súdu prvej inštancie nemohla obstáť pre dôvodnosť námietky nedostatku pasívnej legitimácie (úplného okruhu žalovaných), keďže za žalovaných neboli označené všetky osoby uvedené v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a tvoriace nerozlučné procesné spoločenstvo (okrem dražobníka tiež navrhovateľ dražby, ktorým v tomto prípade bolo príslušné spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a vydražiteľ - spoločnosť AKROPOLIS Invest, s.r.o.). Pre tento dôvod zamietnutia žaloby preto neboli skúmané ani jednotlivé žalobcom vytýkané dôvody neplatnosti dražby, uzavrel prvoinštančný súd, ktorý napokon rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne plným úspechom žalovanej a povahou aktuálnej procesnej úpravy, ktorá rozhodnutie o výške náhrady zverila samostatnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka.
odvolacieho súdu neobstála námietka žalobcu, že ak by bol na rozhodnom pojednávaní prítomný, nedostatok by odstránil vtedy. Nedostatok takéhoto poučenia navyše žalobca (na rozdiel od vykonania rozhodného pojednávania v jeho neprítomnosti) ako odvolací dôvod neuviedol a nešlo tu o vadu týkajúcu sa procesných podmienok, na ktorú by šlo prihliadať i bez jej výslovného uplatnenia, argumentoval tiež odvolací súd, ktorý inak tu absentujúce poučenie o okruhu účastníkov označil za procesné poučenie; doplnil, že akceptovať nešlo postup žalobcu, ktorý sa nedostatok vytknutý mu súdom prvej inštancie pokúsil odstrániť označením skôr neoznačených žalovaných v odvolaní a napokon svoje rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil právne ust. § 255, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalovanej, ktorej ale v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f/ aj § 421 ods. 1 písm. a/ aj c/ C. s. p. Za postup oboch nižších súdov znemožňujúci mu uplatnenie procesných práv v miere porušujúcej jeho právo na spravodlivý proces naďalej považuje neakceptovanie ospravedlnenia jeho neprítomnosti na rozhodnom pojednávaní a prejednanie veci bez jeho osobnej prítomnosti, zároveň ho však vidí aj v nedostatku poučenia o procesnej nevyhnutnosti úplného procesného spoločenstva na žalovanej strane (
1 C. s. p.). I právnou otázkou riešenou nižšími súdmi odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. za stavu existencie rozdielnych názorových tendencií v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, je
dovolateľa otázka posudzovania dôvodov na odročenie pojednávania majúcich súvislosť so zdravotným stavom strany sporu (v tomto prípade s odkazmi na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ - sp. zn. 3Cdo/204/2009, 3Obdo/11/2009, 5Cdo/122/2010 a 7Cdo/130/2012). Navrhol preto zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.
p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 C. s. p. 7. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ C. s. p.,
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Z hľadiska prípustnosti dovolania
f/ C. s. p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/ 2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.
obsahu príslušnej tzv. prezenčnej pečiatky o 10.48 hod. pri začatí pojednávania už o 10.30 hod.) podal ďalšie podanie, ktorým prakticky negoval svoje tvrdenie zo skoršieho podania o doložení potvrdenia o práceneschopnosti (za pomoci ďalšieho tvrdenia, že ošetrujúci lekár mu doklad o práceneschopnosti nevydal z dôvodu, že je dôchodca) a oznámil tiež svoje telefónne číslo, na ktorom ho v prípade potreby súd môže kontaktovať (č. l. 292). Druhým dovolaním uplatneným prípadom takej nesprávnosti postupu nižších súdov, ktorá mala mať za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, je potom I. nepoučenie žalobcu súdom prvej inštancie o procesnej nevyhnutnosti úplného procesného spoločenstva na žalovanej strane a II. nedostatok náležitej reakcie odvolacieho súdu na takúto nesprávnosť. 12.
p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (odsek 1). Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (odsek 2 veta druhá); strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (odsek 3) a ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla; pričom strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (odsek 4). 13.
p. súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom (odsek 1) a poučovaciu povinnosť
odsekov 1 a 2 (teda osobitne aj o práve zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci - pozn. najvyššieho súdu) súd nemá, ak je a/ stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo b/ strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (odsek 3). 14.
p. na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu. 15.
p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 16.
1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17.
p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (odsek 1); na odvolacie konanie sa však nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov (odsek 2). 18.
p. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (odsek 1); na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ale prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). 19.
1 písm. b/ C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší (o. i.), len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 20. Zo súboru práve odcitovaných ustanovení potom
dovolacieho súdu treba vyvodiť opodstatnenosť oboch dovolacích námietok žalobcu, týkajúcich sa toho, v čom
neho tkvie dovolaním namietaná tzv. zmätočnostná vada. 21. Stotožniť sa totiž treba s námietkou,
ktorej podmienky pre vykonanie súdom prvej inštancie rozhodného pojednávania v neprítomnosti žalobcu a i pre vydanie na ňom rozhodnutia majúceho konanie skončiť, neboli v tomto prípade splnené. 22. Platné procesné právo vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné) splnenie dvoch podmienok, z ktorých prvou je existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a druhou nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka účasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Ak prekážka účasti na pojednávaní, majúca pôvod v nepriaznivom zdravotnom stave, nastane u strany, možno od nej
zákonnej úpravy platnej a účinnej aj v čase vykonania rozhodného pojednávania vždy spravodlivo žiadať zastúpenie inou osobou, to sa však netýka prvého pojednávania (keďže z ustanovenia § 183 ods. 2 vety druhej C. s. p. celkom jednoznačne vyplýva, že aby mohlo dôjsť k jeho uplatneniu, musí tu ísť o „ďalšie“ - čiže iné než prvé - pojednávanie a to za situácie, že prinajmenšom raz už pojednávanie z rovnakého dôvodu odročené bolo a ide tu tak buď o stav dlhšie trvajúcich zdravotných obtiaží žiadateľa odročenia a/alebo iný stav robenia ním procesných obštrukcií, oboje však za existencie povinnosti súdu postarať sa i v zmysle článkov 17 a 5 Základných princípov C. s. p. o čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie prejednanie a rozhodnutie veci s potrebou sankcionovania všetkých pokusov o zjavné zneužívanie práva či spôsobovanie nedôvodných prieťahov v konaní). Aj keď v prejednávanej veci by principiálne nešlo súdu prvej inštancie vytknúť (na tomto mieste inak odhliadajúc od rozdielov v niekdajšej a dnešnej úprave, týkajúcich sa preukazovania dôvodu pre odročenie a jeho dôležitosti) vyhodnotenie ním dôležitosti žalobcom uvádzaného dôvodu na odročenie pojednávania (ktoré je napokon vždy vecou procesnej autonómie súdu, ktorý pojednávanie nariadil a ktorému bol návrh na odročenie pojednávania adresovaný) a opätovne sa žiada zdôrazniť, že obe zákonom ustanovené podmienky odročenia musia byť (pre úspech návrhu) splnené súčasne; súd prvej inštancie za stavu okamžitej aplikability novej úpravy procesného práva, nadobudnuvšej účinnosť v priebehu sporu (v tejto súv. porovnaj tiež § 470 ods. 1 C. s. p.,
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti)
všetkého prehliadol rozdiel predošlej a novej úpravy spočívajúci v tom, že kým skôr uvedenie účastníkom konania (dnes stranou) telefonického alebo iného kontaktu, umožňujúceho ho dostatočne promptne a operatívne vyrozumieť o spôsobe nazerania súdu na ním uvedený dôvod odročenia pojednávania a takto aj na zodpovedajúci procesný návrh bolo podmienené možnosťou účastníka tak urobiť (tu por. § 119 ods. 2, vetu druhú písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení),
novej úpravy (§ 183 ods. 4 C. s. p.) ide o jednu z procesných povinností strany s jej predchádzajúcou povinnosťou súdu stranu (v rozhodnom čase nezastúpenú advokátom ani inou osobou
3 C. s. p.) o takejto povinnosti poučiť (ak má prísť k vyvodeniu náležitých procesných dôsledkov aj z prípadnej procesnej pasivity strany). Už tu treba uzavrieť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by si súd prvej inštancie po nie nevýznamnej zmene právnej úpravy príslušnú poučovaciu povinnosť splnil a takto logicky nešlo ani pripísať výlučne na vrub žalobcu (neskoršieho odvolateľa i dovolateľa) opomenutie uviesť už v podaní žiadajúcom o odročenie svoj telefonický kontakt ani nezískanie ním vedomosti o tom, že pojednávanie navzdory návrhu na odročenie pojednávania uskutočnené bude.
takého ustanovenia spadá do režimu poučovacej povinnosti súdu v zmysle § 160 ods. 1 C. s. p. (s ktorým názorom nemal dôvod nestotožniť sa ani dovolací súd) totiž nebolo (nemohlo byť) medzi nižšími súdmi sporu o tom, žeby súd prvej inštancie príslušnú poučovaciu povinnosť nemal a ani o tom, že k splneniu takej povinnosti v prejednávanej veci neprišlo (hocako sa odvolací súd snažil argumentovať v prospech dostatočnosti poučenia v dražobnom konaní), ale dovolaciemu súdu ostávalo posúdiť výlučne správnosť postupu odvolacieho súdu predstavovaného odmietnutím ním z nedostatku poučenia vyvodiť akýkoľvek procesný dôsledok s poukazom na to, že toto žalobca (na rozdiel od neakceptovania jeho návrhu na odročenie pojednávania a uskutočnenia pojednávania v jeho neprítomnosti) výslovne (odvolaním) nenamietal.
1 C. s. p. a napokon - do tretice - i rad iných odvolacích dôvodov, nemajúcich v úprave o dovolacom konaní žiaden zodpovedajúci náprotivok), najmä ale procesná úprava odvolacieho konania neobsahuje (na rozdiel od úpravy konania dovolacieho) výslovne formulovanú povinnosť odvolateľa na vymedzenie odvolacieho dôvodu - tak, že sa uvedie, v čom spočíva vytýkaná vada (v tejto súv. por. tiež § 431 ods. 2 a § 432 ods. 2 C. s. p.). 27. Dôsledkom práve priblíženej rozdielnosti je nielen to, čo už dovolací súd v minulosti sformuloval ako viazanosť len dovolacím dôvodom a nie aj konkrétnym uplatňovaným dôvodom prípustnosti dovolania, ktorým sa v tejto súvislosti rozumejú jednotlivé skutkové podstaty zmätočnosti či nesprávneho právneho posúdenia veci
jednotlivých písmen § 420 a § 421 ods. 1 C. s. p. (tu pre prípad záujmu porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z
1 C. s. p. ako nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci mu realizáciu procesných práv v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces výslovne neuviedol a v odvolaní sa (na rozdiel od dovolania) zameral na námietky súvisiace s nevyhovením jeho návrhu na odročenie pojednávania, keďže so zreteľom na uvedené vyššie postačujúcim bolo uvedenie zodpovedajúceho odvolacieho dôvodu (ktorá podmienka v tomto prípade splnená bola). Napokon nemôže byť predmetom žiadnej zmysluplnej diskusie ani to, že ak uplatnený odvolací dôvod naplnený bol (v tomto konkrétnom prípade dokonca pre opodstatnene namietanú existenciu oboch vyššie priblížených opomenutí súdu prvej inštancie) a odvolací súd sám príležitosť na nápravu opomenutia poučiť žalobcu o úplnom okruhu žalovaných i so všetkými z toho plynúcimi potenciálnymi dôsledkami (teda vrátane poskytnutia odvolateľovi možnosti rozšíriť okruh žalovaných o ďalšie osoby) nemal (pre existenciu úpravy toto v odvolacom konaní vylučujúcej), musel tým byť predurčený tiež jediný (v prejednávanej veci ale nevyužitý) spôsob naloženia s odvolaním (zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie). 29. Zo všetkých týchto dôvodov preto dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen prípustné (§ 420 písm. f/ C. s. p.), ale tiež dôvodné, lebo sa v ňom opodstatnene namietalo, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, ktorý odvolací súd nenapravil, znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 30.
p. ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (odsek 1). Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu (odsek 2).
p. potom ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže
povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.
výpisu z vložky č. XXXXX/B oddielu Sro obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I bola vymazaná z obchodného registra dňom 22. augusta 2019) bez nateraz preukázateľnej existencie právneho nástupcu takej osoby (inak však za stavu neskoršieho založenia likvidátorom a jedným zo spoločníkov žalovanej, tentoraz už ako jediným spoločníkom ďalšej obchodnej spoločnosti s rovnakým obchodným menom), táto skutočnosť však nebola dôvodom pre zastavenie konania (
2 vety druhej v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p.), ak návrh na rozšírenie okruhu žalovaných bol podaný ešte predtým, než sa tak stalo a z pohľadu rozhodnutia o ňom a možnosti vyhovenia takému návrhu je bez právneho významu (s výnimkou prípadu nedostatku procesnej subjektivity už v čase začatia konania, o aký tu ale nejde), či nový subjekt majúci zaujať procesné postavenie žalovaného (alebo aj viac osôb v rovnakom postavení) má ku komu pristúpiť.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.