Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Asan/20/2019 Identifikačné číslo spisu: 1017200783 Dátum vydania rozhodnutia: 04.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 194v spojení s § 191 ods.

1 písm.

1. a)zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie č. sp. 7221-P/2017, zo dňa 20. marca 2017, zrušil. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj „ÚVO“ alebo „Úrad“) v postavení prvostupňového správneho orgánu vydal 03. januára 2017 rozhodnutie, č. 167909/2016, 15217-3000/2016, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 100.000,-eur v zmysle § 182 ods. 3 písm.
2. h)zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) za to, že žalobca, ktorého konečný užívateľ výhod nesplnil povinnosť

§ 160ods.

4 ZVO, pretože na žiadosť nepredložil prvostupňovému orgánu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov, uvedených v čestných vyhláseniach žalobcu

§ 160ods.

2 ZVO, zapísaných v registri konečných užívateľov výhod (ďalej len „register KUV aj RKUV“), špecifikovaných v bodoch i. až iv. výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.

1. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobca
2. novembra 2015 doručil žalovanému žiadosť o zápis do registra konečných užívateľov výhod, v ktorom v prílohe č. 3 Čestné vyhlásenie o skutočnostiach

§ 134bods.

2 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní uviedol, že „Čestne vyhlasujem, že údaje o konečných užívateľoch výhod uvedené v prílohe č. 1 žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod sú pravdivé a úplné“.

1. Žalovaný zaslal
2. júla 2016 žalobcovi žiadosť o predloženie dokladov a dokumentov, vzhľadom na to, že v zmysle § 161 zákona č.343/2015 Z.z. vykonával preverovanie pravdivosti a úplnosti údajov o konečných užívateľov výhod, vedený žalovaným

§ 159

ZVO, pričom žiadal o predloženie dokladov v lehote 31 dní od doručenia nasledovne: 1. zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresa pobytu, štátna príslušnosť), právnických osôb (názov, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% (slovom: jedno percento) na základnom imaní alebo hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s. vrátane akcií na doručiteľa, a to prehľadne v hierarchickej podobe (t. j. s jednotlivými medzičlánkami v reťazci osôb) a s uvedením presného čísla príslušných percentuálnych podielov (ďalej len „vlastnícka štruktúra“).

§ 11ods.

4 ZVO sa za konečného užívateľa výhod považujú aj fyzické osoby, ak ich nie je viac ako desať, ktoré jednotlivo nespĺňajú kritériá uvedené v ods. 1, avšak na základe spoločného postupu sa môžu na podnikaní, riadení alebo kontrole osoby podieľať v obdobnom rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritéria uvedené v odseku 1 spĺňa“. Na základe údajov o príslušných podieloch nižších ako 25% je možné posúdiť či niektoré z fyzických osôb, ktoré síce jednotlivo nespĺňajú kritérium konečného užívateľa výhod

§ 11ods.

1 písm. a) bod 1 zákona o verejnom obstarávaní avšak na základe spoločného postupu (na základe akejkoľvek dohody bez ohľadu na jej formu a platnosť) majú podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., v súčte väčší ako 25 %, a teda je ich potrebné považovať za konečných užívateľov výhod

§ 11ods.

4 ZVO. Zdôraznil tiež závery výkladového stanoviska úradu k definícii konečného užívateľa výhod č. 1/

2. Ak je vo vlastníckej štruktúre VÁHOSTAV-SK, a. s. fyzická osoba, právnická osoba alebo združenie majetku, ktoré je poskytovateľom služieb správy majetku, poskytovateľom služieb pre obchodné spoločnosti, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov alebo konateľov, tzv. korporátnych služieb (ang. company service provider), žiadal predložiť dokument alebo doklad, ktorý poskytovateľ predmetných služieb použil pri identifikácii svojho klienta (ang. „Know your customer declaration/form“), ktorému poskytol tieto služby týkajúce sa VÁHOSTAV-SK, a. s., alebo týkajúce sa niektorej fyzickej osoby, právnickej osoby alebo združenia majetku vo vlastníckej štruktúre VÁHOSTAV-SK, a. s.
3. Žalovaný
4. augusta 2016 obdržal negatívnu odpoveď na žiadosť o predloženie dokladov a dokumentov, žalobca totiž tvrdil, že predmetnými dokumentmi nedisponuje.
5. Žalobca dňa
6. augusta 2016 obdržal od žalovaného Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty

§ 182ods.

3 písm. h) ZVO za to, že vzhľadom na zápis jeho konečného užívateľa výhod v registri konečných užívateľov výhod (ďalej len „RKUV“), nesplnil na žiadosť žalovaného povinnosť predložiť zoznam fyzických a právnických osôb, združení majetku, s priamym alebo nepriamym podielom, ich súčtom najmenej 1% na základnom imaní alebo hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s., a to vrátane akcií na doručiteľa, pričom ide o doklady a dokumenty, preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach žalobcu

§ 160ods.

2 ZVO, ktoré sú zapísané v registri KUV. Žalovaný ďalej dňa 21. novembra 2016 zaslal žalobcovi list s názvom „Rozšírenie dôvodov pre vedenie správneho konania“, z ktorého vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosť

§ 160ods.

4 ZVO a na žiadosti nezaslal požadované doklady a dokumenty. Oboznámenie s podkladmi pre rozhodnutie sa uskutočnilo 26. novembra 2016 a žalobca bol poučený

§ 33ods.

2 Správneho poriadku. Správny orgán v nadväznosti na zistené skutočnosti vydal rozhodnutie č. 167909/2016,15217-3000/2016, zo dňa 03. januára 2017, ktorým žalobcovi

§ 182ods.

3 písm. h) ZVO uložil pokutu vo výške 100.000,- eur, z dôvodu nesplnenia povinností

§ 160ods.

4 ZVO.

1. Krajsky súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie rozhodla o rozklade žalobcu, podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty tak, že napadnutým rozhodnutím č. 7221-P/2017, zo dňa
2. marca 2017, prvostupňové rozhodnutie zmenila a účastníkovi konania uložila pokutu vo výške 20.000,-eur,

§ 182ods.

3 písm. h) ZVO, za to, že účastník konania, ktorého konečný užívateľ je zapísaný v RKUV nesplnil povinnosť

§ 160ods.

