1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného C. K. podanom proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/29/2019 z 18. júna 2019, takto rozhodol: I.
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/29/2017 zo
2 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/29/2019 z
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. II.
2 Trestného poriadku sa obvinený C. K., nar. X. T. XXXX v H., naposledy trvale bytom v H., P. XX, bez prihlásenia v H., U. XX/D, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou berie do väzby z dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku. Lehota väzby začne plynúť okamihom obmedzenia osobnej slobody obvinenému C. K. ku ktorému dôjde na základe tohto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obvinený ju bude vykonávať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Bratislava. III.
1 písm. c) Trestného poriadku väzbu obv. C. K. nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava II (ďalej aj len ,,okresný súd" alebo ,,súd prvého stupňa") rozsudkom, sp. zn. 5T/29/2017 zo 4. februára 2019, uznal obvineného C. K. v bode 1/ výrokovej časti citovaného rozsudku za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm.
2 Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že 1/ od približne roku 2008 až do 15.00 hod. dňa 25. apríla 2016 sa zaoberal drogovou trestnou činnosťou, a to kúpou, dovozom, uskladnením a predajom omamných a psychotropných látok, najmä marihuany, kokaínu a pervitínu, ktoré si zadovažoval od presne nezistených zdrojov na území Slovenskej republiky a Českej republiky, pričom drogy kúpené od presne nezistených dodávateľov na presne nezistených miestach na území Q. M. v mestách C. a C. prevážal na územie Slovenskej republiky spravidla rýchlymi osobnými motorovými vozidlami, ktoré vzhľadom na jeho podnikateľské aktivity a kontakty mal k dispozícii viacero a mohol ich
potreby a aj vzhľadom na utajenie trestnej činnosti striedať, pričom marihuanu minimálne od roku 2013 do presne nezisteného času dovážal z Českej republiky vo väčších množstvách, raz do týždňa, následne po dovoze týchto drog na územie Slovenskej republiky ich prechovával vo viacerých prevažne prenajatých objektoch, ako napr. v bytoch, garážach a rekreačných chatkách, prevažne v rámci H. kraja, najmä v okresoch H. I, II, III a V, a to v byte nachádzajúcom sa v presne nezistenom bytovom dome vo štvrti vymedzenej ulicami H., S. a U. cesta, v presne nezistenom byte na M. ulici, v presne nezistenej garáži na ulici C., v presne nezistenom byte na ulici S., v byte na ulici U., v ktorom obvinený aj býval, v garáži na P. ul., v záhradnej chatke vo D. R. a pod., pričom takto zadováženú a uskladnenú marihuanu následne delil, vážil a prebaľoval na menšie množstvá určené na predaj menším dílerom, ktorú predával za cenu od 3.000,- Euro do 4.700,- Euro za kilogram, a to I. Y., U. R., ktorí spoločne s ďalšími osobami túto marihuanu predávali menším odberateľom, M. I. prostredníctvom I. Y., U. I., a ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, kde cena drog závisela od jej kvality a spracovania, pričom obžalovaný C. K. si takýmto spôsobom zadovažoval, uskladňoval a predával aj kokaín a pervitín, ktoré minimálne od roku 2014 taktiež dovážal z Českej republiky, a to v niekoľko sto gramových baleniach, ktorý si aj sám prevažoval a balil na menšie množstvá na rôznych miestach v Bratislave za účelom jeho ďalšieho predaja menším dílerom, menovaný tieto drogy aj sám rozvážal a predával menším dílerom a tzv. veľkoodberateľom, a to marihuanu v množstve minimálne od pol kilogramua vyššie, taktiež aj kokaín, a to v nepravidelných časových intervaloch, ktorí ich potom ďalej predávali prevažne na území Bratislavského kraja, od presne