Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/33/2020 Identifikačné číslo spisu: 1105231089 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Brňák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP dovolateľ v rozsahu výrokov V. a VI. prvostupňového rozsudku (teda o nároku žalobcu na ušlý zisk a nemajetkovú ujmu, pozn.) a potvrdzujúcej časti odvolacieho rozhodnutia namietal, že (

1. i)v súvislosti so škodou mu spôsobenou v dôsledku prieťahov sa odvolací súd pri svojom rozhodovaní odklonil od uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/107/2009, keď jeho nárok posúdil podľa zákona č. 58/1969 Zb. a nie podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keďže namietané prieťahy trvali nielen počas účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ale trvali aj do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., (
2. ii)v súvislosti so škodou mu spôsobenou v dôsledku prieťahov sa odvolací súd pri svojom rozhodovaní odklonil (
3. aj)od nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. I. ÚS 221/04, v zmysle ktorého sa ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov naplní zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáhala odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv, (iii) v súvislosti s nepriznaním nemajetkovej ujmy žalobcovi sa odvolací súd pri svojom rozhodovaní odklonil od rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 111/2002, IV. ÚS 603/2012 a II. ÚS 439/2011 ako aj od rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo veci Apicella versus Taliansko (
4. iv)v súvislosti s nepriznaním ušlého zisku žalobcovi sa odvolací súd pri svojom rozhodovaní odklonil od rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/181/2009, ktorý uviedol, že podľa § 136 OSP platí, že ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. 3.2.

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP dovolateľ najskôr formuloval dovolaciu otázku takto: „S ohľadom na preukázaný nesprávny úradný postup Krajského súdu Košice v konaní 14Cb/32/96 - prieťahy v rokoch 1996 - 2005 a tiež preukázaný majetok žalovaného dlžníka Vihorlat Snina, a.s. a preukázaný kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody - bol ústavne súladný a zákonný postup odvolacieho súdu, ktorý zamietol nárok na odškodnenie majetkovej ujmy vo výške 113.723 Kčs prísl. vzhľadom na svoj právny názor, že vznik škody môže súd uznať až ak je o nároku právoplatne rozhodnuté súdom?" V ďalšom žalobca vytýkal nižším súdom, že v súvislosti s prieťahmi neaplikovali čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv, ktorý mal prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a nerešpektovali judikatúru ESĽP, ktorá považuje za primeranú lehotu pre odškodnenie nemajetkovej ujmy dobu v rade jednotiek mesiacov. V tomto ohľade poukázal na viaceré rozhodnutia ESĽP. V neposlednom rade vytýkal odvolaciemu súdu, že pri posudzovaní nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy za prieťahy pochybil, ak odôvodnil zamietavé stanovisko ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré je účinné od 1.1.2014 hoci odškodňovacie konanie sa týkalo obdobia 9 rokov pred 1.1.2014. 4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ a f/ CSP). 6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 4/2011). 7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03]. 9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP 10. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 10.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). 10.3. Žalobca v úvode podaného dovolania síce formálne uviedol, že podáva dovolanie (