4 ZVO, pretože na žiadosť Úradu nepredložil doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, obsiahnutých v čestných vyhláseniach žalobcu

§ 160ods.

2 ZVO, zapísaných v registri KUV, a teda: i. že na žiadosť úradu zo dňa

1. júla 2016, doručenú účastníkovi konania
2. júla 2016 nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument obsahujúci zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresu pobytu, štátnu príslušnosť), právnických osôb (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo) a združení majetku (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s., vrátane akcií na doručiteľa, s uvedením príslušných percentuálnych podielov, ii. že na žiadosť úradu zo dňa
3. októbra 2016, doručenú účastníkov konania dňa
4. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument, ktorý by obsahoval presnú výšku podielu fyzickej osobe Ing. Y., ktorý je zároveň podpredsedom predstavenstva spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. (ďalej len „Y.“) na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti Helston Investments, a. s., Konviktská 291/24, 110 00 Praha 1 - Staré Mesto, Česká republika (ďalej ako „Helston investments a. s.“), pričom v dokumente Poštovej banky, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02 „VYHLÁSENIE KONEČNÉHO UŽÍVATEĽA VÝHOD pri obchode podnikateľa, ktorý je vykonávaný právnickou osobou s priamym alebo nepriamym majetkovým podielom vo výške najmenej 25% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach spoločnosti Helston Investments a. s., ktorá mala k
5. októbru 2016 v súčte najmenej 28,817 % nepriamy podiel na základnom imaní spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., tiež iii. že na žiadosť úradu zo dňa
6. októbra 2016, doručenú účastníkovi konania
7. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní výpisy alebo akékoľvek iné formálne označené dokumenty vydané Centrálním depozitářem cenných papíru, a. s., Rybná 14, 110 05 Praha 1, Česká republika alebo iným oficiálnym depozitárom cenných papierov Českej republiky, z ktorých bude vyplývať zoznam všetkých akcionárov a zoznam všetkých majiteľov cenných papierov emitenta cenných papierov Helston Investments, a. s., a zároveň v ktorých budú uvedené aj zmeny akcionárov, resp. majiteľov cenných papierov emitenta Helston Investments, a. s., z časového hľadiska, a tiež iv. že na žiadosť úradu zo dňa
8. októbra 2016, doručenú účastníkom konania dňa
9. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní dokument alebo doklad, ktorý fyzická osoba R. (ďalej ako „R.“) novozélandský advokát, ktorý je poskytovateľom služieb pre obchodné spoločnosti, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov, nominovaných konateľov, resp. tzv. korporátnych služieb (angl. company service provider) alebo jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, Level 3, 18 Stanley Street, Auckland Central, Auckland 1010, New Zeland (ďalej ako „CONE MARSHALL LIMITED“) použili v súlade s príslušnou legislatívou, týkajúcou sa boja proti praniu špinavých peňazí pri identifikácii svojho klienta/ov (ang. „Know you customer/client declaration/form“), ktorým poskytli služby nominovaného spoločníka, resp. tzv. korporátne služby, týkajúce sa obchodných spoločností VÁHOSTAV-SK, a. s., Druhá strategická, a. s., Trnavská 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 35 705 027 (ďalej ako „Druhá strategická, a. s. „), MUSGRAVE LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell Auckland, 1052, Nový Zéland, THOMOND LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland Null, 1052 Nový Zéland alebo NAVAN LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland, 1052, Nový Zéland.
10. Krajský súd rozsudok odôvodnil

ustanovení § 11 ods. 1, ods. 2, ods. 4 ZVO, § 160 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 161 ods. 1, ods. 2, § 182 ods. 3 písm. h), ods. 4, § 187a ods. 2, §185 ods. 1, ods. 2 ZVO, čl. 2 ods. 2, čl. 49, čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, a zásadou č. 2 bod 2 Odporúčania výboru ministrov Rady Európy č. R

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a pri absencii procesného predpisu, upravujúceho zásady správneho trestania treba vychádzať z Ústavy SR (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona, rešpektujúc odporúčanie Rady Európy

ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie

správneho súdu už neupravuje uloženie sankcie

§ 182ods.

3 písm. h) ZVO (úrad uloží fyzickej alebo právnickej osobe pokutu od 1.000 eur do 100.000 eur, ak nesplnila povinnosti

§ 160ods.

4, ods. 5, § 161 a § 162 ZVO).

1. Krajský súd ďalej citoval nález Ústavného súdu SR, vo veci sp. zn. III. ÚS 120/2010 zo dňa
2. mája 2010 (R 22/2010 Zb. ÚS), v zmysle ktorého má každý právo na rozhodnutie

relevantnej právnej normy. Právna úprava účinná od 01. februára 2017 neobsahuje ustanovenia umožňujúce sankcionovať žalobcu za nepredloženie dokladov, vyžadovaných žalobcom vo vyššie uvedených žiadostiach. Ide teda o úpravu zjavne pre subjekt, ktorý sa mal dopustiť správneho deliktu, použiteľnú aj na možné uloženie sankcie, hoci by sa deliktu dopustil pred nadobudnutím účinnosti, a to s poukazom na znenie čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.

ustáleného názoru najvyššieho súdu, zásada určená predmetným článkom sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, vrátane ukladania sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. Uloženie sankcie v predmetnej veci považoval krajský súd za nezodpovedajúcej platnej právnej úprave a tiež za rozporné s čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Právna istota a spravodlivosť ako princíp materiálneho právneho štátu

názoru správneho súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, zjavne neproporcionálnych a neprimeraných povahe skutku a jeho dôsledkom ani vtedy, ak zákonodarca chcel v záujme generálnej prevencie prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií uloženia, chrániť verejný záujem. Správny súd je pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísnej individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. Správny súd v danom prípade dospel k záveru, že žalovaný nerozhodol správne a rozhodnutie je potrebné

§ 194v spojení s § 191 ods.

1 písm. a) SSP zrušiť. Zákon č. 315/2016 Z. z. účinný od 01. februára 2017 už vo svojich ustanoveniach neumožňuje uloženie pokuty za nesplnenie povinností

§ 160ods.

4 ZVO, správny súd z tohto dôvodu dospel k záveru, že žalovaný nerozhodol správne a jeho rozhodnutie bolo potrebné

§ 194a § 191 ods.

