1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Q. T. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd") uznesením z 24. marca 2021, sp. zn. 2 Ntc 24/2020,
1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. žiadosť odsúdeného Q. T. (ďalej aj „odsúdený" alebo „sťažovateľ") o podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené rozsudkom Krajského súdu v Nitre z
1 Tr. por. a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 31. marca 2020, sp. zn. 2 Ntc 2/2020, bol
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 396/2019 Z. z. (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.") uznaný s jeho vykonaním na území Slovenskej republiky rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo 17. júla 2019, sp. zn. 55 Hv 89/19p, právoplatný 17. septembra 2019, ktorým bol občan Slovenskej republiky Q. T. uznaný vinným z prečinu krádeže za účelom zárobku
1, prvý prípad, rakúskeho Trestného zákonníka, na skutkovom základe v rozsudku uvedenom, a ktorým bol
1 rakúskeho Trestného zákonníka odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov (549 dní) (výrok I.). Krajský súd vyslovil, že
2 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bude odsúdený Q. T. vo výkone trestu pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (výrok II.). Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 31. marca 2020, sp. zn. 2 Ntc 3/2020, bol na území Slovenskej republiky
1 zákona č. 549/2011 Z. z. uznaný rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z
1, č. 2, č. 3, § 130 ods. 1, prvý prípad, rakúskeho Trestného zákonníka, na skutkovom základe v rozsudku uvedenom, a ktorým bol
1 rakúskeho Trestného zákonníka odsúdený na 15 (pätnásť) mesiacov trestu odňatia slobody, z toho 10 (desať) mesiacov podmienečne a 5 (päť) mesiacov nepodmienečne (výrok I.). Krajský súd vyslovil, že
1 zákona č. 549/2011 Z. z. trest uložený Krajinským súdom pre trestné veci Viedeň z
2 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bude odsúdený Q. T. vo výkone trestu pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (výrok III.). Q. T. bol na územie Slovenskej republiky (z územia Rakúskej republiky) odovzdaný dňa
2 zákona č. 549/2011 Z. z., § 45 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., § 414 ods. 1 Tr. por. do trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo
1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu
2.
1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Inštitút podmienečného prepustenia je inštitútom mimoriadnym, ktorý je možné využiť a aplikovať len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Odsúdený nemá automaticky nárok na podmienečné prepustenie. Zákon ponecháva na úvahu súdu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Zmyslom podmienečného prepustenia nie je, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho správania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, pričom význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení. Cieľom podmienečného prepustenia je motivovať odsúdeného k zmene života a k tomu, aby svojím správaním a plnením povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Ak bol dosiaľ vykonanou časťou trestu už dosiahnutý jeho účel, je ďalší jeho výkon nepotrebný. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Q. T. má v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Register trestov") desať záznamov. Záznamy spadajú postupne do obdobia rokov 2009, 2012, 2013, 2014, 2016, 2017 (dvakrát), 2019 (dvakrát), 2020, pričom prvý z nich zahŕňa odsúdenie so statusom mladistvý a päť záznamov sa týka trestnej činnosti páchanej mimo územia Slovenskej republiky. Čo sa týka charakteru trestnej činnosti, výrazne prevažuje majetková trestná činnosť (v ôsmich prípadoch bol zaznamenaný trestný čin krádeže), Q. T. však bol odsúdený aj pre trestný čin sexuálneho zneužívania
1 Tr. zák. (ako mladistvý) a posledné odsúdenie z roku 2020 (v Rakúskej republike) spadá do spoločnej kategórie trestných činov označenej: „Hrubý nátlak, nátlak, šikanovanie, obťažovanie alebo útok psychologického alebo emocionálneho charakteru". Odsúdený je recidivistom v oblasti majetkovej trestnej činnosti, ktorú páchal nielen na území Slovenskej republiky, ale aj mimo nej (najmä na území Rakúskej republiky). Z Registra trestov ďalej vyplýva, že vo veci Okresného súdu Komárno, sp. zn. 11 T 59/2013 bol Q. T. z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený 19. septembra 2013 so skúšobnou dobou dva roky a probačným dohľadom v trvaní dva roky, výkon zvyšku trestu však bol nariadený, teda odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil a trest si vykonal
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 3. septembra 2008 č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, v znení neskorších predpisov, do diferenciačnej skupiny „C" v ústave s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni odsúdený, ak
