1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutím číslo VÚSZ-65210023586901 zo dňa 14.01.2016 zastavil konanie o žiadosti žalobcu, doručenej mu 14.10.2015, ktorým žalobca žiadal o prehodnotenie nároku na výsluhový príspevok a zhodnotenie doby štúdia na vojenskom gymnáziu v I. kategórii funkcií. VÚSZ dôvodil tým, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 2. Žalovaný rozhodnutím č.: SEĽUZ-4-9-2/2016-OdSP zo dňa 22.03.2016 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Mal za preukázané, že služobný pomer žalobcu trval od 29.08.1978 do 18.04.1996, prepustený bol
2 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. a keďže služobný pomer vojaka z povolania vykonával viac ako 10 ale menej ako 20 rokov, bol mu
1 písm. b/ zákona č. 76/1959 Zb. právoplatným rozhodnutím VÚSZ č. 65210023586901-VÚSZ/DO 1 z 24.04.1996 priznaný výsluhový príspevok na dobu od 19.04.1996 do 18.04.
Branného zákona žiakom gymnázií vznikla branná povinnosť v roku, v ktorom dovŕšili 17 rokov veku, povolaní na výkon vojenskej služby neboli a základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskej vysokej škole v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. 3. Krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby. V bode 64.rozsudku poukázal na to, že
Výkazu dôb, ktorý žalobca vlastnoručne podpísal, bola preukázaná doba služobného pomeru v rozsahu 17 rokov, 7 mesiacov a 20 dní v období od 29.08.1978 do 18.04.
názoru krajského súdu nie je možné započítať do doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, nakoľko to nepripúšťa ustanovenie § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.
1 písm. g/ SSP, teda z dôvodu, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Z obsahu rozsiahleho textu kasačnej sťažnosti vyplýva námietka, že doba štúdia na vojenskom gymnáziu od 29.08.1974 do 28.08.1978 v rozsahu 1461 dní sa mu musí hodnotiť
1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v I. kategórii funkcií rovnako ako jeho rovesníkom z radov baníckych učňov alebo učňov - fúkačov skla, teda ako dobu prípravy na povolanie - výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. V tejto súvislosti tvrdil, že ministerstvo obrany neviedlo rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Poukazoval na to, že na vojenskom gymnáziu, teda na vojenskej škole podstúpil vojenský výcvik aj so zbraňou a vykonával celodenné, nočné služby, výcvik v poľných podmienkach, dozornú službu, keď k zákazu vojenského výcviku došlo až prijatím Listiny základných práv a slobôd v roku 1991. Výkaz doby síce žalobca pri prepustení zo služobného pomeru skutočne podpísal, ale obdobie štvorročného vojenského stredoškolského štúdia tam bolo označené bez I. kategórie funkcií, čo však nemôže znamenať, že by sa štúdium na vojenskom gymnáziu malo automaticky hodnotiť v III. pracovnej kategórii. Pokiaľ bola doba jeho štúdia hodnotená
prílohy č. 3 Smernice NGŠ ČSĽA z roku 1985, namietol, že je neakceptovateľné, aby sa nároky žalobcu (štúdium v rokoch 1974 až 1978), ktoré vznikli
predchádzajúcej právnej úpravy, retroaktívne hodnotili
novej právnej úprav. Žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred krajským súdom.
názoru kasačného súdu správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery . 11. Kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/1/2018 zo dňa 24.07.2019, v ktorom sa vysporiadal s otázkou možnosti zaradenia doby štúdia na vojenskom gymnáziu do doby služby vojaka z povolania takto: „Navrhovateľ sa domáhal, aby doba jeho štúdia na vojenskom gymnáziu bola hodnotená ako doba I. kategórie funkcií, resp. ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie. Odvolací súd mal preukázané, že navrhovateľ bol od 01.09.1969 do 10.06.1973 žiakom Vojenského gymnázia SNP ...........