1 písm. a) SSP zrušiť. Poukázal tiež na viazanosť orgánu verejnej správy názorom správneho súdu

§ 191ods.

6 SSP.

1. KASAČNÁ SŤAŽNOSŤ ŽALOVANÉHO
2. Žalovaný (ďalej len „kasačný sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu

§ 440ods.

1 písm. g) SSP, a teda že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia. Krajský súd totiž rozsudok odôvodnil na základe aplikácie princípu priaznivej retroaktivity

čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá

zákona účinného v čase spáchania činu, konkrétne dôvodiac tým, že právna úprava účinná od

1. februára 2017 neobsahuje ustanovenia, umožňujúce sankcionovať žalobcu za nepredloženie dokladov, ktoré žalovaný od žalobcu vyžadoval v žiadostiach zo dňa
2. júla a
3. októbra
4. Úpravu tak považoval za zjavne výhodnejšiu pre subjekt, ktorý sa mal dopustiť správneho deliktu - žalobcu. Kasačný sťažovateľ v súvislosti s týmto názorom zdôraznil, že skutočnosť či novšia právna úprava je priaznivejšia pre žalobcu je potrebné posudzovať komplexne a nie izolovane, vychádzajúc len z ustanovenia § 13 zákona o RPVS, ako právnu úpravu nesprávne posudzoval krajský súd. Ďalej citoval ustanovenia § 160 ods. 4 a § 182 ods. 3 písm. h) ZVO v znení účinnom do
5. januára
6. Sťažovateľ zaujal názor, že zákon o RPVS, predstavujúci novú právnu úpravu verejnej registrácie a overovania konečných užívateľov výhod obchodnej spoločnosti, ktorá uzavrela zmluvu na základe verejného obstarávania neobsahuje rovnako formulovaný správny delikt ako § 182 ods. 3 písm. h) ZVO v znení účinnom do
7. januára 2017, neznamená to však, že zákon o RPVS neobsahuje povinnosť ako predmetný § 160 ods. 4 ZVO, teda

žalovaného korešponduje s povinnosťou uviesť registrujúcemu orgánu (Okresnému súdu Žilina) skutočnosti potvrdzujúce pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora

§ 12ods.

3 vety druhej zákona o RPVS. 12. Kasačný sťažovateľ ďalej upriamil pozornosť na znenie ustanovení § 12 ods. 7 a § 13 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS, upravujúcich následky porušenia povinnosti partnera verejného sektora hodnoverne preukázať pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v RPVS, a to jednak rozhodnutie o výmaze partnera z RPVS alebo uloženie pokuty vo výške získaného hospodárskeho prospechu partnera verejného sektora, v prípade nemožnosti zistenia hospodárskeho prospechu pokuty vo výške od 10.000 eur do 1.000.000,- eur. Z predmetných ustanovení vyvodil záver, že ak by v súčasnosti žalobca na základe výzvy registrujúceho orgánu (Okresného súdu Žilina)

§ 12ods.

3 zákona o RPVS neuviedol skutočnosti potvrdzujúce pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v RPVS, a teda by nesplnil povinnosť v zmysle § 160 ods. 4 ZVO, registrujúci orgán by pristúpil k výmazu žalobcu z RPVS a následne aj ku konaniu o uložení pokuty

§ 13ods.

1 zákona o RPVS, v ktorom prípade by žalobcovi mohla byť uložená pokuta do výšky 1.000.000,-eur.

§ 182ods.

3 písm. h) ZVO mohla byť pokuta maximálne vo výške 100.000,- eur. Sankcie za nepredloženie dokladov či informácií v žiadostiach kasačného sťažovateľa nie sú uvedené iba v § 13 zákona o RPVS. Na žalobcu by sa tak pri nepredložení dokladov a skutočností

novej právnej úpravy vzťahovala sankcia

§ 12ods.

7 zákona o RPVS, a to konkrétne výmaz z registra. Z tohto dôvodu by sankciou pre žalobcu bola nemožnosť uzatvárať nielen zmluvy o verejnom obstarávaní, ale vzhľadom na rozsah právnych vzťahov pokrytých zákonom o RPVS by žalobca navyše nemohol uzatvárať ani iné zmluvy, týkajúce sa verejných zdrojov (§ 2 zákona o RPVS). Zároveň by sa na žalobcu pri neposkytnuté súčinnosti vzťahovala aj prísnejšia sankcia

§ 13ods.

1 písm. a) zákona o RPVS, s výškou pokuty do 1 milióna eur. Tieto skutočnosti vylučujú aplikáciu priaznivej retroaktivity v rámci správneho trestania, pretože neskoršia právna úprava je prísnejšia. Novou právnou úpravou nedošlo k vypusteniu či zmierneniu sankcie za nesplnenie povinnosti

§ 160ods.

4 ZVO, za nepredloženie dokladov a informácií registrujúcemu orgánu, ktorú skutočnosť dosvedčuje aj dôvodová správa k zákonu o RPVS nasledovne: „Navrhuje sa vypustiť doterajšie správne delikty

§ 182ods.

3 písm. b), g) a h), z dôvodu zamedzenia dvojitého potrestania, keďže sankcie za obdobné protiprávne konanie sa upravujú v § 13 návrhu zákona. Registrujúci orgán je tiež oprávnený subsidiárne využiť postup

§ 102

Civilného sporového poriadku a uložiť poriadkovú pokutu do 500,- eur, opakovane 200,- eur tomu, kto sťažuje postup konania. Na konanie o námietkach, na konanie

§ 12a na konanie o pokute sa v zmysle § 16 ods.

5 zákona o RPVS primerane použijú ustanovenia zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Závery rozsudku krajského súdu založené na tom, že v právnej úprave účinnej od

1. februára 2017 absentujú ustanovenia umožňujúce sankcionovať žalobcu za nepredloženie dokladov, vyžadovaných kasačným sťažovateľom od žalobcu považoval za nesprávne, s následkom nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. Zohľadniac závažné zistenia, vykonané žalovaným v priebehu správneho konania, vedúce k zápisu skutočného konečného užívateľa výhod, N.. Y. Š., do registra KUV, považoval za rozporné s preventívno -výchovným účelom správneho konania, ak by žalobca unikol sankcii iba na základe mechanickej aplikácie princípu priaznivej retroaktivity. Kasačný sťažovateľ vzhľadom na konštatované navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu, č. k.: 5S/95/2017-69, zo dňa
3. februára 2019,

§ 462ods.

