Najvyšší súd 9Sžso/14/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej v právnej veci ţalobcu: JUDr. V. H., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného číslo A/2009/00277/7 z
- júla 2009 a číslo A/2009/00277/6 z
- júla 2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- februára 2010, č.k. 7S/87/2009-35, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
- februára 2010, č.k. 7S/87/2009-35, p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. A/2009/00277/7 z
- júla 2009 a č. A/2009/00277/6 z
- júla
- Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe rozhodnutím ţalovaného číslo A/2009/00277/7 z
- júla 2009 bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 2009/05635/7 9Sţso/14/2010 2 z
- apríla 2009, ktorým s poukazom na § 5 ods.2 písm. a/, § 17 ods.1, § 29 ods.1, 3, 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) bola ţalobcovi uloţená povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od
- januára 2007 do
- februára 2007 v sume 112,86 €, od
- mája 2008 do
- mája 2008 v sume 33,19 € a od
- augusta 2008 do
- augusta 2008 v sume 49,79 €, spolu v sume 195,84 €, zvýšenú o 10 %, teda o 19,58 €, celkovo 215,42 €. Rozhodnutím ţalovaného č. A/2009/00277/6 z
- júla 2009 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2009/05635/6 z
- apríla 2009, ktorým bola ţalobcovi podľa § 10 ods. 2 písm. a/, § 17 ods. 1, § 26 ods. 2, § 29 ods. 1, 3, 5 zákona od
- novembra 2008 zníţená dávka a príspevky na sumu 58,43 € mesačne a súčasne mu bola zastavená výplata príspevkov v trvaní 6 mesiacov od
- novembra 2008 do
- apríla
- Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca bol povinný v ţalobe uviesť, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného a uviesť právnu argumentáciu proti napadnutým rozhodnutiam. Také dôvody ţalobca v ţalobe neuviedol. Pokiaľ ţalobca argumentoval, ţe nepoberal ţiadne príjmy, krajský súd mal z administratívneho spisu ţalovaného za preukázané, ţe ţalobca poberal príjmy od fyzických osôb za vykonané právne sluţby v rozsahu, v akom boli vyčíslené v odôvodneniach oboch napadnutých rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu. Podľa názoru krajského súdu poskytovanie právnych sluţieb za účelom získania odmeny za jej vykonanie nie je príleţitostnou činnosťou v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 písm. j/ zákona a preto ţalobcovi nebolo moţné vyplácať dávku a príspevky. Dospel k záveru, ţe ţalovaný rozhodol o zastavení výplaty príspevkov na obdobie v trvaní šesť mesiacov a o povinnosti ţalobcu vrátiť dávku a príspevky v súlade so zákonom. Rozsudok krajského súdu napadol ţalobca včas podaným odvolaním. Ţiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, lebo súd konal v jeho neprítomnosti i keď sa písomne ospravedlnil a podľa jeho názoru boli dôvody ospravedlniteľné. Je v hmotnej núdzi, cestovanie je nákladné a vlak je drahší ako autobus, pričom ako dôvod ospravedlnenia uviedol aj štrajk autodopravcov, ktorí blokovali hlavné komunikácie. Vec podľa neho nie je objektívne rozhodnutá, lebo nevychádza zo záverov vykonaného dokazovania. Napriek tomu, ţe A.... B. vydal doklad o prijatí peňazí, tento mu ţiadne peniaze nedal. Rozhodnutia ţalovaného nemôţu byť preto objektívne a konečné a v tejto časti je potrebné vykonať dokazovanie. 9Sţso/14/2010 3 Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu z 12.apríla 2010 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozhodnutia ţalovaného a rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania v medziach ţaloby, odvolanie prejednal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu vyhovieť nemoţno. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ţalobca v odvolaní v prvom rade namietal, ţe krajský súd vo veci pojednával napriek tomu, ţe svoju neúčasť ospravedlnil a nesúhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Podľa § 250g ods.2 OSP ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môţe sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Podľa § 101 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvej vety OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka. Ţalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie a svoju neúčasť ospravedlnil. Krajský súd posudzoval ţiadosť ţalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu ţalobcom uvádzanej snehovej kalamity v Michalovciach a blokovania komunikácií autodopravcami, preveril zjazdnosť komunikácií na trase Michalovce-Košice a zistil, ţe uvedené cestné spojenie bolo bezproblémové a dospel k záveru, ţe ţalobca sa mohol pojednávania zúčastniť. Ospravedlniteľným dôvodom podľa názoru odvolacieho súdu nie je ani v odvolaní uvádzané vyššie cestovné vlakom v porovnaní s autobusovou dopravou (cca o 1 €). Aj odvolací súd preto dospel k záveru, ţe nebol daný dôleţitý dôvod pre odročenie pojednávania. Pokiaľ krajský súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa
- februára 2010, týmto jeho postupom ţalobcovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. 9Sţso/14/2010 4 Druhým odvolacím dôvodom bolo tvrdenie ţalobcu, ţe od A. B. peniaze neprevzal, hoci mu o tom vydal doklad, a ţe táto okolnosť by mala byť dôvodom na doplnenie dokazovania. V ţalobe pritom ţalobca uviedol, ţe „u pána B. išlo iba o reţijné náklady“. Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe príjmovým pokladničným dokladom č. 7/07 z
- februára 2007 ţalobca potvrdil, ţe od A. B. prevzal dohodnutú odmenu za „rozvod manţelstva a iné“ v sume 3 000,- Sk, na príjmovom pokladničnom doklade (bez uvedenia čísla) z 13.mája 2008 potvrdil prevzatie sumy 1 000,-Sk od A. B. za spísanie návrhu súdu a príjmovým pokladničným dokladom číslo 23-25/08 z
- augusta 2008 potvrdil, ţe od A. B. prevzal 1 500,- Sk za „tr. oznámenie, exekúciu, náhradné výţivné“. Ţalobca na potvrdení z
- júla 2007 potvrdil, ţe A. B. mu na účely poplatkov v rozvodovom konaní zaplatil 2 100,- Sk. A. B. v čestnom vyhlásení z
- apríla 2009 na č.l. 93 administratívneho spisu prehlásil, ţe za zastupovanie vo veci rozvodu manţelstva a zverenia detí do výchovy zaplatil ţalobcovi
- februára 2007 odmenu 3000,- Sk a 2 100,- Sk na zaplatenie rozvodového konania, dňa
- mája 2008 mu zaplatil 1 000,- Sk za spísanie návrhu na manţelské výţivné a za spracovanie trestného oznámenia za neplatenie výţivného na deti manţelkou a náhradného výţivného a za spracovanie návrhu na exekúciu ţalobcovi zaplatil 1 500,- Sk. A. B. v tomto vyhlásení uviedol aj to, ţe ţalobcovi
- februára 2007 zaplatil aj sumu 2 100,- Sk na zaplatenie rozvodového konania. Z uvedených dokladov mal aj odvolací súd za jednoznačne preukázané, ţe A. B. ţalobcovi za zastupovanie v rozvodovom konaní, resp. za spísanie podaní zaplatil dňa
- februára 2007 odmenu 3 000,- Sk, dňa
- mája 2008 odmenu 1 000,- Sk a
- augusta 2008 odmenu 1 500,- Sk. Z výšky odmien je uţ vzhľadom na deklarovaný účel platieb zrejmé, ţe nešlo o tzv. reţijné náklady. Tvrdenie ţalobcu, ţe od A. B. ţiadne peniaze neprevzal, hoci mu vydal potvrdenie o ich prevzatí, preto odvolací súd povaţoval za nelogické a účelové. Pokiaľ ide o platbu 2 100,- Sk, zaplatenú p. B.
- februára 2007, z dokladov zaloţených v administratívnom spise je zrejmé, ţe išlo o platbu na účely zaplatenia súdnych poplatkov. Túto skutočnosť vzal do úvahy aj ţalovaný, lebo v napadnutých rozhodnutiach uviedol, ţe príjem 2 100,- Sk od A. B. na účely pomoci v hmotnej núdzi nezohľadnil a teda, ţe pre posúdenie veci tento príjem nebol rozhodujúci. 9Sţso/14/2010 5 Z uvedených dôvodov aj odvolací súd povaţoval rozhodnutia ţalovaného v medziach ţaloby za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 250ja ods.3 veta druhá O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo ţalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a ţalovanému nárok na náhradu trov nevznikol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26.januára 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková