1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného Q.F. podaného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-5T/3/2019 z 13. septembra 2019 a takto rozhodol:
1 písm. d), písm. f), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j es a rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 13. septembra 2019, sp. zn. BB-5T/3/2019 v časti vo výroku o treste a výroku o náhrade škody. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaný Q. Y. nar. XX. B. XXXX vo Z. G. E., trvale bytom A. T., Z. G. E. s a o d s u d z u j e
4 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
1 Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému Q.F. podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Trestného zákona súd obžalovanému Q.F. ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
2, ods. 4 písm. h) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému Q.F. ako súčasť probačného a mediačného dohľadu povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, súčasťou ktorého bude v prvých dvoch rokoch skúšobnej doby účasť na jednej prednáške alebo obdobnom vzdelávacom podujatí týkajúcej sa témy zaobchádzania s finančnými prostriedkami poskytovanými zo zdrojov Európskych spoločenstiev, ako aj povinnosť zúčastniť sa ako verejnosť jedného hlavného pojednávania Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, či už v Pezinku, alebo v Banskej Bystrici,až do vyhlásenia rozsudku v trestnej veci vedenej pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1 a nasl. Trestného zákona, a to na vlastné náklady obžalovaného. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej aj len ,,Špecializovaný trestný súd“ alebo ,,súd prvého stupňa“) rozsudkom z 13. septembra 2019, sp. zn. BB-5T/3/2019 uznal obžalovaného Q.F., nar. XX. B. XXXX vo Z. G. E., trvale bytom vo Z. G. E., A. T. (ďalej aj len ,,obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom subvenčného podvodu
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: - ako konateľ spoločnosti P. C., s. r .o. so sídlom V. XXXX, XXX XX Z. G. E., IČO: XX XXX XXX (ďalej len „Reštaurácia C.“) podal dňa
uzatvorených pracovných zmlúv a v zmysle podpísanej Dohody. Napriek tomu predložil na ÚPSVaR v období od 20. marca 2013 do 08. decembra 2014 pod poradovými číslami 1 až 22 celkovo 22 žiadostí o úhradu platby, a ku každej predložil aj výplatné listiny s podpismi vyššie uvedených zamestnancov, ktoré mali preukazovať úhradu mzdy zamestnancom za jednotlivé mesiace, ktoré nepodpísali, na základe čoho ÚPSVaR v období od 19. apríla 2013 do 05. februára 2015 poukázal na účet spol. Reštaurácia C., s .r .o. v 22 platbách v celkovej výške 26.278,05 Eur, čím Q.F. konal v rozpore s článkom II bodom 11.1. Dohody, v rozpore s článkom II bodom 12.2 Dohody, v rozpore s § 19, § 31 ods. 1 písm. a),
1 Trestného zákona špecializovaný trestný súd výkon trestu odňatia slobody zároveň podmienečne odložil s tým, že obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú
2 Trestného zákona určil vo výmere 4 (štyri) roky.
4 písm. c) Trestného zákona uložil Špecializovaný trestný súd obžalovanému takisto aj povinnosť nahradiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, spôsobenú škodu vo výške 26.278,05 Euro do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že napokon
1 Trestného poriadku zároveň zaviazal obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, IČO: 37 937 766 vo výške 26.278,05 Euro. Špecializovaný trestný súd vyššie označený rozsudok odôvodnil v podstate tým, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti Reštaurácia C., s.r.o. dňa 30. januára 2013 uzatvoril s ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou Dohodu o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne, v ktorej sa ÚPSVaR zaviazal mu poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne, kde budú vytvorené 3 pracovné miesta pre občanov so zdravotným postihnutím, do výšky 30.448,50 Euro. Obžalovaný uzatvoril pracovné zmluvy s N. O., B. W., M. A., M.F., Q. B. a B. C.. Okrem N. O.iadna z vyššie uvedených osôb nepracovala na adrese zriadenej chránenej dielne, navyše B. W., M. A., M.F. a B. C. ani nevykonávali pomocné administratívne práce
uzatvorených pracovných zmlúv a v zmysle podpísanej Dohody. Napriek tomu obžalovaný predložil na ÚPSVaR v období od
dohody. Táto skutočnosť vyplýva z výpovedí svedkov - svedkyňa N. O. uviedla, že B. C. v skutočnosti robil stavebného robotníka, svedok B. W. sám vypovedal, že pracoval na stavbe a administratívne práce nevykonával ani jeden deň. Svedok M.F. vypovedal, že v Reštaurácii C., s.r.o. pracoval ako údržbár a robil rozvoz obedov; administratívne práce nevykonával žiadne. Svedkyňa M. A. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že nepracovala v chránenej dielni, ale ako upratovačka. Svedkyňa Ing. B. V., ktorá pracovala ako účtovníčka vo viacerých spoločnostiach obžalovaného uviedla, že v priestoroch chránenej dielne sa mali vykonávať administratívne práce, ale zamestnanci, ktorí tam mali pracovať tam nepracovali. Ďalšia svedkyňa M. A. potvrdila tú skutočnosť, že M.F. rozvážal obedy a vykonával údržbu a M. A. upratovala. Svedkyňa Q. B. uviedla, že pre zdravotné problémy nechodila neskôr vôbec do práce a evidovali ju ako zamestnanú. Z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že všetci okrem N. O. vykonávali iné práce, než sa obžalovaný zaviazal v dohode. Z toho dôvodu Špecializovaný trestný súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti vypočutých svedkov, ako aj výpovedí svedkov, pretože títo vypovedali o rozhodných skutočnostiach zhodne. K obrane obžalovaného Špecializovaný trestný súd najprv vo všeobecnosti skonštatoval, že obžalovaný poprel, že by spáchal skutok tak, ako bol definovaný v obžalobe. Naopak, uviedol že projekt riadne implementoval refundáciou miezd zamestnancov, všetky finančné prostriedky boli deklarované vedúcimi stredísk ako vyplatené a až po predložení výplatných listín a spracovaných žiadostí ako konateľ podpísal Žiadosť o refundáciu. Nikto ho neupozornil, že by implementácia projektu prebiehala nesprávne. Až po čase sa dozvedel, že vraj projekt nerealizoval v zmysle ich žiadosti predloženej ÚPSVaR. Ďalej uviedol, že žiadnemu zamestnancovi mzdu nevyplácal, boli vyplácané prostredníctvom pokladne a nadriadených, ktorí riadili osoby so ZPS. On nekontroloval, čo zamestnanci robia, pretože boli pridelení svojim nadriadeným na strediská.
jeho vyjadrenia jednotliví zamestnanci z časti vykonávali aj inú činnosť, okrem pomocných a administratívnych prác a to oznámil listom ÚPSVaR dňa
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona keď uviedla, že jej nebola vyplatená mzda za takmer 5 (päť) mesiacov v celkovej výške 1.425,28 Euro, pričom trestné konanie v dotknutej trestnej veci nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Samotná skutočnosť, že označená svedkyňa naňho podala trestné oznámenie má za následok existenciu závažných pochybností o vierohodnosti a pravdivosti jej výpovede, pričom z výslovného klamstva a krivej výpovede je usvedčovaná nielen výpoveďou obžalovaného a listinnými dôkazmi, ale predovšetkým vlastnými výpoveďami. Svedkyňa totiž vo svojej výpovedi potvrdila, že mala na starosti pokladňu firmy Reštaurácia C., s.r.o. a z tohto titulu si sama vyplácala mzdu nielen pre seba, ale aj pre B. W. a ďalších zamestnancov. Keď však obžalovaný navrhol prečítať výpoveď svedkyne O. z trestného konania vedeného pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 13T/101/2017, predseda senátu bez akéhokoľvek odôvodnenia tento návrh na vykonanie dokazovania odmietol. Až následne po vykonaní výsluchu svedkyne bola táto v relevantnej časti prečítaná. Z taktického hľadiska ide znovu o porušenie práva obžalovaného na obhajobu. Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne vyplynulo, že si sama a svojvoľne z pokladne firmy Reštaurácia C., s.r.o. vyplácala mzdu a to v podstatne vyššej miere, ako jej patrila. Bolo preukázané (a obsahom predmetnej zápisnice aj potvrdené), že si za uvedené obdobie sama vyplatila čiastku 7.490,00 Euro napriek tomu, že
pracovnej zmluvy jej vznikol nárok len na sumu cca 3.931,00 Euro, čím si bezdôvodne vyplatila navyše rozdiel medzi obomi sumami. Pri konfrontácii s touto zápisnicou ďalej svedkyňa drzo tvrdila, že ňou samovyplatenú sumu počuje prvýkrát a má nárok na mzdu vo výške 680,00 Eur mesačne, čo je však v rozpore s jej mzdou
platnej pracovnej zmluvy a má opovážlivosť ďalej tvrdiť, že jej obžalovaným nebola vyplácaná ani minimálna mzda vo výške 337,70 Euro. Obžalovaný preto konštatoval, že svedkyňa pod prísahou vedome a úmyselne klamala pred špecializovaným trestným súdom o tom, že jej za uvedené obdobie nebola vyplatená mzda, pričom z jej výpovede rovnako vykonanej pod prísahou v inom trestnom konaní v spojení s listinnými dôkazmi (pokladničnými knihami) vyplynulo, že si postupne v rôznych výškach vyplatila v rozhodnom období na plate celkovo čiastku 7.490,00 Euro - teda oveľa viac, ako predstavoval jej oficiálny zárobok. Obžalovaný takisto namietol aj závery Špecializovaného trestného súdu vo vzťahu k obsahu výpovede svedka W.. Menovaný svedok totiž nijak nepotvrdil skutočnosť, že by obžalovaný mal niekedy jemu alebo jeho pracovníkom mzdu vyplácať osobne. Rovnako uviedol, že nepodpisoval výplatné listiny, ale len potvrdenia o prevzatých peňažných čiastkach. Aj vo vzťahu k tomuto svedkovi mal obžalovaný za to, že existujú pochybnosti o jeho nezaujatosti a to z totožného dôvodu, ako je tomu vo vzťahu k svedkyni O., nakoľko aj W. naňho podal trestné oznámenie z dôvodu nezaplatenia mzdy. Obžalovaný však bol (pozn.: doposiaľ neprávoplatne) v dôsledku uvedeného oslobodený spod obžaloby, a síce rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 13T/101/2017 zo 17. apríla 2019 a to z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Je pravdou, že pochybením mzdovej účtovníčky spoločnosti Reštaurácia C., s.r.o. došlo k omeškaniu s vyplatením platu svedkovi W., čo však bolo následne po zistení tejto skutočnosti napravené a zameškaná mzda mu bola vyplatená, o čom svedčia poštové poukážky obsiahnuté v spise. Takisto aj svedok C. vypovedal, že mal stále výplatu uhradenú v riadnom termíne aj keď sa stalo, že mu bola vyplatená na dvakrát. Okrem toho potvrdil, že v rámci svojej pracovnej činnosti roznášal napríklad aj poštu, čo obžalovaný označil za výkon administratívnych prác. Označený svedok navyše uviedol, že mu peniaze dávala výlučne pani M. a na konkrétne otázky odpovedal, že mu mzda bola riadne a včas vyplatená v hotovosti. Svedkyňa A. vo svojej výpovedi uviedla, že s pracovnou ponukou ju oslovila M., ktorá jej na podpis doniesla aj pracovnú zmluvu. Jej pracovnú činnosť riadila pani A. keď pracovala na C. na V. ako upratovačka. Výslovne potvrdila, že sa s obžalovaným nestretla ani s ním nejednala ohľadom výkonu svojej práce. Pokiaľ ide o mzdu, pani A. jej ju doniesla iba raz, ale nevedela uviesť, koľko to bolo. Svedkyňa B. v prípravnom konaní uviedla, že rovnako ju o pracovných podmienkach informovala M. a táto jej dala takisto podpísať aj pracovnú zmluvu. Pracovala na C. na V., vykonávala tam bežné administratívne práce (vypracovanie faktúr, príprava propagačných materiálov, kopírovanie a pod.), neskôr sa zapojila do upratovania uvedeného objektu. Pracovné úlohy jej zadávali pani A. a M., na otázku vyšetrovateľa uviedla, že obžalovaný ju vôbec nekontaktoval a nevie, či vôbec vedel o jej pracovnom zaradení. Uviedla, že M. s ňou vzhľadom na jej zdravotný stav dohodla, že môže posledné dva mesiace zostať doma, kde jej bude zasielaná mzda vo výške 100,00 Euro mesačne. K podpisom na výplatných páskach sa nevedela vyjadriť, či sú na nich jej podpisy. Uvedené
obžalovaného potvrdzujú výpovede svedkyne A., ako aj jeho výpoveď. Pokiaľ teda došlo k pochybeniu pri výplate mzdy alebo k sfalšovaniu podpisov, jeho jediným pochybením bolo to, že bez dôkladnej kontroly slepo dôveroval zodpovedným pracovníkom, ktorí ho s poukazom na vyššie uvedené podvádzali a platy, ktoré mali odviesť príslušným osobám si zjavne ponechávali pre svoju osobnú potrebu. Z vykonaného dokazovania je takisto zrejmé, že skutkový záver súdu, tak ako je tento vyjadrený vyššie, je nesprávny, nakoľko tak svedkyňa B. ako aj svedok C. potvrdili, že vykonávali aj administratívne práce. Ďalej obžalovaný podrobne opísal obsah Dohody a podotkol, že firma Reštaurácia C., s.r.o. listom z 15. marca 2013 oznámila ÚPSVaR, že vzhľadom na nedostatok administratívnej práce bude pracovná činnosť zamestnancov chránenej dielne kumulovaná s inými pomocnými prácami
potreby zamestnávateľa, čím splnila oznamovaciu povinnosť
čl. bodu 10.03 Dohody. Oznámenie je opatrené pečiatkou ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou s dátumom k
1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania ktoré im predchádzalo, majúc na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k výroku o náhrade škody. Ako je však zrejmé z vyššie citovaného výroku o treste uloženom obžalovanému Špecializovaným trestným súdom, tento zároveň obsahoval uloženie povinnosti obžalovanému
4 písm. c) Trestného zákona nahradiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5 spôsobenú škodu vo výške 26.278,05 Euro do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom na v ďalšom texte tohto uznesenia špecifikované pochybenie Špecializovaného trestného súdu tak v časti čo do výroku o náhrade škody (majúce odraz vo výroku o treste), ako aj formálneho pochybenia vo výroku o treste bolo preto potrebné, aby odvolací súd zrušil výrok o treste v celom rozsahu za súčasného opätovného uloženia trestu obžalovanému a to s modifikáciou uvedenou vyššie, pričom sa riadil nasledovným: Úvodom najvyšší súd konštatuje, že z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ,,ústavný súd“) a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ,,ESĽP“) vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania. Vzhľadom k tomu, že na skutkové zistenia vo vzťahu ku konaniu obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, aj odvolací súd si úvahy a závery prvostupňového súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Aj
názoru najvyššieho súdu sa totiž predmetný skutok jednoznačne stal tak, ako to správne zistil a ustálil Špecializovaný trestný súd na základe vykonaného dokazovania. Odvolací súd mal v zhode so Špecializovaným trestným súdom za preukázané, že na podklade Dohody o príspevku na zriadenie chránenej dielne z
Chránená dielňa alebo pracovisko vyžadovali, aby v nej pracovali občania aspoň s 50 %-ným zdravotným postihnutím. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo Vranove nad Topľou dňa
pravidiel určených pracovnou zmluvou. Odvolací súd sa obmedzí v tejto súvislosti snáď len na stručnú poznámku, že uvedené poskytuje mimoriadne výstižný obraz o tom, ako takto vytvorená ,,chránená dielňa“ v skutočnosti fungovala. O to viac, keď svedok W. v rámci označenej výpovede dodal, že výplatné listiny vôbec nepodpisoval, pričom po nahliadnutí do nich sám uviedol, že podpisy na nich nie sú jeho. Ak obžalovaný potom tvrdil, že všetky mzdy boli vyplácané riadne a včas, ide o priam učebnicovo zavádzajúce tvrdenie, nakoľko z hľadiska obsahu takejto obhajobnej argumentácie je obrana obžalovaného irelevantná vo vzťahu k vyššie nepochybne ustálenej skutočnosti, že príspevok vyplatený obžalovanému na podklade Dohody bol vyššie uvedeným spôsobom následne použitý na iné účely, ako upravujú jednotlivé ustanovenia Dohody. Napokon o platobnej disciplíne obžalovaného voči skôr označeným osobám svedčí aj skutočnosť, že niektorí z nich podali naňho trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. To isté v podstate primerane platí aj vo vzťahu k ostatným platbám vyplácaným skôr označeným svedkom, nakoľko v tejto súvislosti sa argumentácia obžalovaného pohybuje v podstate výslovne v nasledujúcej zjednodušenej podobe a síce: ,,ak boli mzdy zaúčtované a vyplatené a neboli v nich žiadne nezrovnalosti, niet jeho zodpovednosti za spáchania skutku uvedeného v obžalobe“. K tomu musí odvolací súd bezprostredne poznamenať, že hodnovernosti takto prezentovanej obhajoby obžalovaného vôbec nepomohlo ani to keď uviedol, že mzdy predsa boli vyplatené. Svedkyňa O. totiž jasne uviedla, že takmer nikdy nedostala výplatu načas a v dohodnutej výške, pričom jej podpis dokonca falšovali, čo je v logickej zhode s tvrdením svedka Y., ktorý výslovne uviedol, že nikdy nepodpisoval výplatné listiny (pozn.: totožne sa vyjadrila aj svedkyňa B., ktorej mali byť peniaze vyplácané v hotovosti prostredníctvom bežnej poštovej zásielky a rovnako nepodpisovala žiadne výplatné listiny). Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj na výpoveď zástupkyne ÚPSVaR, ktorá už v prípravnom konaní dňa 28. júla 2017 (č. l. 159 a nasl. spisu) uviedla, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden návrh zo strany zamestnávateľa na zmenu štruktúry zamestnancov alebo zmenu pracovnej činnosti, resp. zmenu miesta prevádzky ,,chránenej dielne“ alebo chráneného pracoviska. V spise sa tiež nenachádzali žiadne dodatky k pracovným zmluvám, kde by došlo k zmene dojednaných pracovných podmienok, a to najmä pracovného zaradenia a miesta výkonu práce. Ďalej je takisto potrebné v súlade so špecializovaným trestným súdom zdôrazniť, že svedkyňa A. vôbec nepracovala v takto vytvorenej ,,chránenej dielni“ tak, ako to v podstate tvrdil obžalovaný, ale pracovala ako upratovačka. Jej výpoveď znova logicky korešponduje s výpoveďou Ing. V. (účtovníčky vo viacerých spoločnostiach obžalovaného), ktorá uviedla, že v priestoroch ,,chránenej dielne“ sa mali vykonávať administratívne práce, avšak zamestnanci, ktorí tam údajne mali pracovať, tam vôbec nepracovali. Napokon ak obžalovaný opakovane (a opäť v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania) zdôrazňoval, že mzdy nevyplácal, tak ani v tejto súvislosti mu nebolo možné dať za pravdu. Svedkyne O. a Ing, V. totiž zhodne uviedli, že niekedy vyplácal mzdy ,,na ruku“ priamo obžalovaný. V tejto súvislosti musí odvolací súd obžalovanému znova zopakovať vo vzťahu k právnej kvalifikácii zisteného skutku ako trestného činu poškodzovaniu finančných záujmov Európskych spoločenstiev tak vo všeobecnosti, ako i v konkrétnostiach nasledovné: V prvom rade je potrebné poukázať na to, že ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov Európskych spoločenstiev ochraňujú finančné záujmy Európskej únie. Ich základným účelom je pôsobiť preventívne proti neoprávnenému scudzeniu zdrojov, ktoré sú Slovenskej republike poskytované v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie a jej následnému rozvoju. Slovenská republika zastúpená príslušnými výkonnými orgánmi je v danom prípade iba správcom prostriedkov poskytovaných Európskou úniou a je v súlade s príslušnými dohovormi Európskej únie zodpovedná za ochranu týchto prostriedkov, ktorá sa realizujeaj trestným postihom osôb, ktoré prostriedky získajú, resp. užívajú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1) obsahuje pojmy, ktoré uvádza ako podmienky trestnej zodpovednosti s tým, že tieto pojmy majú povahu normatívneho znaku skutkovej podstaty trestného činu. Trestný zákon sa v tomto smere nedovoláva žiadnym štandardným spôsobom (odkazom resp. blanketovým vyjadrením) žiadneho z mimotrestných prameňov Európskeho práva, naopak z toho prameňa pojmy všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, rozpočet spravovaný Európskymi spoločenstvami, alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev preberá Trestný zákon bez ďalšieho. To má význam pre páchateľov negatívny právny omyl o týchto znakov, pretože ten sa považuje
zásad platných pre negatívny právny omyl skutkový. S ohľadom na to je tento trestný čin v základnej skutkovej podstate deliktom úmyselným, trestná zodpovednosť by v prípade uvedeného omylu neprichádzala do úvahy. Trestným činom
Trestného zákona (ale aj
a § 263 Trestného zákona) sa poskytuje ochrana pred „spreneverou“ eurofondov, alebo pred protiprávnym zadržaním prostriedkov z rozpočtov Európskych spoločenstiev. Z hľadiska hospodárenia s finančných prostriedkami Európskej únie možno uviesť, že existujú rôzne spôsoby hospodárenia s nimi. Priame hospodárenie - Európska komisia zodpovedá za hospodárenie s finančnými prostriedkami v prípade, že projekty vykonávajú jej útvary, delegácie, alebo výkon agentúry. Hospodárenie zahŕňa udeľovanie grantov, presun finančných prostriedkov, monitorovanie, výber dodávateľov a iné. Nepriame hospodárenie - v programe financovania sú riadené nepriamo, ak ich vykonávajú partnerské krajiny, krajiny mimo Európskej únie, medzinárodné organizácie, alebo rozvojové agentúry členských štátov Európskej únie. Zdieľané hospodárenie - v prípade zdieľaného hospodárenia Európska komisia zveruje riadenie programov krajinách EU, približne až 80 % financovania Európskej únie sa vykonáva v rámci zdieľaného hospodárenia. Európska únia poskytuje finančné prostriedky na celý rad projektov a programov v oblastiach ako sú rozvoj regiónov a miest, zamestnanosť a sociálne začlenenie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, námorná a rybárska politika, výskum a inovácie, humanitárna pomoc. Takto sa približne 94 % prostriedkov Európskej únie vynakladá na jednotlivé politiky Európskej únie a väčšina z nich sa vracia členským štátom. Asi 6 % prostriedkov z rozpočtu Európskej únie sa vynakladá na fungovanie inštitúcií Európskej únie. Táto čiastka sa konkrétne používa na úhrady platov a dôchodkov zamestnancov Európskej únie, preklad a tlmočenie, bezpečnosť budovy, IT systémy a podobne. Poskytovanie finančných prostriedkov sa riadi prísnymi pravidlami, aby sa zabezpečila nielen kontrola toho, na čo sa financie použijú, ale aj ich čerpanie transparentným a zodpovedným spôsobom. Viac ako 76 % rozpočtu Európskej únie sa spravuje formou partnerstva s národnými a regionálnymi orgánmi, v rámci tzv. zdieľaného hospodárenia a to prostredníctvom 5 veľkých štrukturálnych a investičných fondov. Prostriedky z týchto fondov pomáhajú realizovať okrem iného najmä Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Medzi tieto fondy patrí aj Európsky sociálny fond tak, ako je tomu v trestnej veci obžalovaného. Žiada sa dodať, že v zmysle čl. 1 ods. 1 písm.
