Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžfk/60/2019 Identifikačné číslo spisu: 7017200198 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Petra Príbelská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 99ods.

1 zákona o miestnych daniach v spojitosti s ust. § 3 ods. 7 a ods. 10 písm. a/ zákona o správe daní. Ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona v sebe obsahuje právnu domnienku hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, ktorá je vyvrátiteľná, teda pripúšťa dôkaz opaku. Túto domnienku je preto potrebné považovať za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. Ako dôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že skutočnosti vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS/65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 nemožno bez ďalšieho považovať za preukázanie opaku údajov zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, a to z dôvodu, že z obsahu tohto rozhodnutia nevyplýva, aby sa v tomto konaní Ústavný súd Slovenskej republiky zaoberal meritom veci, t.j. tým, ako má byť určená hranica medzi katastrálnymi územiami Ž. a N. a aby v tomto rozhodnutí bola riešená otázka, do ktorého katastrálneho územia patrí sporné územie. Toto rozhodnutie konštatuje porušenie práv Mesta Košice v rovine procesnoprávnej, a to s ohľadom na nesprávny postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k posúdeniu včasnosti podaného odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Následkom tohto rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stalo neprávoplatné a táto právna skutočnosť bola aj predmetom záznamu pod č. Z 2935/2011 zo dňa 28.04.

1. Naviac je potrebné zdôrazniť aj to, že ku dňu 01.01.2011 neexistovalo žiadne iné rozhodnutie, z ktorého by bolo možné prijať záver, do ktorého katastra patria nehnuteľnosti žalobcu, než to, v ktorom Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. 6Sp/18/2007 rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu č. H-2/97/d-BJ, ktorým došlo k zmene hranice katastrálnych území v prospech katastrálneho územia N.. Za takéhoto skutkového a právneho stavu posudzovanie námietky týkajúcej sa záväznosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.10.2010 vo vzťahu k žalobcovi nebolo podľa názoru súdu aktuálne. Správny súd za takéhoto skutkového a právneho stavu považoval za ďalšiu okolnosť dôležitú pre toto konanie aj to, že žalobca odviedol daň z nehnuteľností na rok 2011 v prospech obce Sokoľany na základe výmeru, ktorý vydala obec Sokoľany. Na podporu svojej argumentácie krajský súd dal do pozornosti aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.
2. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež judikoval, že nie je možné, aby dvaja rôzni správcovia dane, ktorí spravujú daň totožného druhu (v tomto prípade daň z nehnuteľností) zdaňovali totožný predmet dane a aby obaja vyžadovali od daňovníka odvedenie totožnej dane (dane z nehnuteľností) v prospech každého z nich za identický predmet dane v tom istom zdaňovacom období.
3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Poukázal na to, že krajský súd síce v rozsudku uviedol, že ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona v sebe obsahuje právnu domnienku hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, ktorá je vyvrátiteľná, a teda pripúšťa dôkaz opaku, avšak v rozpore so znením katastrálneho zákona a s právnymi dôsledkami právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu (nálezu Ústavného súdu SR zapísaného do katastra nehnuteľnosti evidenčne záznamom) vyhodnotil moment vyvrátenia hodnovernosti údajov katastra. V tejto súvislosti citoval ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, z ktorého je zrejmé, že práva k nehnuteľnostiam uvedené v ust. § 1 ods. 1 tohto zákona, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli rozhodnutím štátneho orgánu sa do katastra zapisujú záznamom, ktorý ale plní evidenčné funkcie a tieto nemajú vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Ďalej citoval ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 2 katastrálneho zákona. Ďalej uviedol, že nálezom Ústavného súdu SR č. II ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 sa rozhodnutie Správy katastra Košice- okolie zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice obce Sokoľany a hranice jeho katastrálneho územia stalo neprávoplatným a právny stav sa na základe nálezu dňa 08.10.2010 vrátil do pôvodnej podoby, kedy bolo sporné územie súčasťou územia Mesta Košice, keďže neexistovalo žiadne iné právoplatné rozhodnutie katastra o tom, že sporné územie patrí Obci Sokoľany. Samotný zápis tohto právneho stavu, keďže právo vzniklo právoplatnosťou nálezu nemá vzhľadom na ust. § 5 ods.

§ 34ods.

