Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Asan/6/2020 Identifikačné číslo spisu: 3019200170 Dátum vydania rozhodnutia: 08.07.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 19ods.

1 písm.

1. a)zákona č. 125/2006 Z. z. potrebné upriamiť pozornosť najmä na nasledujúce skutočnosti - poškodený zamestnanec utrpel pracovný úraz, ktorému predchádzala manipulácia s frézou, ktorá na podklade dôkazov zabezpečených správnymi orgánmi, celkom jednoznačne nespĺňala ,,technický štandard“ navrhnutý priamo výrobcom. Tento spočíval v tom, že pracovný prostriedok (fréza) bol výrobcom navrhnutý s ochranným opatrením v podobe ochranného krytu, ktorý je spojený s blokovacím zariadením spolu s ovládajúcim systémom stroja tak, aby bolo zabezpečené, že nebezpečná funkcia stroja pod ochranným krytom sa nemôže začať vykonávať kým je kryt otvorený; ďalej ak je tento kryt otvorený počas nebezpečnej funkcie, vydá sa príkaz na jej zastavenie, pričom ak je naopak tento kryt zatvorený (v ochrannej polohe), stroj môže vykonávať nebezpečnú funkciu, pod týmto krytom. Zo znenia protokolu vyplynulo, že pracovný nástroj (fréza) bol v rozhodnom čase zo strany sťažovateľa ako zamestnávateľa prevádzkovaný bez zariadenia zabraňujúceho otvorenie krytu počas chodu nástrojov (fréz), ktoré bolo zdemontované a vodiče na pripojenie ochranného zariadenia boli priamo prepojené. Fréza teda nebola vybavená ochranným krytom spojeným s blokovacím zariadením spolu s ovládacím systémom stroja, ktorý bráni vniknutiu obsluhy do nebezpečného pracovného priestoru, a ktorý udržiava ochranný kryt zatvorený a zablokovaný, až kým nepominie riziko úrazu. Koncové snímače polohy krytov frézy a píly, inštalované výrobcom a slúžiace na zabránenie prístupu obsluhy k točivým častiam frézy boli zdemontované a vodiče k nim vedené boli zapojené s prístrojmi na vypnutie energie S0, S7 (trvalo prepojené), čím bola funkcia ochrany z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci značne znefunkčnená. Možno sa tak stotožniť so závermi správnych orgánov, že zo strany sťažovateľa bol v rozhodnom čase prevádzkovaný pracovný nástroj (fréza) bez ochranného zariadenia, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva pohybujúcich sa nástrojov (fréz) alebo bez takého zariadenia, ktoré zastaví pohybujúce sa časti skôr, ako sa siahne a vstúpi do zóny nebezpečenstva. Relevantnou je aj skutočnosť, že sťažovateľ mal vedomosť o vyššie zmienenom technickom nedostatku frézy, tak ako vyplýva zo Správy z odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrického pracovného stroja podľa STN EN 60204-1, STN EN 60445, (pravidelná) č. správy 1/2016 zo dňa 30. augusta 2016 a Správy o odstránení nedostatkov zariadenia zistených pri OPaOS dňa 30. augusta 2016 (ďalej aj len ,,správa o odstránení nedostatkov“) a podania informácie revízneho technika Y. D., ktorý predmetné správy vypracoval a uviedol, že prevádzkovateľ bol upozornený na stav pracovného nástroja a zároveň si u neho objednal odstránenie závad. 12. Kasačný súd sa plne stotožňuje so závermi krajského súdu v bodoch 22 až 26 napadnutého rozsudku. 13. Kasačný súd sa aj v nadväznosti na relevantné skutkové okolnosti stotožňuje s názorom krajského súdu, ktorý s poukazom na § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. zdôraznil, že zamestnávateľ povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Keďže výrobca ustanovil spôsob ochrany pred vniknutím obsluhy do nebezpečného priestoru krytom spojeným s blokovacím zariadením sťažovateľ nemôže svojvoľne manipulovať týmto ochranným zariadením takým spôsobom, že zdemontuje jeho časti, keďže sa domnieva, že kryt sám o sebe je postačujúcim ochranným zariadením. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani to, že osobitne poučil zamestnancov, pretože takéto poučenie nie je spôsobilé nahradiť, alebo doplniť nedostatky vo vzťahu k splneniu si povinnosti uvedenej v § 6 ods. 1 písm.
2. d)zákona č. 124/2006 Z. z., ktorou je povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. 14. Vychádzajúc zo znenia § 19 ods. 1 písm.
3. a)zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia až do 100 000,- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- eur. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalobcu podľa § 6 ods. 1 písm.
4. d)zákona č. 126/2006 Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z. z., keď pracovný nástroj nebol vybavený ochranným krytom spojeným s blokovacím zariadením spolu s ovládacím systémom stroja a pracovný nástroj bol v neadekvátnom technickom stave, čím bola funkcia ochrany z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci znefunkčnená. 15. Pre posúdenie naplnenia skutkovej