Trestného zákona, pretože pri trestnom čine
Trestného zákona nejde o zverenú vec, ale v podstate o refundáciu vynaložených nákladov. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu
1 Trestného zákona obsahuje tri alternatívne uvedené druhy konaní a to: - použitie alebo predloženie falšovaného, nesprávneho alebo neúplného výkazu, resp. dokladu, - neposkytnutie povinných údajov, - použitie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu ES (EÚ), z rozpočtu spravovaného ES (EÚ), alebo v zastúpení ES (EÚ) na iný, ako pôvodne určený účel. Dotknuté ustanovenie takisto obsahuje dva rôzne následky, ktoré páchateľ môže takým konaním (či už niektorým z nich samostatne alebo prípadne tiež viacerými) spôsobiť,a síce jednak umožnenie spôsobenia sprenevery a jednak umožnenie protiprávneho zadržania prostriedkov z uvedeného rozpočtu. Na trestnú zodpovednosť za trestný čin
1 Trestného zákona postačí samotné použitie alebo predloženie falšovaného, nesprávneho alebo neúplného výkazu, resp. dokladu, neposkytnutie povinných údajov, použitie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu ES (EÚ), z rozpočtu spravovaného ES (EÚ), alebo v zastúpení ES (EÚ) na iný, ako pôvodne určený účel bez toho, aby došlo k dôsledkom z toho hroziacim, teda k „sprenevere“, či protiprávnemu zadržaniu prostriedkov z uvedených rozpočtov. Základná skutková podstata má teda povahu ohrozovacieho trestného činu, a ten je dokonaný už v okamihu, kedy páchateľ opísaným konaním vytvorí podmienky pre vznik uvedených alternatívnych následkov (aj samostatne). Konanie páchateľa, uvedené vyššie v troch alternatívach, musí byť spôsobilé vyvolať hrozbu vzniku „sprenevery“, resp. hrozbu „protiprávneho zadržania...“, teda - slovami zákona umožniť spôsobenie tohto škodlivého následku. Jeho spôsobenie nie je znakom základnej skutkovej podstaty, pokiaľ však nastane, môže ísť v závislosti na výške spôsobenej škody o okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby v zmysle § 261 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona. Trestný čin
1 Trestného zákona (v základnej skutkovej podstate) je dokonaný už v okamihu, kedy páchateľ tam uvedeným konaním (viď. tri alternatívy) prinajmenšom vytvorí možnosť - umožní, aby nastal poruchový následok - vyvolá hrozbu vzniku „sprenevery“, resp. hrozbu „protiprávneho zadržania...“ bez toho, aby k takej poruche došlo. Zákonodarca tu kriminalizuje konanie vo forme pomoci ako samostatný dokonaný trestný čin. Preto má ustanovenie § 261 ods. 1 Trestného zákona prednosť pred právnou kvalifikáciou „umožnenia“ vo forme pomoci
I písm. d) Trestného zákona. V predmetnej veci obžalovaný naplnil objektívnu stránku vyššie podrobne konkretizovaného trestného činu konaním zodpovedajúcim prvej a tretej alternatíve, a to spôsobom konkretizovaným a opísaný v skutkovej vete rozsudku Špecializovaného trestného súdu. Pojem „sprenevera“ použitá v skutkovej podstate trestného činu
1 Trestného zákona nie je totožný s pojmom „sprenevera“
Tu je na mieste poukázať na legislatívnu nepresnosť pri premietnutí znenia citovaného dohovoru do ustanovenia § 261 Trestného zákona. Porovnaním znenia skutkovej podstaty trestného činu
1 Trestného zákona s čl. 1 Dohovoru možno zistiť, že tento článok v slovenskom preklade, v súvislosti s výdavkami [písm. a)] za následok považuje nie už uvádzanú spreneveru, ale odcudzenie, alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov pôvodne z rozpočtov Európskych spoločenstiev a v súvislosti s príjmami [písm. b)] len ich nezákonný úbytok a navyše, trestné má byť
dohovoru aj nesprávne použitie právoplatne nadobudnutého zisku, čo v § 261 až § 263 Trestného zákona zakotvené nie je. Okrem toho citovaný čl. 1 Dohovoru, v tretej variante, v súvislosti s výdavkami [písm. a)] uvádza, že trestné má byť „nesprávne použitie týchto finančných prostriedkov na iné účely ako sú tie, na ktoré boli pôvodne vyčlenené“, avšak túto časť trestnej zodpovednosti nezakotvuje kumulatívne s prvým variantom - uvádzaným odcudzením finančných prostriedkov z ES tak, ako je to kumulatívne uvedené v citovanom ust. § 261 ods. 1 Trestného zákona - použije finančné prostriedky z rozpočtov ES „na iný účel, ako boli pôvodne určené a tým umožní spôsobenie sprenevery, alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu“. To, že pojem „sprenevera“ použitý v skutkovej podstate trestného činu
1 Trestného zákona nie je totožný s pojmom „sprenevera“ uvedenom v § 213 Trestného zákona vyplýva z toho, že už z podstaty uvedeného finančného je zrejmé, že takto poskytovaný príspevok nie je pre jeho prijímateľa cudzou vecou, ktorá mu bola len zverená tak, ako to predkladá § 213 ods. 1 Trestného zákona, ale že tento nenávratný finančný príspevok sa jeho poukázaním na účet prijímateľa stáva jeho vlastníctvom na základe zmluvy, ktorou je v posudzovanom prípade Dohoda o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