1 SSP zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

1. VYJADRENIE ŽALOBCU KU KASAČNEJ SŤAŽNOSTI
2. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť

§ 461SSP ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd vec správne právne posúdil. Už v žalobe upozornil, že v správnom konaní došlo k nesprávnej aplikácii trestnoprávnych zásad na správne trestanie. Judikatúra najvyššieho súdu je jednotná v tom, že trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy.

§ 84

Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti zákona zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom, ktoré zásady je potrebné analogicky aplikovať aj v prípade administratívneho trestania (6Sžo/51/2011). Dňom

1. februára 2017, pred právoplatným rozhodnutím v správnom konaní nadobudol účinnosť zák. č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, ktorý v čl. XXII zmenil znenie § 11 ZVO (v znení účinnom do
2. januára 2017), ust. § 160 ods. 4 ZVO a tiež § 182 ods. 3 písm. h) ZVO, pričom nová právna úprava sankcionované konanie účastníka konania nepovažuje za správny delikt. Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje aj na správne delikty tiež v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje, keďže vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na princíp právnej istoty, spočívajúci okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať

platných právnych predpisov, budú ich správne vykladať a aplikovať (R 22/2010). 15. Žalovaný opomína skutočnosť, že sankcie sa netýkajú nepredloženia dokladov, ako tomu bolo v pôvodne vedenom správnom konaní. Príslušné právne normy svojím obsahom a účelom smerujú k sankcionovaniu za nepravdivosť alebo neúplnosť (nepreukázaniu pravdivosti a neúplnosti) údajov o konečnom užívateľovi výhod uvedenom v RPVS. Zápis do registra KUV vedeného pôvodne na ÚVO a zápis do RPVS vedeného Okresnom súde Žilina, sa vykonáva na základe odlišných podkladov, v minulosti to bolo čestné vyhlásenie, v súčasnosti je to podrobne odôvodnený verifikačný dokument, spracovaný oprávnenou osobou, v ktorom je pravdivosť a úplnosť podrobne vysvetľovaná a musí obsahovať náležitosti v zmysle § 11 ods. 5 zákona o RPVS. Nikde však nie je stanovená povinnosť účastníka predkladať doklady a dôkazy na výzvu správneho orgánu a osobitná sankcia za ich nepredloženie, ako to bolo v pôvodnej úprave. Nová právna úprava sa zameriava na pravdivosť a úplnosť zápisu a sankcionovanie pre prípad jeho nepravdivosti alebo úplnosti (nepreukázanie pravdivosti a úplnosti). Nestotožnil sa s tvrdením kasačného sťažovateľa, že na žalobcu by sa pri nepredložení dokladov vzťahovala sankcia

§ 12ods.

7 zákona o RPVS. Hodnoverné preukázanie pravdivosti alebo úplnosti zápisu nemusí spočívať v povinnosti predkladať doklady, nie je tak sankciou za nepredloženie dokladov na výzvu, ale za nepreukázanie pravdivosti zápisu, čo je podstatne širší pojem. Sankcia výmazu a pokuty vo výške od 10.000,-eur do 1.000.000,- eur, je tu porovnateľná so sankciou

pôvodnej normy § 182 ods. 3 písm.

1. b)zák. č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2017. 16. Žalobca spochybnil správnosť námietky spojenej s procesnými ustanoveniami v zmysle § 102 CSP o poriadkovej pokute, pretože sú neaplikovateľné na komparáciu posudzovania staršej a novšej právnej úpravy zapisovania KUV a súvisiacich sankcií. Predmetné ustanovenia majú procesnoprávny charakter, tvoria samotný „predmet konania“ o ktorom sa koná a rozhoduje. Nedajú sa stotožniť a zameniť s procesnými nástrojmi pre vedenie súdneho konania upravenými v CSP, CMP alebo SSP, ustanovenia o poriadkovej pokute nepovažoval za „adekvátnu náhradu“ za zrušený § 160 ods. 4 ZVO a § 182 ods. 3 písm.
2. h)ZVO. Nová právna úprava zákona o RPVS neukladá osobitnú povinnosť predložiť na požiadanie doklady a dokumenty ani osobitnú sankciu za nepredloženie dokladov, v dôsledku čoho je nová právna úprava pre účastníka správneho konania priaznivejšia, upriamil pritom pozornosť na čl. 49 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd relevantné právne normy správne interpretoval a na ich vec správne aplikoval a s jeho právnym posúdením veci a právnym záverom sa žalobca stotožnil. Úvahu kasačného sťažovateľa o závažných zisteniach, vedúcich k zápisu skutočného KUV do registra KUV považoval za nesprávnu, nepravdivú, vychádzajúcu zo subjektívnych úvah žalovaného. Dôvodom zápisu N.. Y. Š.É. ako konečného užívateľa výhod neboli závažné zistenia žalovaného a nepodložené tvrdenia

žalobcu svedčia o neobjektívnom prístupe správnych orgánov k rozhodovaniu a posudzovaniu danej právnej veci.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP). 18.

§ 2ods.

1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19.

§ 454

SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

1. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že Úrad pre verejné obstarávanie začal voči žalobcovi konanie o preverovanie vlastníckej štruktúry, vzhľadom na zápis žalobcu do registra konečných užívateľov výhod, pričom požadoval predložiť zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresa pobytu, štátna príslušnosť), právnických osôb (názov, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% (slovom: jedno percento) na základnom imaní alebo hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s. vrátane akcií na doručiteľa, a to prehľadne v hierarchickej podobe (t. j. s jednotlivými medzičlánkami v reťazci osôb) a s uvedením presného čísla príslušných percentuálnych podielov (t. j. „vlastnícku štruktúra“).
2. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadostiam Úradu na predloženie zoznamu fyzických, právnických osôb, alebo združení majetku s priamym alebo nepriamym podielom alebo ich súčtom najmenej 1% (slovom: jedno percento) na základnom imaní alebo hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s. vrátane akcií na doručiteľa, nevyhovel, vydal rozhodnutie č. 167909/2016,15217-3000/2016, zo dňa
3. januára 2017, ktorým žalobcovi

§ 182ods.