nezisteného času do dňa 25. apríla 2016, kedy bola vykonaná domová prehliadka v bytovom dome so súpisným číslom XXXXX v byte číslo XXX na X. poschodí na ulici U. D. XX/D v H., menovaný prechovával kryštalickú látku a zelenú sušenú rastlinu, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že sa jedná o metamfetamín s hmotnosťou 39780 miligramov a priemernou koncentráciou 74,7 % hmotnostných metamfetamínu, o metamfetamín s hmotnosťou 63 miligramov a priemernou koncentráciou 72,6 % hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 398 obvykle jednorazovým dávkam drogy o celkovej hodnote 1.992,15,-Euro a o marihuanu s celkovou hmotnosťou 288 miligramov a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,2 % hmotnostných, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, kokaín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných látok a metamfetamín je
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, čím takto obžalovaný C. K. svojim konaním porušil všeobecný záujem spočívajúci v ochrane spoločnosti pred nedovoleným predajom drog a neoprávnene nakladal s látkami, ktoré sú
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zakázané, pričom marihuana, metamfetamín a kokaín, ktoré si obvinený kúpil, doviezol, uskladnil a ďalej distribuoval množstvom a hodnotou presahovali sumu 2.660,- Euro, 2/ od presne nezisteného času do 20.30 hod. dňa 25. apríla 2016, kedy bola vykonaná domová prehliadka v bytovom dome so súpisným číslom XXXXX v byte číslo XXX na X. poschodí na ulici U. D. XX/D v H., menovaný prechovával strelnú zbraň značky ČZ 75 compakt so zásobníkom, v ktorom sa nachádzalo 9 ks nábojov a 1 ks náboja do dlhej guľovej zbrane značky S&B, kaliber 7 x 64 mm, a to aj napriek tomu, že na držanie zbrane a streliva nebol v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnený. Za to uložil okresný súd obvinenému
2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trestu odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
odsek 4 Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odsek 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 78 odsek 1 Trestného zákona okresný súd obvinenému uložil ochranný dohľad vo výmere 3 (tri) roky.
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona okresný súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks digitálna váha sivej farby v papierovej krabici s manuálom a 1 ks digitálna kuchynská váha značky SOEHNLE s uzáverom v papierovej krabici s manuálom, strelná zbraň značky ČZ 75 compact kaliber 9 mm Luger s odstráneným výrobným číslom a pôvodným číslom S. so zásobníkom a 9 kusmi nábojov, 1 ks náboj do dlhej guľovej zbrane značky S&B, kaliber 7x64 mm. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len ,,krajský súd" alebo ,,odvolací súd") na podklade odvolania podaného obvineným rozhodol rozsudkom, sp. zn. 3To/29/2019 z 18. júna 2019 tak, že postupom
1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/29/2017 zo 4. februára 2019 vo výroku o vine v bode 1/ ako aj vo výrokuo treste a vo výroku o ochrannom opatrení, pričom zároveň sám
3 Trestného poriadku obvineného uznal za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm.
2 Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 Trestného zákona na skutkovom základe, že 1/ od roku 2013 do
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, a rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle uvedeného zákona zaradené do I. skupiny omamných látok. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine v bode 2/ napadnutého rozsudku, ktorý nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť a ani konanie tomuto výroku predchádzajúce. Odvolací súd svojím rozsudkom obvinenému uložil za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm.
2 Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 Trestného zákona, pre ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/29/2017 zo 4. februára 2019 v bode 2/ výrokovej časti citovaného rozsudku
2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
4 Trestného zákona odvolací súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému zároveň uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
1 písm. a) Trestného zákona odvolací súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to: 1 ks digitálna váha sivej farby v papierovej krabici s manuálom, 1 ks digitálna kuchynská váha značky SOEHNLE s uzáverom v papierovej krabici s manuálom a strelná zbraň značky ČZ 75 compact kaliber 9 mm luger s odstráneným výrobným číslom a pôvodným číslom S. so zásobníkom a 9 kusmi nábojov, 1 ks náboj do dlhej guľovej zbrane značky S&B, kaliber 7x64 mm. Zároveň
5 Trestného zákona odvolací súd samostatným výrokom vyslovil, že sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený C. K. prostredníctvom obhajcu dovolanie, a síce s poukazom na naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Trestného poriadku. V odôvodnení podaného dovolania uviedol, že počas hlavného pojednávania došlo pri prejednávaní trestnej veci k viacerým zmenám v zložení senátu bez toho, aby obvinený s touto zmenou súhlasil, a teda prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol v nezákonnom zložení. Konkrétne dňa
5 Trestného poriadku. Ako už bolo konštatované Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku, sp. zn. 3Tdo/23/2013 zo 16. októbra 2013, zákonnými sudcami sa stávajú už prísediaci určení predsedom senátu pri rozhodovaní o väzbe obvineného po podaní obžaloby na neverejnom zasadnutí a týchto nie je možné následne meniť pre hlavné pojednávanie. V prípade obvineného však došlo k porušeniu zákonného zloženia senátu nielen v čase konania dotknutého neverejného zasadnutia, ale rovnako tak aj počas konania hlavného pojednávania vo vyššie uvádzaných termínoch, keď sa prísediaci menili bez akéhokoľvek súhlasu obvineného. Vzhľadom na vyššie uvedené má obvinený za to, že počas hlavného pojednávania došlo k viacerým zmenám v zložení senátu bez toho, aby s ňou súhlasil, čím súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v nezákonnom zložení. Nakoľko túto vadu neodstránil ani odvolací súd v konaní o odvolaní postupom
3 písm. a) Trestného poriadku má obvinený za to, že došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Trestného poriadku. S poukazom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol na podklade dovolania podaného obvineným tak, že - rozsudkom
1 Trestného poriadku vysloví, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/29/2019 z 18. júna 2019 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodu
1 písm. b) Trestného poriadku porušený zákon v neprospech obvineného C. K., -
2 Trestného poriadku zruší rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/29/2019 z
1 vráti vec Okresného súdu Bratislava II na nové prejednanie a rozhodnutie. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len ,,prokurátor"). V podanom písomnom vyjadrení len v stručnosti skonštatoval, že dôvod dovolania označený obvineným nepovažuje za preukázaný, pričom poukázal na
jeho názoru rozsiahle odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorý rovnako posudzoval otázku, či súd prvého stupňa konal a rozhodol v zákonnom zložení. Prokurátor takisto ako odvolací súd poznamenal, že zmenou členov senátu súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu zákona, resp. akéhokoľvek práva v neprospech obvineného. Ak potom obvinený podané dovolanie odôvodňuje rovnako s poukazom na údajné porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, uvedené nijak bližšie nezdôvodňuje. S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol ako nedôvodné. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd") ako dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, prerokoval dovolanie na verejnom zasadnutí (§ 392 Trestného poriadku) a v zmysle § 384 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, proti ktorému dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu a zistil, že dovolanie obvinenéhoje s poukazom na § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku dôvodné, a to riadiac sa nasledovným:
1 písm. b) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení. Nezákonným zložením je v zmysle predmetného ustanovenia napríklad nasledujúci demonštratívny výpočet procesne neprípustných situácii: namiesto senátu rozhodol samosudca, senát rozhodne v neúplnom zložení, alebo ak prísediacemu uplynulo funkčné obdobie. Nezákonným zložením súdu je takisto aj prípad účasti sudcu na rozhodovaní v senáte, ak je tento sudca zo zákona vylúčený alebo bol z rozhodovania vylúčený. Nezákonne zloženým súdom sa teda v nadväznosti na vyššie uvedené rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať obsah čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Účelom práva priznaného
článku Ústavy Slovenskej republiky uvedeného v predchádzajúcom odseku je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (II. ÚS 87/2001). Zároveň
1 veta prvá a druhá zákona č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich (ďalej len ,,zákon o sudcoch") sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňuje aj prísediaci. Napokon
2 naposledy uvedeného zákona sudcovia a prísediaci sú pri rozhodovaní rovní. Rozdiely v právnom postavení sudcov a prísediacich teda prirodzene existujú. Označený rozdiel však nie je relevantný z hľadiska rozsahu a intenzity ochrany priznanej
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Inak povedané, právo na zákonného sudcu sa priznáva bez rozdielu medzi sudcom a prísediacimi súdu z radov občanov, nakoľko tak sudcovia, ako aj prísediaci vykonávajú v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a v jej mene súdnu moc, pričom Slovenská republika ručí za to, že súdna moc je uvedenými subjektmi vykonávaná v súlade s právnym poriadkom. Stručne vzaté uvedené vyjadruje záver, že Slovenská republika napokon znáša zodpovednosť za to, ak sudca alebo prísediaci pri výkone súdnej moci porušia Ústavu Slovenskej republiky, alebo iné právne predpisy nižšej právnej sily. Ústavný súd pritom už v skoršej judikatúre odmietol taký výklad,
ktorého by právo na zákonného sudcu zahŕňalo výlučne právo na jedného zo sudcov senátu, ktorému vec bola pridelená. Logickým výkladom možno dospieť k tomu, že právo priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je možné vnímať izolovane ako právo na ,,zákonného predsedu senátu"; naopak v takomto prípade je potrebné pojem senát vnímať ako súdne teleso zložené tak zo sudcu, ako aj členov senátu (prísediacich), čiže extenzívne. Zákonným sudcom je v kontexte uvedeného každý sudca a prísediaci pridelený do konkrétneho senátu. Člen príslušného senátu je zákonným sudcom strany konania bez ohľadu na to, či je predsedom senátu alebo sudcom spravodajcom - ostatní členovia senátu sa totiž na výsledky štúdia spisu sudcom spravodajcom, resp. predsedom senátu v tzv. senátnych veciach
3 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na § 14 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (primerane III. ÚS 212/2011 a III. ÚS 31/2001). K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo s poukazom na vyššie vyjadrené dochádzať len výnimočne a výlučne na základe zákona. Zákonným sudcom sa totiž stáva sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie; odňať vec jednému sudcovi a prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených podmienok na odňatie veci. Takýmto permisívnym ustanovením je v kontexte trestnej veci obvineného tvoriacej predmet dovolacieho prieskumu § 277 ods. 5 veta tretia Trestného poriadku.
5 veta tretia Trestného poriadku, ak došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí, ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí. Zmena v zložení senátu sa môže týkať prísediaceho alebo aj predsedu senátu. „Zmenou" v uvedenom zmysle slova je aj zmena samosudcu. Aj v takomto prípade na základe súhlasu obžalovaného sa pripúšťa možnosť pokračovať v hlavnom pojednávaní. Iná výmena sudcu spravidla nepredstavuje zmenu v osobe sudcu, predsedu senátu alebo prísediaceho takú zmenu, ktorá by bola súladná so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Najvyšší súd po preskúmaní obsahu spisu s poukazom na obvineným namietaný procesný postup súdu prvého stupňa v spojení s argumentáciou odvolacieho súdu zistil, že po podaní obžaloby 24. februára 2017 vec napadla do senátu 5T súdu prvého stupňa (č. l. 1323 spisu), ktorý prioritne rozhodoval 15. marca 2017 o ponechaní obvineného vo väzbe po podaní obžaloby
3 Trestného poriadku a to v zložení: JUDr. Vladimír Buchvald - predseda senátu a prísediaci Ľudovít Šindelár a Irena Blažíčková (viď. zápisnica o neverejnom zasadnutí na č. l. 1329 a nasl. spisu). Následne je však zrejmé, že pre účely konania hlavného pojednávania, a to prvom termíne jeho konania po podaní obžaloby určenom na
5 tretia veta Trestného poriadku - pokračovanie v odročenom hlavnom pojednávaní v inom zložení senátu (v predmetnej veci) je dôsledkom súhlasu obvineného so zmenou v zložení senátu a tak možnosťou použiteľnou len vtedy, ak obvinený takýto súhlas udelil. Súhlas obvineného so zmenou v zložení senátu nemožno vykladať pro futuro tak, že obvinený súhlasil s pokračovaním v odročenom hlavnom pojednávaní v akomkoľvek,
ľubovôle predsedu senátu, zloženom senáte.
