Obsah (8)

§ 149§ 193§ 66§ 192§ 178§ 517§ 18§ 10

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Urtos/4/2020 Identifikačné číslo spisu: 4020200154 Dátum vydania rozhodnutia: 23.07.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 149ods.

1, ods. 4 Tr. zák. a iné v konaní o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

1. júla 2020 v Bratislave sťažnosť odsúdeného A. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z
2. júna 2020, sp. zn. 4 Ntc 11/2020, a rozhodol rozhodol:

§ 193ods.

1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. s a z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd") uznesením z 11. júna 2020, sp. zn. 4 Ntc 11/2020,

§ 66ods.

1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený A. B. ihneď na verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú ale ani dodatočne nijako neodôvodnil, či už sám, alebo prostredníctvom svojho obhajcu, a to aj napriek tomu, že bol na to písomne vyzvaný. Sťažnosť i kompletný spisový materiál boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložené 13. júla 2020. Následne najvyšší súd postupom

§ 192ods.

1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto nie je dôvodná. Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že krajský súd rozsudkom z

1. apríla 2019, sp. zn. 4 Ntc 8/2019, uznal rozsudok sudcu pre prípravné konanie Súdu v Ivrea z
2. mája 2017, sp. zn. 115/2017, ktorým bol odsúdený A. B. uznaný za vinného pre trestné činy uvedené a sankcionované v článku 589 Trestného zákonníka Talianskej republiky a článku 590 Trestného zákonníka Talianskej republiky na skutkovom základe uvedenom v rozsudku Krajského súdu v Nitre, pričom za tieto trestné činy (z hľadiska kritérií uvedených v § 10 a v § 11 Tr. zák. ako prečin usmrtenia

§ 149ods.

1, ods. 4 Tr. zák. a prečin neposkytnutia pomoci

§ 178Tr.

zák.), bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov s tým, že Krajský súd rozhodol

§ 517ods.

2 Tr. por. tak, že odsúdený bude vo výkone tohto trestu pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený bol na výkon trestu odňatia slobody do Slovenskej republiky prevzatý

1. augusta 2019 s tým, že do doby trvania trestu mu bola započítaná aj väzba a výkon trestu v Talianskej republike od
2. septembra 2016 do
3. augusta 2018 a od
4. augusta 2018 do
5. augusta
6. Dňa
7. januára 2020 si odsúdený A. B. podal žiadosť o podmienečné prepustenie, o ktorej krajský súd rozhodol na verejnom zasadnutí napadnutým uznesením z
8. júna 2020.

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 66ods.

1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu - vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu - plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. K formálnej podmienke sťažnostný súd konštatuje, že v zmysle slovenskej právnej úpravy bolo konanie odsúdeného A. B. právne kvalifikované ako prečin

§ 10ods.

1 Tr. zák., z ktorého dôvodu bolo potrebné, aby odsúdený v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vykonal minimálne polovicu trestu; k tomu došlo

1. januára
2. Pokiaľ ide o otázku splnenia materiálnej podmienky, sťažnostný súd sa stotožnil so záverom o negatívnej resocializačnej prognóze odsúdeného A. B., pre ktorý svedčí hlavne hodnotiaca správa ÚVTOS Dubnica nad Váhom z
3. apríla
4. V tejto súvislosti treba poukázať aj na gradujúci charakter jeho trestnej činnosti, pričom nie bez významu sa javí aj spôsob, akým túto trestnú činnosť (s následkom smrti dvoch ľudí) spracoval. Sťažnostný súd aj vzhľadom na absenciu odôvodnenia podanej sťažnosti len potom ďalej odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Za týchto okolností je potom zrejmé, že odsúdený A. B. svojím správaním nepreukázal polepšenie, pričom s ohľadom na jeho trestnú minulosť, závažnosť teraz spáchanej trestnej činnosti, postoj k nej a dĺžku trestu, ktorý doposiaľ vykonal, sa od neho zatiaľ nedá očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život. Nakoľko aj najvyšší súd je toho názoru, že u odsúdeného A. B. existuje významné riziko opätovného zlyhania, jeho sťažnosť

§ 193ods.

1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.