Obsah (5)

§ 419§ 421§ 432§ 428§ 440

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/47/2019 Identifikačné číslo spisu: 3116221841 Dátum vydania rozhodnutia: 29.07.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného rozhodnutia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 10.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 11.

§ 432ods.

1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 12.

§ 432ods.

2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 13.

§ 428

CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 14.

§ 440CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

1. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ založil prípustnosť svojho dovolania na ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
2. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017).
3. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť o otázku zásadného právneho významu. Prípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd sám dospeje k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. ním riešená právna otázka po právnej stránke zásadný význam skutočne má. V tomto smere nie je relevantný subjektívny názor dovolateľa. Nesprávne právne posúdenie môže byť teda dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia.
4. Žalovaná podľa názoru dovolacieho súdu síce právne otázky náležite konkretizovala, avšak z obsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie na obidvoch žalovanou nastolených otázkach. Jedna z dvoch žalovanou formulovaných otázok sa týkala oprávnenia veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku ako podmienenú, poprieť pohľadávku iného veriteľa. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd však založili svoje rozhodnutie okrem iného na tom, že pohľadávka žalovanej reálne nevznikla, teda, že žalovaná v zmysle § 28 ods. 5 ZoKR nepreukázala vznik podmienenej pohľadávky. Súdy teda konštatovali, že pre uplatnenie práva spojeného s podmienenou pohľadávkou je rozhodujúci jej reálny vznik, nestačí len potencionálna možnosť jej vzniku v budúcnosti z titulu zabezpečovacieho práva. Teda vyriešenie dovolateľkou vymedzenej otázky podľa názoru dovolacieho súdu neviedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu.
5. Za dovolacím súdom dosiaľ nevyriešenú označila žalovaná otázku, či aj veriteľ, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty je oprávnený pohľadávku iného veriteľa poprieť. Žalovaná takto náležite konkretizovala právnu otázku riešenú odvolacím súdom. V ďalšom bolo potrebné posúdiť, či ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil. Najvyššiemu súdu nie sú známe žiadne rozhodnutia, stanoviská najvyššieho súdu, ktoré by dovolateľkou vymedzenú právnu otázku riešili. Ani žalobca netvrdil, že by takéto rozhodnutie v praxi už existovalo. So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej je v danom prípade procesne prípustné; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či skutočne ním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Žalovaná za podstatu nesprávnosti právneho záveru odvolacieho súdu považuje to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil právo veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, poprieť pohľadávku iného veriteľa.
6. Žalovaná v dovolaní poukazovala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/2004 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 14/
7. Dovolací súd sa rovnako ako súd odvolací stotožňuje so závermi, ktoré vyslovil vo svojom rozhodnutí Ústavný súd Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 31/2004) ako aj Ústavný súd Českej republiky (nález sp. zn. Pl. ÚS 14/2010), týkajúcimi sa jednak interpretácie zákonov ústavne súladným spôsobom a to predovšetkým v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov pripúšťa viaceré výklady a výsledky interpretácie a ďalej, že ak má každý podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde alebo inom orgáne, pričom podmienky a pravidlá realizácie tohto práva stanoví zákon, potom takýto zákon vydaný na základe ústavného splnomocnenia, nemôže nárok každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde alebo inom orgáne, v tej ktorej situácii celkom negovať, tým teda ústavne zaručené právo poprieť. Dovolací súd, tak ako súd odvolací je však toho názoru, že interpretácia ustanovení ZoKR, uvádzaných súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom neznamená pre žalovanú, že nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Dovolateľke žiadne ustanovenie ZoKR nebráni v reálnom uplatňovaní práva na súdnu ochranu a je len v jej dispozícii, aby svoje práva riadne, včas a za zákonných podmienok uplatnila tak, aby mohla tieto práva v konkurze, vrátane práva poprieť pohľadávku iného veriteľa, realizovať. Ak žalovaná zmeškala zákonnú lehotu, na zmeškanie ktorej viaže zákon stratu niektorých práv veriteľa, žalovaná si sama ako veriteľ privodila stratu svojho práva na popieranie pohľadávok, a teda nemôže sa dovolávať skutočnosti, že jej ústavné práva boli porušené, pokiaľ sa týka jej práva popierať pohľadávky iných veriteľov. Je pravdou, že sa v bode 33 (týka sa §§ 28 až 32 ZoKR) dôvodovej správy zák. č. 348/2011 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od
8. januára 2012 mení zák. č. 7/2005 Z.z. uvádza, že veriteľ, ktorý však prihlási svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu, nakoľko s oneskorene prihlásenou pohľadávkou nebudú spojené hlasovacie práva. Zo znenia § 28 ods. 3 ZoKR, účinného od
9. januára 2012, však nepochybne vyplýva, že neskoršie doručenie prihlášky správcovi má negatívny dopad nielen na hlasovacie právo, ale aj ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Veriteľovi, ktorý prihlási svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote aj podľa názoru dovolacieho súdu zostáva iba právo byť uspokojený v rámci konkurzu, ale nemôže svojimi úkonmi aktívne ovplyvňovať jeho priebeh. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka neopodstatnene tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom posúdení veci. Správny je právny záver odvolacieho súdu, že dovolateľka, ktorá si svoju pohľadávku neprihlásila v základnej prihlasovacej lehote, nebola oprávnená v zmysle § 32 ods. 2 ZoKR poprieť pohľadávku žalobcu. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej ako nedôvodné podľa § 448 CSP zamietol.
10. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
12. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.