1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom poistení, účinného do 31.12.1975, zamestnania sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú
druhov vykonávaných prác do troch pracovných kategórií: 1. do I. pracovnej kategórie patria:
2 zákona č. 101/1964 Zb. ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 7 ods. 1), ak bolo zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie prerušené len týmito dobami. Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré doby odbojovej činnosti a fašistickej perzekúcie a v akom rozsahu sa započítavajú ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.
3 zákona č. 101/1964 Zb. ustanovuje, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby zamestnanie bolo zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie a ako sa zaradenie vykonáva.
1 vyhl. č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 101/1964 Zb., doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne vykonáva odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie. Do I. a II. pracovnej kategórie sa
101/1964 Zb. v spojení s vyhláškou č. 107/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 101/1964 Zb. zaraďujú len zamestnania uvedené v rezortných zoznamoch, ktoré vydávali ústredné orgány, v odboroch pôsobnosti ktorých sa vykonávajú práce uvedené v Prílohe tejto vyhlášky. Štúdium na vojenskom gymnáziu nespĺňa charakteristiky prác, zaraďovaných do I. a II. pracovnej kategórie
101/1964 Zb. Požiadavka navrhovateľa na hodnotenie doby jeho štúdia na vojenskom gymnáziu už od prvého ročníka v I. alebo II. pracovnej kategórii preto nie je dôvodná.“ „
1 zákona č. 101/1964 Zb. služba vojakov z povolania vykonávaná po 31.12.1964 sa zaraďuje pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. alebo II. kategórie
druhov vykonávaných funkcií.
3 zákona č. 101/1964 Zb. ministri národnej obrany a vnútra ustanovia, ktoré druhy služieb sa hodnotia ako doby zamestnania III. pracovnej kategórie.
3 veta za bodkočiarku zákona č. 100/1988 Zb. služba vykonávaná od 01.01.1965 do 31.12.1999 sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií.
Prílohy č. 3 ods. 1 Nariadenia náčelníka generálneho štábu Československej ľudovej armády číslo 11 z 02.08.1985 (ďalej len „nariadenie“) s názvom „Zásady pre vykazovanie základnej (náhradnej) služby poslucháčov (žiakov) vojenských škôl z radov občianskej mládeže“, poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky [§ 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb.], t.j. v III. pracovnej kategórii.
Prílohy č. 3, časti „Štúdium v rokoch 1973-1978“ na vojenských odborných školách (por. č. 20) základnú službu žiaci konali po celú dobu štúdia, vo vojenských stredných odborných školách (por. č. 22) v
2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon. Z toho dôvodu nepovažoval za dôvodnú sťažnostnú námietku, že by sa štúdium na vojenskom gymnáziu malo hodnotiť v I. alebo II. kategórii funkcií. 13. Námietku sťažovateľa, že je neakceptovateľné, aby sa jeho nároky (štúdium v rokoch 1974 až 1978), ktoré vznikli
predchádzajúcej právnej úpravy, retroaktívne hodnotili
novej právnej úpravy - Smernice z roku 1985, kasačný súd nepovažoval za dôvodnú. Zo Smernice NNGŠ 11/1985 „pre spracovanie výkazov dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, zabezpečenia peňažnými dávkami
zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie“ totiž vyplýva, že sa ňou uložilo vykazovanie dôb v súlade so (všetkými) smernicami náčelníka kádrovej správy ministerstva národnej obrany. Priamo z namietanej prílohy č. 3, nazvanej „Zásady pro vykazování doby základní (náhradní) služby posluchačů (žáků) vojenských škol z řad občanské mládeže“ vyplýva, že hodnotenie dôb štúdia sa vykazovalo v súlade s konkrétnymi normami, pričom v prípade štúdia na vojenských gymnáziách v rokoch 1973 až 1978, uvedeného pod poradovým číslom 23, sa postupovalo
čl. 17 predpisu MNO-17-5
1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. 15. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú a preto ju
16. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd
1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 a 4 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný a nezistil dôvod na priznanie takej náhrady žalovanému. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.