3 písm. h) ZVO uložil pokutu vo výške 100.000,- eur, z dôvodu nesplnenia povinností

§ 160ods.

4 ZVO, nasledovne: i. že na žiadosť úradu zo dňa

1. júla 2016, doručenú účastníkovi konania
2. júla 2016 nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument obsahujúci zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresu pobytu, štátnu príslušnosť), právnických osôb (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo) a združení majetku (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s., vrátane akcií na doručiteľa, s uvedením príslušných percentuálnych podielov, ii. že na žiadosť úradu zo dňa
3. októbra 2016, doručenú účastníkov konania dňa
4. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument, ktorý by obsahoval presnú výšku podielu fyzickej osobe N., ktorý je zároveň podpredsedom predstavenstva spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. (ďalej len „Y.“) na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti Helston Investments, a. s., Konviktská 291/24, 110 00 Praha 1 - Staré Mesto, Česká republika (ďalej ako „Helston investments a. s.“), pričom v dokumente Poštovej banky, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02 „VYHLÁSENIE komerčného užívateľa výhod pri obchode podnikateľa, ktorý je vykonávaný právnickou osobou s priamym alebo nepriamym majetkovým podielom vo výške najmenej 25% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach spoločnosti Helston Investments a. s., ktorá mala k
5. októbru 2016 v súčte najmenej 28,817 % nepriamy podiel na základnom imaní spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., tiež iii. že na žiadosť úradu zo dňa
6. októbra 2016, doručenú účastníkovi konania
7. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní výpisy alebo akékoľvek iné formálne označené dokumenty vydané Centrálním depozitářem cenných papíru, a. s., Rybná 14, 110 05 Praha 1, Česká republika alebo iným oficiálnym depozitárom cenných papierov Českej republiky, z ktorých bude vyplývať zoznam všetkých akcionárov a zoznam všetkých majiteľov cenných papierov emitenta cenných papierov Helston Investments, a. s. a zároveň v ktorých budú uvedené aj zmeny akcionárov, resp. majiteľov cenných papierov emitenta Helston Investments a. s., z časového hľadiska, a tiež iv. že na žiadosť úradu zo dňa
8. októbra 2016, doručenú účastníkom konania dňa
9. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní dokument alebo doklad, ktorý fyzická osoba R. (ďalej ako „R.“) novozélandský advokát, ktorý je poskytovateľom služieb pre obchodné spoločnosti, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov, nominovaných konateľov, resp. tzv. korporátnych služieb (angl. company service provider) alebo jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, Level 3, 18 Stanley Street, Auckland Central, Auckland 1010, New Zeland (ďalej ako „CONE MARSHALL LIMITED“) použili v súlade s príslušnou legislatívou, týkajúcou sa boja proti praniu špinavých peňazí pri identifikácii svojho klienta/ov (ang. „Know you customer/client declaration/form“), ktorým poskytli služby nominovaného spoločníka, resp. tzv. korporátne služby, týkajúce sa obchodných spoločností VÁHOSTAV-SK, a. s., Druhá strategická, a. s., Trnavská 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 35 705 027 (ďalej ako „Druhá strategická, a. s. „), MUSGRAVE LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell Auckland, 1052, Nový Zéland, THOMOND LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland Null, 1052 Nový Zéland alebo NAVAN LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland, 1052, Nový Zéland.
10. Predsedníčka žalovaného napadnutým rozhodnutím, č. spisu 7221-P/2017 zo dňa
11. marca 2017, v konaní o rozklade žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu o uložení pokuty rozhodla tak, že rozhodnutie ÚVO na návrh osobitnej komisie ustanovenej v zmysle § 61 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, v súlade s § 59 ods. 2 zmenila, a to konkrétnym spôsobom tak, že pristúpila k zníženiu výšky uloženej pokuty zo sumy 100.000,- eur na sumu 20.000,- eur.
12. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/95/2017-69, zo dňa
13. februára 2019, ktorým súd napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie, č. spisu 7221-P/2017, zo dňa
14. marca 2017, zrušil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie predsedníčky ÚVO, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
15. PRÁVNY RÁMEC 24.

čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 25.

§ 195

SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

1. a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
2. b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
3. c)ide o základné zásady trestného konania

Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov

Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 26.

§ 11ods.

1 zákona o RPVS Za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri.

odseku 4 identifikovala konečného užívateľa výhod alebo overila identifikáciu konečného užívateľa výhod,

1. b)uvedie vlastnícku štruktúru a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba,
2. c)uvedie údaje

§ 4ods.

3 písm.

1. f), ak o nich má alebo mohla mať vedomosť vrátane označenia verejnej funkcie,
2. d)v prípade partnera verejného sektora

§ 4ods.

4 preukáže, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené, e) vyhlási, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú ňou skutočne zistenému stavu. 27.

§ 12ods.

7 zákona o RPVS ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty

§ 13ods.

1 . Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky. 28.

§ 13ods.

1 zákona o RPVS Ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch

§ 4ods.

3 písm. f) , nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote

§ 9ods.

1 alebo sa poruší zákaz

§ 19

, registrujúci orgán uloží

1. a)partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur,
2. b)osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti

úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur.

§ 9ods.

1 alebo za porušenie zákazu

§ 19a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená.

29.

§ 187aods.

3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní s názvom Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od

1. februára 2017 (čl. XXII zákona č. 315/2016 Z.z.) v konaní začatom pred
2. februárom 2017, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje

predpisov účinných do 31. januára 2017; na tento účel úrad využíva údaje z registra konečných užívateľov výhod vedených

predpisov účinných do

1. januára
2. 30.

§ 160ods.

1 ZVO, úrad vykoná zápis do registra konečných užívateľov výhod na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby o zápis do registra konečných užívateľov výhod, ktorá obsahuje a/ údaje

§ 153ods.

1 písm. a/, b/, d/ až f/ a i/,/ b/ zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa pobytu, štátna príslušnosť, dátum narodenia konečného užívateľa výhod s uvedením odseku, písmena a bodu ustanovenia § 11, na základe ktorého bol konečný užívateľ výhod určený a udaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom. 31.

§ 160ods.