5/2004 Z. z. o službách a zamestnanosti,
obsahu a charakteru konkrétneho projektu, vrátane aktuálnych nariadení Európskej únie majúcich priamy právny účinok v každom členskom štáte Európskej únie. Pre úplnosť je potrebné dodať, že spomínaný finančný príspevok síce nie je explicitne definovaný ako nenávratný, avšak v prípade riadneho plnenia podmienok Dohody a následného vyplatenia uvedeného príspevku na podklade dokladov predložených žiadateľom zostáva vlastníctvom žiadateľa. Naopak, v prípade porušenia zmluvy o poskytnutí tohto príspevku a súvisiacich právnych noriem jeho prijímateľom, je poskytovateľ tohto príspevku povinný požadovať od prijímateľa jeho vrátenie a prijímateľ je povinný nenávratný finančný príspevok vrátiť; aj preto je jeho ,,nenávratnosť“ v konečnom dôsledku len relatívna. S ohľadom na uvedené odvolací súd poznamenáva, že pojem „použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev“ v § 261 ods. 1 Trestného zákona je vyjadrením tzv. zdieľaného hospodárenia, v rámci ktorého, ako už bolo uvedené, Európska komisia zveruje riadenie programov krajinám Európskej únie tak, ako v predmetnej veci, prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu. To, že sa finančné prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev v zmysle zák. č. 523/2004 Z. z. stávajú formálne prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky nemení materiálne a ani fakticky ich pôvod, pretože vždy sú zverené Slovenskej republike - poskytnuté na konkrétny účel a možno ich použiť len v súlade s vopred dohodnutými pravidlami. Preto nie je pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
1 Trestného zákona rozhodné, aký majú tieto finančné prostriedky formálny status
zák. č. 523/2004 Z. z., ale podstatný je ich skutočný pôvod, pričom správa týchto prostriedkov (faktické, reálne nakladanie s nimi) musí logicky podliehať kompetentnému vnútroštátnemu orgánu. Tu nemožno prehliadnuť, že Európska komisia finančné prostriedky zveruje do dispozície krajinám Európskej únie (nie prijímateľovi nenávratného finančného príspevku) a preto z hľadiska trestného práva musí byť zabezpečená ochrana proti zneužitiu týchto prostriedkov tak, ako to predkladá Dohovor a jeho implementácia do Trestného poriadku prostredníctvom ustanovení § 261 až 263 Trestného zákona. Páchateľom (subjektom) trestného činu
Trestného zákona môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, spĺňajúca náležitosti veku (§ 22 Trestného zákona) - dovŕšenie 14 roku svojho veku a príčetnosť (§ 23 Trestného zákona) a taktiež právnická osoba (§ 3 Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb), to znamená, že ide o tzv. všeobecný subjekt skutkovej podstaty trestného činu. Páchateľ nemusí mať špeciálne vlastnosti ako je to napr. pri trestnom čine
Páchateľom trestného činu
Trestného zákona nemusí byť vždy a nevyhnutne len žiadateľ (príjemca) nenávratného finančného príspevku pochádzajúceho z rozpočtu Európskych spoločenstiev, ale môže ísť aj o ktorúkoľvek inú osobu, na tomto procese participujúcu. Nepochybne takou osobou môže byť aj subdodávateľ žiadateľa o nenávratný finančný príspevok ak koná spôsobom naplňujúcim objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu
R na preplatenie dokumenty s falošnými podpismi, resp. inak skreslené a zavádzajúce rozhodujúce skutočnosti za účelom preukázania (fiktívnych) činností, ktoré neboli vykonané vôbec, alebo boli vykonané v rozpore s dohodnutými pravidlami a podmienkami. S ohľadom na uvedené pre trestnú zodpovednosť obžalovaného za trestný čin
Trestného zákona teda konal s jednoznačným úmyslom „spreneveriť“ prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, pričom neexistujú žiadne pochybnosti o jeho vedomosti, že na preplatenie ním vystavených výplatných listov budú použité finančné prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a zo štátneho rozpočtu. Rovnako sa tak obžalovaný tejto zodpovednosti nemôže zbaviť s poukazom na údajnú motiváciu svedkyne O.kodiť mu, ktorú odvodil od toho, že naňho svojho času podala trestné oznámenie pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, svedkyna O. bola predsa len jedným zo ,,zamestnancov“ obžalovaného, ktorí mali na podklade uzatvorených zmlúv so spoločnosťou (jediným konateľom ktorej bol práve obžalovaný) vykonávať práce dohodnuté v jednotlivých zmluvách. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé (či skôr chápe takto formulovanú obhajobu obžalovaného ako účelovú a opierajúcu sa o niekoľko izolovaných skutočností vytrhnutých z ich omnoho viac komplexného kontextu), prečo obžalovaný opomenul napríklad konštatovania svedka Y. a svedkyne B.. V spojení so skôr uvádzanými skutočnosťami je potom bez relevancie, kto a kedy podal na obžalovaného trestné oznámenie, avšak odvolací súd sa v tejto súvislosti obmedzí snáď len na konštatovanie, že spôsob obhajoby obžalovaného je výlučne jeho slobodnou voľbou, čo ostatne platí aj na formu obhajobnej stratégie, ktorú si takisto po dohode s obhajcom zvolil sám. Čo sa potom trestného činu subvenčného podvodu