18 Trestného poriadku - zásada ústnosti, konanie pred súdomje ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
19 Trestného poriadku - zásada bezprostrednosti, pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Tieto dve zásady procesného práva sa týkajú procesného postupu súdu pri dokazovaní, navzájom úzko súvisia a vyvodzujú sa z nich spoločné závery. Základnou úlohou zásady bezprostrednosti a ústnosti je, že súd (v tomto prípade senát) môže rozhodnúť len na základe tých dôkazov, ktoré boli pred súdom vykonané, teda súd preveril dôkazy vlastnými zmyslami. Z uvedených zásad vyplývajú dve významné procesné pravidlá, ktoré zabezpečujú správnosť rozhodovania, a to: - pravidlo nezmeniteľnosti zloženia súdu, čiže na rozhodovaní sa môže zúčastniť len ten sudca, ktorý sa na súdnom konaní zúčastnil od začiatku do konca,t. j. na celom dokazovaní (s výnimkou ak obvinený súhlasí so zmenou); Na dodržanie tohto pravidla, najmä ak sa predpokladá že pojednávanie bude trvať dlhšie, slúži ustanovenie § 246 Trestného poriadku o náhradnom sudcovi, - pravidlo neprerušiteľnosti súdneho konania - súd má rozhodovať na základe bezprostredného dojmu, najmä dôkazov pred ním vykonaných, ako aj záverečných rečí. Pravidlo nezmeniteľnosti zloženia súdu je odrazom obsahu siedmeho oddielu Ústavy Slovenskej republiky o práve na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj zásady riadneho zákonného procesu
1 Trestného poriadku, z ktorých pre konanie pred súdom vyplýva okrem iného povinnosť, aby konanie na súde prvého stupňa bolo vykonané riadne obsadeným súdom. V zmysle zákona o súdoch sa v prípade senátneho rozhodovania považuje za riadne obsadený taký súd, ktorý je zložený z riadne zvolených a ustanovených sudcov a prísediacich (primerane R 2/2001-I). V tejto súvislosti potom obvinený správne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Tdo/23/2013 zo 16. októbra 2013, v ktorom najvyšší súd zreteľne prezentoval právny názor, že zákonnými sudcami sa stávajú už prísediaci určení predsedom senátu pri rozhodovaní o väzbe obvineného po podaní obžaloby na neverejnom zasadnutí a týchto nie je možné následne meniť pre hlavné pojednávanie.
rozhodnutia ESĽP vo veci P. K. proti Fínsku z 9. júla 2002, č. 37442/97 je pritom takisto potrebné vziať od úvahy, či zmena v zložení senátu zakladá porušenie čl. 6 Dohovoru, pričom (samozrejme s prihliadnutím na osobitné okolnosti prípad) je podstatným okrem iného ten ukazovateľ, či došlo k zmene väčšiny členov senátu, resp. k zmene samosudcu. V posudzovanom prípade však došlo k zmene dvoch členov senátu - prísediacich, pričom s poukazom na princíp prednosti aplikácie vnútroštátnej právnej úpravy, keď sú jej ustanovenia pre obvineného priaznivejšie a obsahujú v sebe bohatšie procesné záruky vo vzťahu k práva obvineného na spravodlivý proces je nepochybné, že v posudzovanej trestnej veci šlo o zmenu, ktorá je bez rozumnej pochybnosti spôsobilá porušiť Ústavou garantované právo obžalovaných na spravodlivý proces
čl. 46 Ústavy, resp. právo na zákonného sudcu
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd konštatuje, že platný a účinný Trestný poriadok v zmysle vyššie prijatého výkladu obsahuje nepochybne vyššiu mieru procesných záruk práva obvineného na spravodlivý proces vo vzťahu k prípadnej zmene zloženia senátu, pričom so súčasným poukazom na konkrétne okolnosti prípadu tak, ako sú tieto podrobne rozvedené vyššie je tento záver najvyššieho súdu o to principiálnejšieho významu. Ak by najvyšší súd odobril výklad odvolacieho súdu, v podstate by tým posvätil možnosť takej hypotetickej situácie, že na prvom hlavnom pojednávaní po zmene osoby predsedu senátu, kde obvinený vidí určité zloženie senátu (a s ktorým vysloví súhlas) by bolo pri pokračovaní v hlavnom pojednávaní (bez ohľadu na množstvo termínov jeho konania) možné následne meniť osoby prísediacich prakticky