2, 4 ZVO, prílohou k žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod je a/ doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať služby, b/ čestné vyhlásenie, že konečný užívateľ výhod nebol právoplatne odsúdený za trestný čin korupcie, trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania alebo podporovania teroristickej skupiny, trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním alebo trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. 32. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, je povinná na žiadosť predložiť úradu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach

odseku 2 a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. 33.

§ 161ods.

1, 2 ZVO, úrad môže z vlastného podnetu alebo na základe kvalifikovaného podnetu požiadať o súčinnosť pri identifikácii konečného užívateľa výhod zapísaného v registri konečných užívateľov výhod iný orgán verejnej moci alebo povinnú osobu. Dožiadaný orgán verejnej moci má právo odoprieť poskytnutie požadovanej súčinnosti, ak by v súvislosti s jej poskytnutím došlo k porušeniu povinnosti uloženej zákonom, právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. 34. Povinná osoba je povinná poskytnúť úradu doklady, informácie alebo údaje o identifikácii konečného užívateľa výhod svojho klienta, a to v lehote určenej úradom. 35.

§ 182ods.

3 písm. h/ ZVO, úrad uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu od 1 000 eur do 100 000 eur, ak nesplnila niektorú z povinností

§ 160ods.

4, § 160 ods. 5 alebo § 161 ods. 2. 36.

§ 182ods.

4 ZVO, pri ukladaní pokuty

odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty

odseku 2 písm. b/. 37.

§ 187aods.

2 ZVO, v konaní začatom pred 1. februárom 2017, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje

právnych predpisov účinných do 31. januára 2017; na tento účel úrad využíva údaje z registra konečných užívateľov výhod vedených

predpisov účinných do

1. januára
2. 38.

§ 185ods.

1, 2 ZVO, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania

tohto zákona, okrem konania

§ 151, § 154, § 156 ods.

6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora. 39. Na konanie

§ 169ods.

1 až 4, § 177 až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. 40.

§ 3ods.

1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o RPVS“, ktorý nadobudol účinnosť v priebehu administratívneho konania dňa 1. februára 2017), o RPVS zriaďuje sa register. Register je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje

§ 4

a ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Register je sprístupnený na webovom sídle ministerstva. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva. 41.

§ 4ods.

4 zákona o RPVS pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií

osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem alebo spoločnosťou, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra zapisujú namiesto konečných užívateľov výhod členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. To neplatí, ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti

predchádzajúcej vety; v takom prípade sa do registra zapisuje konečný užívateľ výhod. Verifikačný dokument musí v uvedených prípadoch preukazovať, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu boli splnené.

1. Zákaz retroaktivity prísnejšieho zákona
2. Zákaz retroaktivity prísnejšieho zákona upravuje v Ústave Slovenskej republiky v čl. 50 ods. 6.: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Zákaz retroaktivity prísnejšieho zákona (nullum crimen, nulla poea sine lege praevia) je odvodený: - z princípu viazanosti právom, - zo zákazu retroaktivity. 43. Princíp zákazu retroaktivity je neoddeliteľnou súčasťou princípu právnej istoty. Zákaz retroaktivity vo všeobecnosti zabezpečuje ochranu skoršieho správania a možnosti predvídať právne dôsledky správania v budúcnosti. Odpovedá na otázku, ako riešiť spravodlivo otázku prípadnej kolízie hmotnoprávnych účinkov predchádzajúcej a novej právnej úpravy pôsobiacich na právne vzťahy, vzniknuté v čase účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy a jestvujúce aj v čase účinnosti novej právnej úpravy. Dôsledkom uplatnenia princípu zákazu retroaktivity je, že trestnosť skutku sa posudzuje a trest zaň sa ukladá

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Zo všeobecného zákazu retroaktivity sa na účely ukladania trestov odvodzuje špeciálnejší zákaz - zákaz retroaktivity prísnejšieho zákona. Spočíva v tom, že sa obmedzuje len na zákaz spätného pôsobenia neskoršieho zákona, ktorý pre páchateľa deliktu vytvoril nepriaznivejšiu právnu situáciu, pokiaľ ide o posúdenie závažnosti skutku a uloženie trestu za takýto skutok. Preto ak v čase medzi spáchaním činu a rozhodnutím o ňom nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť sa posudzuje a trest sa ukladá

zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Zásada nulla poena sine lege spočíva v tom, že páchateľovi môže byť uložený iba trest uvedený v zákone účinnom v čase spáchania deliktu a v rozmedzí, ktoré ustanovuje tento zákon; neskorší zákon sa môže použiť iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 44. Odporúčanie Výboru ministrov R

správnej normy, ktorá je výhodnejšia pre zodpovednú osobu.

1. Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie
2. Správny súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vzhľadom na tvrdené hmotnoprávne pochybenie bližšie vecne nezaoberal rozhodnutiami, vydanými správnymi orgánmi v administratívnom konaní. Úrad v prvostupňovom rozhodnutí predostrel chronologický sled udalostí spočívajúci v tom, že dňa
3. júla 2016 bola spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. doručená žiadosť úradu o predloženie zoznamu subjektov, ktoré majú najmenej 1% priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., ktorým dátumom mala spoločnosť vedomosť, že úrad v súvislosti so žiadosťou o zápis v registri KUV preveruje vlastnícku štruktúru spoločnosti. Úradu bol dňa
4. augusta 2016 doručený list spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. zo dňa
5. júla 2016, s tvrdením, že zoznamom akcionárov disponuje výlučne spoločnosť Druhá strategická, a. s., napriek skutočnosti, že spoločnosť Helston investments, a. s. sa pred menej ako dvoma týždňami pred vydaním vyjadrenia stala majiteľom najmenej 28,817%- ného nepriameho podielu na základnom imaní v spoločnosti, a to za priamej účasti osôb oprávnených konať za spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s., podpredsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa. Účastník konania tiež deklaroval absenciu vedomosti o akcionároch spoločnosti Druhá strategická, a. s., teda o subjektoch, vlastniacich podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach spoločnosti. Správny orgán považoval vyjadrenia spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. za zavádzajúce, pretože osoby oprávnené konať za spoločnosť účastníka konania, konkrétne predseda predstavenstva a generálny riaditeľ museli alebo mali vedomosť o skutočnosti, že Helston investments, a. s. s konečným užívateľom N.. Y. Š. sa stala majiteľom najmenej 28,817% nepriameho podielu na základnom imaní v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. Úrad preto listom zo dňa
6. októbra 2016 žiadal od žalobcu predloženie dokladu alebo dokumentu, obsahujúceho presnú výšku podielu Ing. P. na základnom imaní alebo hlasovacích právach v Helston investments, a. s.

