalobcu nárok na priznanie na zaplatenie odstupného vo výške 10-násobku priemerného platu pri skončení pracovného pomeru dohodou vzniká už samotnou existenciou choroby z povolania u zamestnanca. V ďalšom dovolateľ rozoberal skutkový a právny rozbor sporu a navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a priznať žalobcovi žalovaný nárok. 4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu zdôraznila, že skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo bez uvedenia dôvodov odôvodňujúcich priznanie nároku na odstupné v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce, resp. v zmysle čl. 4 bodu 1 ods. 6 pracovného poriadku žalovanej ako zamestnávateľa, pričom bola zároveň toho názoru, že v spore nedošlo k vade
f/ C.s.p. Z uvedených dôvodov navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť, prípadne zamietnuť.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.
1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). 10. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
názoru žalobcu je jeho dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., ohľadne nesprávneho právneho posúdenia otázky jeho nároku na odstupné
2 Zákonníka práce a navrhol vyriešenie právnych otázok a/ „či negatórne uvedené dôvody v dohode o skončení pracovného pomeru, ktoré nežiadal uviesť zamestnanec, s poukazom na § 60 ods. 2 Zákonníka práce v čase skončenia pracovného pomeru, sú obchádzaním zákona?“, b/ „či zamestnancovi patrí odstupné pre ohrozenie chorobou z povolania v zmysle čl. 4 bodu 1 ods. 6 pracovného poriadku zamestnávateľa?“. 20. Dôvod prípustnosti dovolania
1 písm. b/ C.s.p. predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od
1 písm. b/ C.s.p. mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 C.s.p. (porovnaj 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 64/2018, 6 Cdo 113/2017, 7 Cdo 95/2017 a 8 Cdo 95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v C.s.p., podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. 22. Otázkou relevantnou
1 písm. b/ C.s.p. môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázkou relevantnou
tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace základ ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania
tohto ustanovenia.
2 Zákonníka práce vo výške 10-násobku priemerného platu pri skončení pracovného pomeru. Dovolací súd vo vzťahu k dovolateľom označeným právnym otázkam konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od ich vyriešenia. Žiaden zo súdov nižšej inštancie vo svojom rozhodnutí neriešil obchádzanie zákona (Zákonníka práce) negatórnym uvedením dôvodov, resp. žiadnym uvedením dôvodov v dohode o skončení pracovného pomeru, ani zároveň neriešil existenciu nároku zamestnanca na odstupné pre ohrozenie chorobou z povolania v zmysle čl. 4 bodu 1 ods. 6 pracovného poriadku zamestnávateľa. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania súdy konštatovali, že aj napriek podozreniu žalobcu, že zrejme trpí chorobou z povolania, ktorá však bola jednoznačne potvrdená (priznaná) až po skončení pracovného pomeru, žalobca so žalovanou dobrovoľne uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej nie je uvedený žiadny dôvod skončenia jeho pracovného pomeru, resp. je v nej uvedené, čo nie je dôvodom skončenia pracovného pomeru, a na základe uvedeného odvolací súd ďalej uviedol, že nárok na zaplatenie odstupného vo výške 10-násobku priemerného platu pri skončení pracovného pomeru dohodou, nespôsobuje samotná existencia choroby z povolania (ktorá v zásade nie je sporná), ale dôvod skončenia pracovného pomeru, určený zhodným prejavom vôle oboch účastníkov právneho úkonu, pričom v danom spore nemohol odvolací súd konštatovať, že pracovný pomer na základe dohody účastníkov skončil z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre chorobu z povolania, a preto odvolací súd uzavrel, že žalobcovi ako zamestnancovi nevznikol nárok na zaplatenie 10-násobku jeho mesačného zárobku z titulu odstupného. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania zistil, že v riadne uzatvorenej dohode o skončení pracovného pomeru neboli uvedené žiadne dôvody, ktoré by podmieňovali vznik nároku na odstupné
2 Zákonníka práce, rieši aj skutkové otázky. Výsledkom tejto činnosti súdu sú aj skutkové zistenia a z nich vyvodené aj skutkové (nie len právne) závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu tohto výsledku, nepredstavuje právne posúdenie. Tento skutkový záver súdov nemožno v dovolacom konaní úspešne spochybniť - dovolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C.s.p.), a to aj vtedy, keď je v dovolaní spochybňovaný (aj) skutkový stav zistený odvolacím súdom. Najvyšší súd preto v danom dovolacom konaní vychádzal zo skutkového zistenia odvolacieho súdu, že žalobca so žalovanou dobrovoľne uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodov tohto skončenia. V prípade, ak sa žalobca domáha právneho posúdenia ním označenej právnej otázky, de facto sa domáha opätovného právneho posúdenia ním tvrdeného skutkového stavu v jeho prospech. Možno uzavrieť, že dovolateľ tak nevymedzil právnu otázku zákonom predpokladaným spôsobom. Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že žalobca v tejto časti dovolania nedôvodne tvrdí, že jeho dovolanie je prípustné
1 písm. b/ C.s.p. 25. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal vady zmätočnosti
f/ C.s.p. odmietol
c/ C.s.p. ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odmietol
f/ C.s.p. ako neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi. 26. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd
ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.