ľubovôle predsedu senátu. V tejto súvislosti by však nemala žiaden význam zásada ústnosti a bezprostrednosti trestného konania tak, ako je táto upravená v § 2 ods. 18 a 19 Trestného poriadku. Rovnako tak je bez relevancie, či sa na dotknutom hlavnom pojednávaní za účasti jednej z ,,pôvodných" prísediacich vykonávalo, alebo nevykonávalo dokazovanie a či toto bolo odročené. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo v ďalšom postupovať tak, aby bolo súhlasu obvineným
5 veta tretia Trestného poriadku dané zadosť, inak povedané, prejednať vec v tom zložení senátu, vo vzťahu ku ktorému obvinený na hlavnom pojednávaní osobným prejavom vôle do zápisnice o hlavnom pojednávaní vyslovil súhlas so zmenou senátu, ktorého zmenené zloženie obvinený doslova videl na vlastné oči. Význam udeleného súhlasu nie je možné vykladať aj pro futuro tak, že obvinený v podstate súhlasí s akoukoľvek ďalšou zmenou v zložení senátu, pretože už raz dotknutý súhlas
5 veta tretia Trestného poriadku udelil a tento sa vzťahuje aj na ďalšie prípadné zmeny v zložení senátu (teda ex post aj na iných prísediacich, ktorí pri pôvodnom udelení súhlasu vôbec neboli prítomní a zúčastňovali sa hlavného pojednávania konaného v nadchádzajúce termíny hlavných pojednávaní tak, ako je podrobne uvedené vyššie). Na dôvažok najvyšší súd poznamenáva, že k porušeniu vyššie vymedzených procesných pravidiel upravujúcich zloženie senátu a s tým bezprostredne súvisiace právo obvineného na zákonného sudcu došlo už dňa
1 Trestného poriadku vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvineného C. K.,
2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/29/2019 z
1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Bratislava II, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol. Pri opätovnom prerokovaní a rozhodnutí bude potrebné, aby sa okresný súd dôsledne riadil vyššie vyjadreným právnym názorom najvyššieho súdu vo vzťahu k zákonnému zloženiu senátu a rešpektoval tak princíp nezmeniteľnosti senátu, pričom ak k takejto zmene dôjde Trestným poriadkom predpokladaným spôsobom, bude okresný súd povinný takisto dôsledne aplikovať § 277 ods. 5 Trestného poriadku a to v zmysle skôr podrobne citovaného výkladu dotknutého ustanovenia tak, ako najvyšší súd konštatoval vyššie. S ohľadom na uvedené bude okresný súd povinný vykonať hlavné pojednávanie znova od začiatku. + + +
2 Trestného poriadku, ak sa na obvinenom vykonáva trest odňatia slobody, uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Nakoľko obvinený C. K. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/29/2019 z 18. júna 2019, a dovolací súd v konaní o dovolaní predmetné rozhodnutie krajského súdu zrušil,
2 Trestného poriadku bolo potrebné rozhodnúť súčasne o väzbe.
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku je u obvineného daná najmä charakterom, spôsobom a rozsahom trestnej činnosti, ktorá sa obvinenému kladie za vinu. U obvineného ide o osobu, ktorá už v minulosti bola dosiaľ súdne trestaná celkovo 3 (tri) krát za drogovú trestnú činnosť, avšak vo všetkých prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Je však potrebné zdôrazniť, že obvinený bol rozsudkom Okresného súdu v Břeclavi, sp. zn. 21T/3/2015 z
1 písm. c) Trestného poriadku.