vyjadrenia možné objektívne a komplexne hodnotiť plnenie predmetných cieľov. Odsúdený je slobodný, bezdetný, jeho rodičia už nežijú, počas výkonu trestu kontakt udržiaval s bratrancom a kamarátkou. Resocializačná prognóza je
hodnotenia rizika sociálneho zlyhania nepriaznivá s poukazom na to, že odsúdený je bez vzdelania, dlhodobo bez riadneho zamestnania, vyskytuje sa u neho opakovaná trestná činnosť, ústavná výchova a drogová závislosť. Na základe čiastočného splnenia podmienok pre podmienečné prepustenie riaditeľ Ústavu odporúčal odsúdeného prepustiť s dohľadom. Z hodnotenia Justičného ústavu Sonnberg (ďalej aj „Ústav"), v ktorom si odsúdený pôvodne vykonával trest odňatia slobody na území Rakúskej republiky, datovaného
Ústavu nie je z hľadiska sledovaných cieľov objektívne hodnotiteľné. Odsúdený od premiestnenia vykazuje známky väčšej prispôsobivosti a určitého pozitívneho posunu smerom vpred (plní nariadenia a príkazy, udržiava poriadok, je pracovne zaradený, bez disciplinárnych trestov), tieto však nedosahujú taký charakter a časové rozmedzie, aby bolo v súčasnosti možné robiť závery o jeho polepšení, resp. o naplnení prevýchovného účelu trestu ešte predtým, než dôjde k jeho úplnému vykonaniu. Odsúdený je stále zaradený v diferenciačnej skupine „C" v rámci minimálneho stupňa stráženia, počas výkonu trestu nedosiahol žiadne disciplinárne odmeny, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, aby doplnil absentujúce vzdelanie, individuálne je vedený ku kritickejšiemu prehodnocovaniu doterajšieho spôsobu života a k osvete závislostí, ktorých dosiahnutie pre krátkosť času nemožno objektívne hodnotiť. Ani resocializačná prognóza, ktorá pomocou určitých relevantných faktorov odráža pravdepodobnosť možného zlyhania po opätovnom zaradení sa odsúdeného do spoločnosti, nie je v tomto prípade priaznivá. Odsúdený sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti, ktorá postupom času naberala na intenzite. Išlo najmä o majetkovú trestnú činnosť, u ktorej sa vzhľadom na ostatné okolnosti dá predpokladať, že bola hlavným zdrojom príjmov odsúdeného. Odsúdený nemá vzdelanie a toto sa nesnažil si doplniť v rámci možností ani vo výkone trestu odňatia slobody. Dosiaľ nemal riadne zamestnanie, vo výkone trestu v Rakúskej republike sa odmietal zapojiť do pracovnej činnosti, na území Slovenskej republiky je pracovne zaradený len krátko (aj to s dohľadom), preto jeho pracovné návyky z dlhodobého hľadiska nemožno hodnotiť. Pracovné zaradenie po podmienečnom prepustení z výkonu trestu sa aj vzhľadom k tomu, že odsúdený nemá vyriešené svoje ďalšie smerovanie a spôsob zabezpečovania si základných potrieb, javí ako problematické, umožňujúce opätovne skĺznuť k recidíve tak, ako tomu bolo doposiaľ, keď sa prevýchovný účinok nedosiahol ani opakovane ukladanými nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Bez povšimnutia by nemala v tejto súvislosti zostať ani skutočnosť, že odsúdený už v minulosti zlyhal (neosvedčil sa) v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia v inej trestnej veci, určenej mu za účelom preukázania schopnosti viesť na slobode riadny život. V jeho prípade sa teda inštitút podmienečného prepustenia nejaví ako vhodný na dosiahnutie sledovaného cieľa. K predpokladu vedenia riadneho života po prepustení neprispieva ani fakt, že odsúdený v rámci svojho vyjadrenia nevedel presne uviesť, kde bude bývať (F., C.), pretože vlastné bývanie nemá. Je odkázaný na rodinu, túto otázku však dosiaľ nemá definitívne vyriešenú. Rodinné vzťahy po strate rodičov sú u odsúdeného nejasné, sám uviedol, že jeho hlavným cieľom je vzťahy urovnať a zblížiť sa s rodinou, nemožno teda hovoriť o pevnom rodinnom zázemí a otázna je aj finančná a psychická podpora rodiny, keďže vo výkone trestu udržiaval kontakt len s bratrancom a kamarátkou, pričom v otázke bývania sa orientuje na strýka, tetu a nevlastnú sestru. Rizikovým faktorom zostáva aj konštatovaná drogová závislosť. Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, a to tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zák.). Súčasťou individuálnej prevencie ako hlavného účelu trestu je nielen prvok izolácie, ale v spojení s ním aj prvok prevýchovy, ktorý má zabezpečiť vedenie riadneho života odsúdeného a elimináciu recidívy. Najvyšší súd zastáva názor, že v predmetnej veci, vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, nie je možné rezultovať, že prvok prevýchovy v súčasnosti dosiahol požadovaný stupeň a že by sa od odsúdeného, v prípade jeho podmienečného prepustenia, dalo s najväčšou pravdepodobnosťou očakávať vedenie riadneho života. Sťažnostný súd je toho názoru, že trest dosiaľ nenaplnil svoj definitívny účel a jeho ďalší výkon je potrebný. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa, ktorého rozhodnutie považuje za zákonné a správne, nevzhliadol existenciu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie sťažovateľa z výkonu trestu odňatia slobody v predmetnej veci, a jeho sťažnosť považoval za nedôvodnú, preto ju
1 písm. c) Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.