vtedajšej zákonnej úpravy totiž za predloženie dokladov a dokumentov, preukazujúcich pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri, bola plne zodpovedná právnická osoba, ktorá mala v registri zapísaných konečných užívateľov výhod, teda VÁHOSTAV-SK, a. s., avšak podpredseda predstavenstva spoločnosti N.. Š. tvrdil, že konečným užívateľom výhod je spoločnosť Helston investments, a. s.. Spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s. v liste zo 14. novembra 2016 uviedla, že nedisponuje, nemá dôvod disponovať ani nemá právom vynútiteľné oprávnenie na získanie informácií a dokladov, preukazujúcich informáciu o presnej výške podielu N.. Š. na základnom imaní či hlasovacích právach. Správny orgán odpoveď žalobcu nepovažoval za doklad alebo dokument preukazujúci pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, stanovených v čestných vyhláseniach účastníka konania

§ 160ods.

2 ZVO, zapísaných v registri, so záverom že v zmysle § 160 ods. 4 ZVO nepreukázal pravdivosť a úplnosť údajov a informácií v čestných vyhláseniach účastníka konania

§ 160ods.

2 ZVO, zapísaných v registri RKUV. 46. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 160 ods. 2, ods. 4, § 161 ods. 1, ods. 2, § 182 ods. 3 písm. h), § 182 ods. 4 ZVO a § 5 ods. 1 písm. a), písm.

1. b)bod 1 a bod 2, § 18 ods. 5 zák. č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a § 91 ods. 4 písm.
2. u)zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 107 ods. 10, ods. 11 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. 47. Úrad pre verejné obstarávanie v rozhodnutí o uložení pokuty zdôraznil, že spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s. podniká a má príjmy zo zákaziek získaných z verejných obstarávaní vyhlásených v Slovenskej republike. Dôvodom požadovania vlastníckej štruktúry bola tiež skutočnosť, že z údajov uvedených v Registri účtovných závierok a verejne prístupnom Centrálnom registri regulovaných informácií Národnej banky Slovenskej republiky v dokumente „Druhá strategická, a. s.,. Priebežná konsolidovaná účtovná závierka

Medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo k

1. júnu 2015 vyplýva, že akcionármi spoločnosti Druhá strategická, a. s., ktorá je 100% materskou spoločnosťou spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. boli k
2. júnu 2015 zahraničné právnické osoby (bez identifikácie) s podielom 49,3762% na základnom imaní v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s.

zákona je však za predloženie dokladov a dokumentov preukazujúcich pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri KUV plne zodpovedná konkrétna právnická osoba, ktorá má zapísaných svojich konečných užívateľov výhod v registri - účastník konania. 48. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí o uložení pokuty vyslovil presvedčenie, že na základe údajov o príslušných súčtoch nepriamych podielov na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., nižších ako 25%, možno posúdiť či existuje fyzická osoba, ktorá spĺňa definičné kritériá konečného užívateľa výhod

§ 11ods.

1 písm. a) bodu 1 ZVO alebo či niektoré z FO, jednotlivo nespĺňajú kritérium konečného užívateľa výhod

§ 11ods.

1 písm. a) bod 1, avšak na základe spoločného postupu (dohody bez ohľadu na formu alebo platnosť) majú podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., v súčte väčší ako 25%, a teda je ich potrebné považovať za konečných užívateľov výhod

§ 11ods.

4 ZVO. Prezentoval názor, že Druhá strategická, a. s. je 100% materskou spoločnosťou účastníka konania a zároveň emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (burze cenných papierov), podliehajúcim požiadavkám na uverejňovanie informácií

zákona o cenných papieroch a predložil dokument,

ktorého akcionármi Druhej strategickej, a. s. boli ku dňu

1. júna 2015 neznáme zahraničné právnické osoby s podielom 49,7362% na základnom imaní spoločnosti Druhá strategická, a. s. a teda rovnako s podielom 49,7362% na základnom imaní spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s.. Druhá strategická tak disponovala presnými údajmi o akcionárskej štruktúre a v nadväznosti na túto vedomosť tiež o akcionárskej štruktúre spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., nielen po výšku 1% podielu na základnom imaní, ako to požadoval úrad, ale až po úroveň desaťtisíciny podielu na základnom imaní. Úrad pre verejné obstarávanie totiž začal preverovanie pravdivosti a úplnosti zápisu spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. v registri KUV prostredníctvom Centrálneho depozitára cenných papierov SR, kde bolo zistené, že 100%- ným akcionárom spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., je spoločnosť FINASIST, a. s. a 100% akcionárom FINASIST je spoločnosť Druhá strategická, a. s. Akcionári spoločnosti Druhá strategická, a. s. tak mali v rovnakej miere podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s.
2. Účastník konania oponoval tvrdením, že materská spoločnosť Druhá strategická, a. s. je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, podliehajúcom požiadavkám na uverejňovanie informácií

osobitného predpisu, v ktorom prípade konečného užívateľa výhod v zmysle § 11 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní nie je možné určiť. ÚVO v spojitosti s tvrdením účastníka konania vysvetlil, že Druhá strategická, a. s. je skutočne emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (burze cenných papierov), podliehajúcim požiadavkám na uverejňovanie informácií

osobitného predpisu (zákona o cenných papieroch), avšak spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s. takýmto emitentom cenných papierov nie je. Na predmetnú spoločnosť - účastníka konania sa preto nevzťahoval § 11 ods. 2 ZVO, v zmysle ktorého ak samotná právnická osoba, ktorá zapisuje konečných užívateľov výhod do registra KUV je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, tak za konečného užívateľa výhod takejto právnickej osoby sa považujú členovia štatutárneho orgánu. Spoločnosť tak nebola oprávnená postupovať

§ 11ods.

2 ZVO. 50. Úrad v súvislosti s pravidlami zápisu do registra upriamil pozornosť na to, že výkladové stanovisko Úradu č. 1/2016, k definícii pojmu „konečný užívateľ výhod“ v bode II. vyslovene uvádza: „ak materská právnická osoba je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ale jej dcérska právnická osoba nie je emitentom takýchto cenných papierov, tak táto dcérska právnická osoba je povinná zapísať do registra konečných užívateľov výhod všetkých svojich konečných užívateľov výhod

definičných kritérií uvedených v § 11 ods. 1 a § 11 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Až následne, ak žiadny takýto konečný užívateľ výhod neexistuje, predmetná dcérska právnická osoba zapisuje do registra konečných užívateľov výhod členov príslušného štatutárneho orgánu

§ 11ods.

3 zákona o verejnom obstarávaní (bod VIII. tohto výkladového stanoviska)“. Druhá strategická, a. s. tak síce je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ale jej dcérska právnická osoba VÁHOSTAV-SK, a. s., emitentom cenných papierov nie je, takže dcérsku právnickú osoba zaťažuje povinnosť zapísať do registra KUV všetkých konečných užívateľov výhod

definičných kritérií uvedených v § 11 ods. 1, ods. 4 ZVO. Ak žiaden takýto konečný užívateľ výhod neexistuje, dcérska právnická osoba zapisuje do registra konečných užívateľov výhod členov príslušného štatutárneho orgánu

§ 11ods.

3 ZVO.

1. Úrad v nadväznosti na konštatované ďalej poukázal na zistenie, že Burza cenných papierov v Bratislave (ďalej len „burza“ alebo „BCPB“), na ktorej regulovanom trhu boli obchodované akcie spoločnosti Druhá strategická, a. s. sa vyjadrila, že spoločnosť je emitentom 811 628 kusov akcií, zaknihovaných na doručiteľa, prijatých na obchodovanie na regulovanom voľnom trhu BCPB. Burzové obchody za roky 2015 a 2016 predstavovali 0,25% zo všetkých kusov akcií spoločnosti Druhá strategická, a. s. prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu BCPB. Objem obchodov s cennými papiermi spoločnosti realizovaný na burze a s tým spojené zmeny v akcionárskej štruktúre tak neboli v rozsahu, znemožňujúcom účastníkovi konania predložiť úradu zoznam subjektov s priamym alebo nepriamym podielom alebo ich súčtom najmenej 1% na základnom imaní alebo hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV- SK, a. s. Úrad preto zdôraznil, že významné obchody s cennými papiermi spoločnosti Druhá strategická, a. s. boli realizované mimo burzu. Dôkazom toho bol obchod realizovaný
2. júla 2016, pred tvrdením spoločnosti o nemožnosti získania údajov o akcionároch spoločnosti, keďže akcie mali byť predmetom burzových obchodov. Došlo vtedy k mimoburzovému odplatnému prevodu cenných papierov Druhá strategická, a. s. v počte 199.227 z prevodcu novozélandskej spoločnosti BEACON HOLDINGS LIMITED na nadobúdateľa, českú spoločnosť Helston investments a. s. Druhá strategická ako emitent zaknihovaných akcií na doručiteľa tak bola oprávnená, bez ohľadu na skutočnosť či sú cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, kedykoľvek požiadať centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s. (ďalej len „CDCP“) o zoznam majiteľov cenných papierov emitovaných spoločnosťou Druhá strategická, a. s. v súlade s § 107 ods. 11 zákona o cenných papieroch, a teda odovzdať zoznam majiteľov cenných papierov Úradu. Spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s., plne zodpovedná za preukázanie zápisu v registri konečných užívateľov výhod, tak nepochybne žiadnym relevantným spôsobom nepreverovala či existuje fyzická osoba, napĺňajúca definičné kritériá

§ 11ods.

1 písm. a) bodu 1 alebo ods. 4 ZVO (teda či niektorá fyzická osoba má v súčte viac ako 25% nepriamy podiel na základnom imaní). K bodu ii výroku rozhodnutia

1. Úrad z výpisov prevodov-prechodov- úpisov- odpisov cenných papierov spoločnosti Druhá strategická, a. s. za obdobie od
2. januára do
3. augusta 2016, postúpených CDCP ustálil, že dňa
4. júla 2016 došlo k odplatnému prevodu cenných papierov v počte 199.227 emitenta Druhá strategická, a. s. z prevodcu - novozélandskej obchodnej spoločnosti BEACON HOLDINGS LIMITED na nadobúdateľa - českú obchodnú spoločnosť Helston investments, a. s., pričom evidentom nadobúdateľa bola Poštová banka, a. s.

zoznamu majiteľov cenných papierov spoločnosti Druhá strategická, a. s., ktorých výpisy boli úradu doručené zo strany CDCP plynie záver, že spoločnosť Helston investments, a. s. prevodom nadobudla 24,547 % akcií spoločnosti Druhá strategická, a. s. Spoločnosť Druhá strategická, a. s. však bola aj majiteľom svojich vlastných akcií. Na základe tejto skutočnosti vlastnila spoločnosť Helston investments aj 1,7% nepriamy podiel v spoločnosti Druhá strategická, a. s. Následne Úrad rozviedol matematický výpočet nepriameho podielu spoločnosti Helston investments a. s. prostredníctvom Druhou strategickou, a. s. vlastnených vlastných akcií v Druhej strategickej, a. s. (24,547/100) x (6,944/100) x 100 = (0,24547 x 0,06944) x 100 = 0,017 x 100 = 1,7 %. Úrad pripomenul, že zároveň 12,251% akcionárom spoločnosti Druhá strategická, a. s. je aj spoločnosť Prvá strategická, a. s., ktorej 19,419% akcionárom je aj spoločnosť Helston investments, a. s. Spoločnosť Helston investments, a. s. je teda na základe tejto skutočnosti majiteľom 2,37% nepriameho podielu v spoločnosti Druhá strategická, a. s. Matematický výpočet nepriameho podielu spoločnosti Helston investments, a. s. v spoločnosti Druhá strategická, a. s. prostredníctvom spoločnosti Prvá strategická, a. s., ktorá je majiteľom akcií v Druhej strategickej, a. s. vysvetlil nasledovne: (19,419/100) x (12,251/100) x 100 = (0,19419 x 0,12251) x 100 = 0,0237 x 100 = 2, 37 %. 53. Úrad pre výpočet nepriameho podielu spoločnosti Helston investments, a. s. v spoločnosti Druhá strategická, a. s. považoval t