162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-53/2017/OPK zo dňa
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd
1 SSP.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že žalobca počas výkonu služby, ktorú vykonával ako člen hliadky, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, a to tým, že dňa
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné, aby bolo dostatočne preukázané, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Pretože zákon č. 73/1998 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu konania - porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, na kvalifikovanie a posúdenie takého konania ponecháva zákonodarca pomerne širokú voľnú úvahu, ktorá však nie je neobmedzená a nemôže zachádzať do prejavov svojvôle. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/23/2016 zo dňa
tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá umožňuje orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, o ktorých sa domnieva, že by mohli mať podstatný vplyv na objasnenie skutočností podstatných pre vydanie spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. 9. Krajský súd neprisvedčil námietke žalobcu, že v jeho konaní o prepustení zo služobného pomeru mali správne orgány počkať do právoplatného ukončenia súvisiacej trestnej veci a uviedol, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru sa nejedná o posudzovanie spáchania trestného činu ani správneho deliktu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy. Konanie o prepustení zo služobného pomeru policajta nemožno zamieňať s trestným konaním a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napríklad 5Sž/92/97, 4Sž/185/2000, 6Sž/13/2001, Sž-o- NS/23/2003, Sž-o-NS/53/2003, 4Sž/143/2002, 7Sž/107/2001, 7Sž/86/2002, 2Sžo/156/2008, 2Sž-o-KS/48/2005), ako aj Ústavného súdu SR (napríklad III. ÚS 366/06, III. ÚS 263/06, III. ÚS 345/05 a II. ÚS 495/2017), z ktorej vyplýva, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru
zákona č. 73/1998 Z.z. 10. Za neopodstatnené krajský súd považoval aj námietky žalobcu, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru boli porušené jeho práva na obhajobu.
názoru súdu procesné práva žalobcovi ako účastníkovi konania upreté neboli. Zákon č. 73/1998 Z.z. totiž nehovorí o práve účastníka konania byť prítomný napríklad pri výsluchu osôb, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu veci. Súd poukázal aj na skutočnosť, že žalobca uloženú lehotu na vyjadrenie nenamietal, nežiadal o jej predĺženie a v rámci uloženej lehoty svoje vyjadrenie poskytol. Žalobca aj v odvolaní namietal rovnaké skutočnosti, neuviedol však, aké ďalšie dôkazy mal záujem predložiť a pre krátkosť lehôt mu to nebolo umožnené. Krajský súd pripustil, že za určitých okolností môže mať dĺžka lehoty určenej orgánom verejnej správy spôsobilá privodiť ujmu na právach jednotlivca, avšak musí byť posúdená individuálne. V danom prípade žalobca takúto ujmu nepreukázal. 2. 11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca („kasačný sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu
1 písm. g) SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj personálny rozkaz vedúceho služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zruší a vec vráti na ďalšie konanie a žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 12. Žalobca uviedol, že v podanej žalobe namietal, že samotné konanie, predmet objasňovania tohto konania o prepustení zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, vydanie personálneho rozkazu a napokon vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádza zo skutočností, ktoré sú predmetom vyšetrovania v trestnom konaní vedenom pod ČVS: SKIS-275/OISV-V-2016, v ktorom bol žalobca a spol.
1 Trestného poriadku obvinený pre pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaného formou spolupáchateľstva
1 písm. a/ Trestného zákona. Vzhľadom na to, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo práve vyššie uvedené trestné konanie, mal jednoznačne za to, že mal byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby
1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., vyčkať na závery orgánov činných v trestnom konaní a až následne rozhodnúť o prepustení či neprepustení zo služobného pomeru
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17.
1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18.
1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 19.
SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, pretože žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu k štátu. 23.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 24.
3 písm. a/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; h/ dodržiavať služobnú disciplínu. 25.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 26.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. 27.
2 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 28.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. 29.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 30.
2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 31.
1 - 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 32.
3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné, aby bolo dostatočne preukázané, že príslušník PZ porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
zákona č. 73/1998 Z. z., pričom
1 služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu. Predpokladom vzniku služobného pomeru policajta je teda okrem iného aj zloženie služobnej prísahy. Z obsahu služobnej prísahy policajta zakotvenej v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, ktorý svoje sily a schopnosti vynaloží na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona).
zákona č. 73/1998 Z.z. Konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom je založené na objektívnej stránke spáchaného konania a jeho vysokej intenzite. Ide o obdobu okamžitého skončenia pracovného pomeru u zamestnancov. Procesne je nezávislé od prebiehajúceho trestného konania“. Teda administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a v podstate voľnejšou procesnou úpravu dokazovania. V správnom konaní možno použiť ako dôkazy dôkazné prostriedky, ktoré nepostačujú svojou formou pre účely trestného konania. V danom prípade si žalobca musí uvedomiť, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru sa nerieši jeho trestná zodpovednosť. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení policajta z dôvodu uvedeného v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. Taktiež vedené trestné konanie voči policajtovi nemá vplyv na priebeh personálneho konania. Oprávnený orgán ani nie je povinný prerušiť konanie a vyčkať na rozhodnutie tejto otázke orgánmi na to príslušnými. Zákon takýto postup ani nepredpokladá, čo vyplýva z toho, že striktne stanovil krátke lehoty na uplatnenie prepúšťacieho dôvodu a pritom ide o alternatívu (súbeh trestného a personálneho konania, s ktorou možno bežne rátať). 40.
názoru kasačného súdu z vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané, že došlo k porušeniu služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tým, že žalobca v čase služby vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, s cieľom zabezpečiť pre seba neoprávnený prospech, nedbal na vlastnú česť, vážnosť a dôstojnosť a nedodržal nariadenie ministra o etickom kódexe policajta. 41. Kasačný súd má za to, že došlo k naplneniu aj druhej zákonnej podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru spočívajúcej v tom, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v PZ, keďže požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Konanie žalobcu, ktorým zneužil svoje služobné postavenie a po prevzatí finančnej hotovosti túto neodovzdal do štátneho rozpočtu, ale si ju ponechal pre vlastnú potrebu, možno oprávnene hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy i služobnej povinnosti a táto skutočnosť je spôsobilá spôsobiť ujmu policajnému zboru, a preto ponechanie sťažovateľa v služobnom pomere by bolo aj
názoru kasačného súdu na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 42.
ust. § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 43. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že rozhodnutie krajského súdu a žalovaného obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Z týchto dôvodov kasačnú sťažnosť zamietol
1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. nepriznal a žalovanému ich nepriznal, pretože mu právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.