1. aj)podľa § 420 písm. f/ CSP (bod 3), avšak neuviedol žiadny dôvod zmätočnosti, ktorej sa mal odvolací súd dopustiť. V ďalšom texte dovolania explicitne rozvádzal svoje úvahy vzťahujúce sa (už iba) k dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP (body 3.1. a 3.2.). Dovolací súd v tejto súvislosti nemohol prehliadnuť, že dovolanie podal v mene žalobcu advokát, ako osoba práva znalá, ktorá však okrem formálneho označenia ustanovenia § 420 písm. f/ CSP obsahovo dôvod zmätočnosti vzťahujúci sa k § 420 písm. f/ CSP nevymedzila. 10.4. V ustanovení § 428 CSP sa za jednu z náležitostí dovolania považuje aj uvedenie toho, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody). Civilný sporový poriadok pritom v ustanoveniach § 420 a § 421 rozlišuje dva druhy dovolacích dôvodov. V prvom prípade (ust. § 420 CSP) sa jedná o dovolanie podané z dôvodu existencie tzv. zmätočnostných vád a v druhom prípade (ust. § 421 CSP) sa jedná o dôvod dovolania spojený s právnym posúdením veci. Spôsob ako treba jednotlivé dovolacie dôvody vymedziť upravujú ustanovenia § 431-435 CSP. Dovolateľ v dovolaní podľa § 420 písm. f/ CSP však dovolací dôvod, resp. dôvody, takto nevymedzil (pozri body 3 a 10.3.). Dovolateľom podané dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP teda neobsahuje riadne vymedzenie dovolacích dôvodov. Dovolanie preto nespĺňalo náležitosti vyžadované citovaným ustanovením § 428, čo malo za následok jeho odmietnutie v zmysle ustanovenia § 447 písm.
2. d)CSP. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP 11. Podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 11.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. 11.3. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). 11.4. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). V prípade absencie vymedzenia právnej otázky preto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd. 11.5 Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP, je charakteristický „odklon" jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu". Pokiaľ dovolateľ neoznačí, alebo nesprávne označí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade nekonkretizovania podstaty odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (2Cdo/203/2016, 3Cdo/28/2017, 4Cdo/14/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/50/2017 a 8Cdo/141/2017). V neposlednom rade otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle tohto ustanovenia (3Cdo/214/2018). 11.6. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. 11.7. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (viď § 421 ods. 1 písm. a/ CSP) nepatria rozhodnutia ústavného súdu, krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky ani Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. R 71/2018, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/165/2018, 6Cdo/79/2017). Pokiaľ je riešenie určitej právnej otázky odvolacím súdom rozhodovaná týmito súdmi (teda aj ústavným súdom) rozdielne, nemôže ísť o „ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu" relevantnú v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Na základe uvedeného najvyšší súd nemohol prihliadať na dovolateľom označené rozhodnutia ústavného súdu a ESĽP, a to bez ohľadu na to, že v žalobcom označených rozhodnutiach ústavný súd a ani ESĽP neriešili právnu otázku, na ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (pozri bod 3.1. a 12 in fine). 12.

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP žalobca namietal nesprávne právne posúdenie jeho nárokov na ušlý zisk a nemajetkovú ujmu, ktoré nároky mu nižšie súdy nepriznali. Žalobca svoju výhradu formuloval tak, že uvedené nároky odvíjajúce sa od súdnych a exekučných prieťahov nemali nižšie súdy posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb., ale mali ich posúdiť podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keďže aj za účinnosti tohto zákona k prieťahom ešte dochádzalo. V tomto ohľade poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/107/2009. Pri posudzovaní prieťahov, nemajetkovej ujmy a ušlého zisku poukázal žalobca na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/181/2009, ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 221/04, III. ÚS 111/2002, IV. ÚS 603/2012 a II. ÚS 439/2011 a rozhodnutie ESĽP vo veci Apicella versus Taliansko (bod 3.1.). 12.1. Nosné dôvody (ratio decidendi) na základe ktorých nižšie súdy nepriznali žalobcovi nárok na ušlý zisk a nemajetkovú ujmu predovšetkým nespočívali na tom, či sa mala použiť „stará" (zákon č. 58/1969 Zb.) alebo „nová" (zákon č. 514/2003 Z.z.) právna úprava. Dôvodom nepriznania týchto nárokov bola skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri ich preukázaní (pozri body 2.7. a 2.8.), ktorá právna otázka nebola žalobcom (kvalifikovane zastúpenom advokátom) v rámci dovolacieho prieskumu nastolená. Preto aj keď sa nižšie súdy v širších súvislostiach zaoberali (