§ 19ods.

1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. je potrebné vysporiadať sa taktiež s námietkou žalobcu smerujúcej k otázke zavinenia zo strany poškodeného zamestnanca. Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožňuje so závermi krajského súdu uvedenými v bode 23 rozsudku, kedy krajský súd jednoznačne poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie a v správnom konaní a následne ani v súdnom prieskumnom konaní nebolo právne relevantné zisťovanie zákonných podmienok rozhodujúcich pre posúdenie zavinenia a pre účely zistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, vzniknutú pri pracovnom úraze. V tejto súvislosti je potrebné v prejednávanej veci vylúčiť aplikáciu ustanovení o čiastočnom zbavení sa objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom podľa § 196 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Predmetom správneho konania bolo totiž posúdenie porušenia povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s tým spojené naplnenie skutkovej

§ 19ods.

1 písm.

1. a)zákona č. 125/2006 Z. z. V dotknutej právnej úprave nie sú ustanovené liberačné dôvody na zbavenie sa objektívnej zodpovednosti. Keďže sa v posudzovanom prípade jedná o druh zodpovednosti za správny delikt, ktorý zákonodarca koncipoval ako objektívnu zodpovednosť, sťažovateľ v postavení zamestnávateľa sa stáva zodpovedným za porušenie povinnosti už tým, že k porušeniu došlo, a to bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie a to či už z jeho strany, alebo zo strany tretej osoby (prípadné porušenie predpisov zamestnancom). Zjednodušene povedané, pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu a z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti sťažovateľa-zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov, zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. 16. Kasačný súd na základe toho konštatuje, že zamestnávateľ podlieha objektívnej zodpovednosti za správny delikt spočívajúci v porušení povinností na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia podľa § 19 ods. 1 písm.
2. a)zákona č. 125/2006 Z. z. Zavinenie zamestnanca nie je relevantnou okolnosťou vo vzťahu k deliktuálnej zodpovednosti zamestnávateľa. Prípadnú relevanciu môže mať iba vo vzťahu ku náhrade škody, ktorá sa skúma v inom konaní. Prejavuje sa to aj v procesnej oblasti, pretože poškodený zamestnanec nie je účastníkom konania o správnom delikte zamestnávateľa v časti deliktuálnej zodpovednosti. Prejudikatúru tvorí rozsudok najvyššieho súdu SR 1 Sžo/130/2008 zo dňa 22.09.2009, ASPI JUD34614SK podľa ktorého „ pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm.
3. a)zákona č. 125/2006 Z. z. správny súd nemôže prihliadať na námietky žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz s odkazom na ustanovenie § 196 Zákonníka práce“. Uvedený právny názor predstavuje konštatnú judikatúru, ktorú senát v tomto prípade nasledoval. 17. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaného výsluchu p. G., kasačný súd sa stotožňuje s odôvodnením krajského súdu v bode 25 napadnutého rozsudku. Prvostupňový orgán spísal zápisnicu o podaní informácie zo strany p. G. , z čoho je zrejmé, že informácie od osoby p. G. bral pri rozhodovaní do úvahy, zaoberal sa nimi a vyhodnotil ich. Súčasne riadne odôvodnil nevykonanie navrhovaného výsluchu, kedy uviedol, že zistenie skutkového stavu veci je dostačujúce na riadne posúdenie veci, a z tohto dôvodu sa rozhodol nepristúpiť k vykonaniu tohto navrhnutého dôkazu. 18. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, právo na ich náhradu podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. nepriznal a žalovanému ich nepriznal, pretože mu právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží. 19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.