2 tretia veta Trestného poriadku, ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby
2 písm. a/ až c/ alebo e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby
odseku 3 alebo
4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že procesné prostriedky, ktorými možno nahradiť väzbu, možno v prípade stíhania páchateľa obzvlášť závažného zločinu použiť len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
názoru najvyššieho súdu znenie Trestného poriadku, v rámci ktorého je prípustné nahradiť väzbu pri obzvlášť závažnom zločine len v prípade existencie výnimočných okolností prípadu, je súladné s čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"),
ktorého každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. októbra 2004 vysvetlil, že pokiaľ ide o výklad samotného pojmu „záruka" v zmysle čl. 5 ods. 3 Dohovoru, treba z doterajšej judikatúry vyvodiť, že má autonómny obsah, ktorý je nezávislý od terminológie používanej vo vnútroštátnom práve. Zárukou treba rozumieť akýkoľvek prostriedok prípustný
vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody. Podmienka zisťovania takýchto výnimočných okolností na nahradenie väzby pritom aj
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sleduje legitímny cieľ a je ústavne udržateľná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 431/2005). Podmienenie použitia týchto miernejších prostriedkov nahradenia väzby výnimočnými okolnosťami prípadu v zmysle Trestného poriadku upresňuje čl. 5 ods. 3 Dohovoru na účely postupu vnútroštátnych orgánov pri rozhodovaní o väzbe tak, že zohľadňuje nielen závažnosť skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie (obzvlášť závažný zločin), ale aj správanie sa obvineného, ktorý nerešpektuje dobrodenie vo forme predchádzajúceho ponechania na slobode na základe už použitých prostriedkov nahradenia väzby (§ 80 ods. 3, § 81 ods. 4 Trestného poriadku), alebo dokonca opätovne vyvolá existenciu dôvodov väzby po tom,čo bol z väzby prepustený (opätovná väzba). Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému činu a pod.). V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe (napr. zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa možno tiež považovať viac významných skutočností, ktoré možno subsumovať do kategórie tzv. poľahčujúcich okolností, pri nedostatku tzv. priťažujúcich okolností. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. Okolnosti prípadu z hľadiska aplikačnej praxe, judikatúry a literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť toho - ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho vyjadrenia protiprávnosti činu. Za dôležitú okolnosť pri posudzovaní tohto znaku ustálila konštantná judikatúra napríklad to, že páchateľ sa dopustil obzvlášť závažného trestného činu v afekte úzkosti a strachu vyvolaného dlhodobou partnerskou disharmóniou a chronickou konfliktnou situáciou, ktorá v podstate znížila jeho schopnosť ovládať svoje konanie (primerane Rt 111/1999). Podmienku výnimočných okolností prípadu možno považovať za splnenú aj vtedy, keď prevažujú skutočnosti z kategórie tzv. poľahčujúcich okolností (napr. obvinený mal spáchať čin pri odvracaní útoku alebo iného nebezpečenstva, alebo konať za okolností, ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu - t. j. v prípadoch tzv. excesu z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu; alebo obvinený mal spáchať čin pod vplyvom ťaživých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nezavinil; k činu mal byť vyprovokovaný surovým násilným konaním poškodeného a pod.). V každom prípade musí ísť teda o súhrn takých skutočností, ktoré sa v danej kvalite a kvantite u stíhaného obzvlášť závažného zločinu bežne nevyskytujú a výrazne znižujú stupeň závažnosti stíhaného trestného činu. Len takéto okolnosti môžu nadobudnúť charakter výnimočných okolností prípadu. Najvyšší súd poznamenáva, že prepustenie obvineného z väzby alebo jeho ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným
vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80a § 81 Trestného poriadku) a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby,je možnosťou, ale nie právom obvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.