Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Žalobca v odpovedi na výzvu súdu navrhol odpor odmietnuť ako podaný neoprávnenou osobou a bez vecného odôvodnenia a pre prípad, že Okresný súd Banská Bystrica odpor neodmietne, žiadal, aby bola vec postúpená Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu, u ktorého je daná výlučná miestna príslušnosť
a/ CSP. Z opatrnosti - pre prípad, že sa konajúci súd s uplatnením § 20 písm. a/ CSP z akéhokoľvek dôvodu nestotožní - žalobca navrhol, aby bol spor z dôvodu vhodnosti prikázaný Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 39 ods. 2 CSP). Argumentoval tým, že celý žalovaný nárok má bezprostrednú a priamu väzbu na dobývací priestor, teda vecné práva k nehnuteľnostiam žalobcu, nachádzajúcim sa v k. ú. T. a zapísaným na LV č. XXXX, pričom nárok žalobcu voči žalovanému vyplýva z toho, že žalovaný za odplatu dočasne vykonával banské činnosti a činnosti vykonávané banským spôsobom v ložisku nevyhradeného nerastu v dobývacom priestore T. - J., na dobývanie ktorého bol oprávnený výhradne žalobca, ktorý toto oprávnenie (ako súčasť vecného práva žalobcu k nehnuteľnosti) sčasti previedol na žalovaného (ako subjekt oprávnený na banské činnosti a činnosti vykonávané banským spôsobom). Zdôraznil, že aj kúpa kameniva z rozvalu a rozpojeného kameniva a užívanie nákladného vozidla žalobcu zn. T., majú bezprostrednú a priamu väzbu k majetkovému (vecnému) právu žalobcu dobývať predmetné ložisko nevyhradeného nerastu a tak využívať dotknuté nehnuteľnosti na LV č. XXXX v k. ú. T.. Okresný súd Banská Bystrica dňa
CSP. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že by miestna príslušnosť súdu mala byť určovaná
a/ CSP. Poukázal na to, že žalovaná pohľadávka (vyplývajúca z nájmu nákladného vozidla zn. T., z kúpnej ceny za rozpojené kamenivo v kameňolome, z ceny za vŕtacie a trhacie práce v kameňolome a z kúpnej ceny za kamenivo z rozvalu) nemá súvis s nehnuteľnosťou a pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu z prevádzkovania kameňolomu T. - J., tak samotné prevádzkovanie lomu si vyžaduje povolenie, ktoré nevydáva vlastník nehnuteľnosti, a teda nesúvisí iba s vlastníctvom nehnuteľnosti a nejedná sa preto o vecné právo k tejto nehnuteľnosti. Zdôraznil, že predmetom sporu je niekoľko nárokov vyplývajúcich z uzavretých zmlúv, teda zo záväzkových vzťahov medzi účastníkmi sporu. Keďže spor nie je vedený vo vzťahu k nehnuteľnosti žalobcu, tak nie je možné určovať miestnu príslušnosť
a/ CSP, lebo spor sa netýka vecného práva k nej. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Martin a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 39 ods. 3 CSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrh žalobcu na tzv. vhodnú delegáciu je nedôvodný. 5.
Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 6.
CSP je na konanie v prvej inštancii príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 7.
CSP je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 8.
1 CSP je všeobecným súdom právnickej osoby súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 9.
a/ CSP namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. 10.
2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. 11.
39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. 12. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti nepochybne predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ktorý je daný na základe vopred stanovených zákonných pravidiel o príslušnosti súdov (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Prikázať spor je preto dôvodné a možné len výnimočne, a to v prípadoch, v ktorých by prejednanie veci iným, než miestne príslušným súdom, znamenalo hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Predpokladom prikázania sporu inému súdu
vyššie citovaného ustanovenia § 39 ods. 2 CSP je teda existencia konkrétnych okolností, umožňujúcich hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie sporu iným súdom, než tým, ktorého príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie bola určená na základe zákonných kritérií príslušnosti, existujúcich v čase začatia konania a zakladajúcich príslušnosť súdu až do skončenia konania. Ide teda aj o prelomenie zásady „perpetuatio fori“, čiže trvania príslušnosti, zakotvenej v ustanovení § 36 ods. 2 CSP (časť vety za bodkočiarkou). 13. Najvyšší súd SR v nadväznosti na vyššie uvedené sa v prvom rade zaoberal predmetom sporu a žalobcom tvrdenou výlučnou miestnou príslušnosťou Okresného súdu Banská Bystrica. Zo spisu vyplýva, že predmetom sporu je viacero peňažných pohľadávok žalobcu voči žalovanému, ktoré majú pôvod v ich zmluvných záväzkových vzťahoch. Nejde teda o spor týkajúci sa vecného práva k nehnuteľnosti. Ustanovenie § 20 písm. a/ CSP je potrebné chápať ako výnimku z pravidla, že na konanie je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného (§ 13 CSP) a ako každá výnimka má byť vykladaná reštriktívne. Pre založenie miestnej príslušnosti
a/ CSP preto nestačí akákoľvek súvislosť sporu s určitou nehnuteľnosťou, ku ktorej má žalobca vecné právo, ale priamo vecné právo k nehnuteľnosti musí byť predmetom daného sporu (k uvedenému porovnaj tiež uznesenie sp. zn. 5Ndob/13/2020 z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.