Trestného zákona týka, odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorého podstata spočíva vo vylákaní plnenia od oprávneného subjektu predstieraním okolností, ktoré nie sú súladné s podmienkami, za ktorých možno plnenie poskytnúť, pričom páchateľ tak uvádza oprávnený subjekt do omylu v otázke splnenia predpísaných podmienok. Podmienkou naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu v základnej skutkovej podstate nie je vznik škody, preto ani úmysel páchateľa nemusí k spôsobeniu škody smerovať, aj keď spravidla tomu tak bude. Treba však rozlíšiť situáciu, v ktorej skutková podstata trestného činu vyjadrená v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona označuje (konkrétne, alebo blanketárne) iný právny predpis, ktorý sa tak stáva priamou súčasťou trestnoprávnej úpravy (úpravy Trestného zákona). Tak je tomu i v prípade § 225 ods. 1 Trestného zákona, ktoré ustanovenie hovorí o všeobecne záväznom predpise,
ktorého je poskytnutie alebo použitie (zjednodušene povedané) verejných prostriedkov viazané na určité podmienky. Tento právny predpis predstavuje právne - kvalifikačný moment rovnako, ako ostatné také momenty vyjadrené v označenom ustanovení Trestného zákona. Právna kvalifikácia sa v jej slovnom vyjadrení a paragrafovom číselnom označení uvádza v právnej vete, nie vo vete skutkovej, ktorá je prvou súčasťou výroku o vine odsudzujúceho rozsudku. V skutku teda nemusí byť označený do Trestného zákona integrovaný právny predpis, resp. jeho ustanovenie. V právnej vete je taký predpis označený len jej znením, ktoré zodpovedá zneniu príslušného kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Bližšie sa táto otázka potom rieši v odôvodnení. Skutková veta obsahuje popis skutku tak, aby zodpovedal trestnoprávnej kvalifikácii, čo je podmienené správnou aplikáciou súvisiacich predpisov. Vo vzťahu k takým predpisomje relevantné odôvodnenie rozsudku Špecializovaného trestného súdu, na ktorého správnosť poukazuje aj odvolací súd. Podmienky použitia príspevku zo štátneho rozpočtu upravuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorým v tejto súvislosti je tak zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a subsidiárne zákon č. 523/2004 Z. z. Dohoda bola (ako sa uvádza v jej úvode) uzavretá okrem iného
5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v zmysle ktorého príslušný úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (ďalej len „príspevok“) zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Z čl. I Dohody uzatvorenej medzi ÚPSVaR a žiadateľom Reštaurácia C., s.r.o., ktorej konateľom bol v dotknutom čase obžalovaný je zrejmé, že príspevok sa poskytuje jednak zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ako aj štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (č. l. 3 a nasl., zväzok I. spisu). Uvedené zvýrazňuje aj čl. V, bod 1/ Dohody,
ktorého sa na vymáhanie príspevku použije nielen zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ale aj zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a zákon č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Z uvedeného je zrejmé, že Dohoda odkazuje na konkrétne osobitné právne predpisy, ktoré upravujú konkrétne podmienky poskytnutia a teda aj použitie verejných prostriedkov [§ 2 písm.
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Preto najvyšší súd odkazuje na správny záver špecializovaného trestného súdu vo vzťahu k uznaniu obžalovaného za vinného zo spáchania citovaného trestného činu a v ďalších podrobnostiach odkazuje na s tým súvisiace odôvodnenie rozsudku napadnutého odvolaním, ktoré si ako zákonné a správne v celosti osvojil. Čo sa týka námietky obžalovaného ohľadom porušenia jeho práva na obhajobu zo strany predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu, k tomu najvyšší súd uvádza nasledovné:
3 Trestného poriadku, spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo výzve sa záro
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.