1. aj)otázkou stretu „starej" a „novej" právnej úpravy nemala táto okolnosť právny význam k dôvodu, prečo bol žalobcov nárok na ušlý zisk a nemajetkovú ujmu zamietnutý (pozri bod 11.5. in fine). V tomto ohľade nie je v časových a vecných súvislostiach bez významu ani argumentácia nižších súdov, že prvostupňový súd na pojednávaní dňa 29. septembra 2017 zmenu žaloby pokiaľ ide o rozšírenie skutkového stavu v porovnaní s jeho vymedzením v žalobe vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, procesným rozhodnutím nepripustil (bod 2.8.). 12.2. Podľa názoru žalobcu sa mal odvolací súd v namietaných súvislostiach odkloniť od rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/107/2009 [bod 3.1.(i)], ktoré však pre jeho rozhodnutie (o ušlom zisku a nemajetkovej ujme) nemalo žiadny relevantný význam. V označenej veci bol vzťah „starej" a „novej" právnej úpravy v hre iba v tom zmysle, že podľa „starej" úpravy - na rozdiel od „novej" úpravy" - podľa názoru Krajského súdu v Žiline náhrada škody pre prieťahy v konaní poškodenému nepatrí a dovolací súd uviedol, že sa mala vec posúdiť podľa „novej" úpravy, kým v teraz posudzovanej veci bol nárok žalobcu na ušlý zisk a nemajetkovú ujmu zamietnutý z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri ich preukázaní. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný odkaz dovolateľa sa týkal sporu skutkovo a právne zreteľne odlišného. Ani jeho dovolacia argumentácia, že odvolací súd sa v danom prípade odklonil od záverov vyjadrených v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu, je preto neopodstatnená a nespôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. 12.3. Žalobca poukázal (
2. aj)na dovolacie rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/181/2009. V rámci tohto súdneho konania sa posudzoval spor fyzických osôb o vydanie bezdôvodného obohatenia a dôvodom zrušujúceho dovolacieho rozhodnutia bolo nedostatočné vysvetlenie voľnej úvahy odvolacieho súdu v súvislosti s aplikáciou § 136 OSP. Už na prvý pohľad je zrejmé, že žalobcom označené dovolacie rozhodnutie je bez skutkových a právnych súvislosti s teraz posudzovanou vecou a zároveň platí už uvedené v bode 12.2. in fine. 12.4. Pokiaľ žalobca v ďalšom polemizoval s právnymi názormi odvolacieho súdu, spochybňoval správnosť jeho rozhodnutia resp. kritizoval odvolací súd za to, ako pristupoval k riešeniu právnej otázky, všetky uvedené výhrady významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (bod 11.6.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP 13. Podľa názoru žalobcu je jeho dovolanie prípustné aj podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 13.1. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). 13.2. Právnou otázkou, ktorá by bola/mala byť relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nie je žalobcom nastolená skutková otázka, na základe ktorej sa usiluje o zmenu právneho posúdenia, a to, či „[s] ohľadom na preukázaný nesprávny úradný postup Krajského súdu Košice v konaní 14Cb/32/96 - prieťahy v rokoch 1996 - 2005 a tiež preukázaný majetok žalovaného dlžníka Vihorlat Snina, a.s. a preukázaný kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody - bol ústavne súladný a zákonný postup odvolacieho súdu, ktorý zamietol nárok na odškodnenie majetkovej ujmy vo výške 113.723 Kčs prísl. vzhľadom na svoj právny názor, že vznik škody môže súd uznať až ak je o nároku právoplatne rozhodnuté súdom?" (pozri bod 3.2.). Z obsahu takto položenej otázky žalobcu dovolaciemu súdu je už na prvý pohľad zrejmé, že vychádza z hypotetického skutkového stavu nezisteného odvolacím súdom, na ktorom odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie (pozri § 421 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 442 CSP). Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že nevyhovenie nároku žalobcu v sume 113.723 Kčs s prísl. nižšie súdy odôvodnili nielen tým, že o tomto nároku nebolo meritórne rozhodnuté v prospech žalobcu (pretože konanie bolo zastavené z dôvodu zániku žalovaného, pozn.), teda že nebolo preukázané, že takéto právo žalobcu skutočne existovalo. Nižšie súdy v tomto ohľade rovnako poukázali na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynuli okrem dôkazov v prospech žalobcu (listinné dôkazy predložené žalobcom; č. l. 448 spisu) aj dôkazy v jeho neprospech (námietky a tvrdenia právneho zástupcu žalovaného; č. l. 456 spisu). Najvyšší súd v rámci dovolacieho prieskumu nemá oprávnenie prehodnotiť vykonané dokazovanie. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení súdmi nižších inštancií, lebo je viazaný zisteným skutkovým stavom nižšími súdmi (§ 442 CSP). 13.3. Pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky nezohľadnil a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj 1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017). Ak by bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu [a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03). 13.4. Pokiaľ žalobca v ďalšom polemizoval s právnymi názormi odvolacieho súdu, spochybňoval správnosť jeho rozhodnutia resp. kritizoval odvolací súd za to, ako pristupoval k riešeniu právnej otázky, všetky uvedené výhrady významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (bod 11.6.). 13.5. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že (ani) na podklade dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 14. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435. 15. Najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. d/ (§ 420 písm. f/ CSP) a f/ (§ 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP). 16. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku žalovanej na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.