Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8ECdo/5/2020 Identifikačné číslo spisu: 8310205884 Dátum vydania rozhodnutia: 22.07.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ladislav Górász Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 6.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 8. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 (

napríklad, sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). 8.1. Do uvedeného dňa bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon výslovne pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.). 8.

1. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. 8.
2. Oprávnená dovolaním napadla také uznesenie odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uznesení, proti ktorým bolo dovolanie prípustné podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení účinnom od
3. januára
5. V danom prípade by preto dovolanie oprávnenej vyvolalo ňou sledovaný procesný účinok iba vtedy, ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v ustanovení § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. v znení účinnom od
6. januára
8. Oprávnená nenamietala existenciu procesných vád konania uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. 10.
9. Oprávnená tvrdí, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a že jej dovolanie je prípustné podľa tohto ustanovenia. Za právneho stavu do
10. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv -

napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 10.2. Najvyšší súd už v minulosti opakovane zdôraznil, že pre záver o existencii procesnej vady konania uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil takej vady; rozhodujúcim bolo výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (

napríklad 1Cdo/6/2014, 2Cdo/609/2015, 3Cdo/409/2015, 4Cdo/143/2015, 5Cdo/238/2015, 6Cdo/30/2016, 7Cdo/371/2015, 8Cdo/34/2016). 10.3. Oprávnená namieta, že jej bola odňatá možnosť realizovať jej procesné oprávnenia tým, že odvolací súd odmietol jej odvolanie ako neprípustné, hoci podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku bolo prípustné. Oprávnená ale tak robí neopodstatnene. 11. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení v čase rozhodnutia odvolacieho súdu, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b),

1. f)až
2. h)a
3. k)je prípustné odvolanie. Odvolaním oprávnenej napadnutým uznesením ale exekučný súd nerozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, v znení v čase rozhodnutie exekučného súdu (proti ktorému rozhodnutiu by bolo odvolanie prípustné), ale exekúciu vyhlásil za neprípustnú; exekučný súd exekúciu zastavil až uznesením zo 6. novembra 2014, č. k. 21Er/456/2010-95, ktoré uznesenie, keďže proti nemu odvolanie nebolo podané, nadobudlo právoplatnosť 24. januára 2015. 12. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie oprávnenej nevyvolalo v danom prípade procesný účinok, ktorý by po 1. júli 2016 umožňoval uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Najvyšší súd preto jej dovolanie (neprípustné podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho podania) odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP. 13. Najvyšší súd rozhodnutie o náhrade trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.