1 katastrálneho zákona vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv a plní iba evidenčnú funkciu. Sťažovateľ taktiež uviedol, že rozhodnutia Ústavného súdu SR a všeobecných súdov sa priamo, resp. nepriamo týkali určenia katastrálne hranice žalobca aj napriek tomu, že nebol priamym účastníkom týchto konaní je právnymi účinkami prameniacimi z týchto rozhodnutí dotknutý a to aj v súvislosti s otázkou miestnej príslušnosti. Žalobca napriek tomu podal daňové priznanie na rok 2011 Obci Sokoľany a po doručení platobného výmeru Obce Sokoľany na rok 2011 neuplatnil žiadne opravné prostriedky ale daň uhradil, pričom oproti Mestu Košice v Obci Sokoľany mal nižšiu daňovú povinnosť. Sťažovateľ k námietke žalobcu, že žalobou napadnutým rozhodnutím zapríčinil dvojité zdanenie uviedol, že vo veci rozhodol v súlade s platnou legislatívou a v rámci svojich kompetencií. Krajský súd taktiež napriek tomu, že žalobca to v podanej žalobe neuvádzal poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SRsp.zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.5.2011, ktoré sa však týkal iného skutkového stavu, resp. súvisel s opravou chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona. Uviedol, že oprava chýb v katastrálnom operáte síce nemá vplyv na vznik, zmenu či zánik práv k nehnuteľnostiam avšak v prípade § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona t.j. preukázania rozporu zápisu údajov s verejnou listinou, či inou listinou, výsledkami prešetrenia zmien, výsledkami revízie, alebo ak sa preukáže opak zápisu vlastníckych alebo iných práv k nehnuteľnostiam tomu tak nie je. V danom prípade však išlo o zápis práv Mesta Košice záznamom podľa § 5 ods.

§ 34ods.

1 katastrálneho zákona.

1. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti predovšetkým uviedol, že argumentácia sťažovateľa týkajúca sa záznamu v zmysle § 34 ods. 1 a § 5 ods. 2 katastrálneho zákona nie je dôvodná, nakoľko sa týka zápisu práv k nehnuteľnostiam, medzi ktoré však nepatrí zápis hraníc katastrálnych území. Mesto Košice akýmkoľvek rozhodnutím ani iným úkonom nikdy nezískalo právo k predmetnej nehnuteľnosti, pretože katastrálny zákon tu má na zreteli výlučne vecné práva - vlastnícke práva, vecné bremená atď. To do ktorého katastrálneho územia nehnuteľnosť patrí, nepochybne nie je vecným právom v civilnoprávnom zmysle, ale má len administratívny význam, na čo nadväzuje aj ust. § 22 katastrálneho zákona. Záznam ako jeden zo spôsobov zápisu práv k nehnuteľnostiam je upravený v druhom oddiele štvrtej časti katastrálneho zákona s názvom ,,zápis práv k nehnuteľnostiam“, pričom v celej tejto časti zákona niet zmienky o katastrálnych územiach a ich zmenách. Zmenou hraníc katastrálneho územia Mesto Košice nenadobudlo žiadne vecne práva k jednotlivým nehnuteľnostiam. Podľa žalobca taktiež krajský súd správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa
2. 5.
3. Žalobca vychádzal pri platení dane z nehnuteľností z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností a predpokladal, že tento stav zodpovedá skutočnosti.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
5. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. 77594/2017 zo dňa 26.01.2017 ako aj rozhodnutie Mesta Košice č. B/2012/208133/B/2012/00111667-19 zo dňa 24.02.2012, ktorým bola v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, v nadväznosti na § 165 ods. 2 daňového poriadku žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2011 v sume 2 818, 67 €.
6. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval kasačný súd za potrebné predovšetkým posúdiť správnosť záverov krajského súdu ktorý konštatoval, že nebol daný zákonný dôvod na uloženie (ďalšej) daňovej povinnosti žalobcovi vo výške 2 818, 67 €, keď žalobca daň z nehnuteľností už uhradil v súlade s ust. § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., nakoľko ku dňu 01.01.2011 nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. 1583 boli vedené v katastrálnom území Sokoľany, opak tejto skutočnosti nebol preukázaný, a na splnenie tejto daňovej povinnosti nemala vplyv ani následná zmena zápisu hraníc katastrálneho územia v prospech katastrálneho územia Ž., obec Košice - Šaca vykonaná po vydaní nálezu Ústavného súdu SR č. II ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.
8. Kasačný súd k jednotlivým námietkam sťažovateľa uvádza nasledovné:
9. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k
10. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada ak tento zákon nestanovuje inak.
11. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uloženie daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k
12. januáru zdaňovacieho obdobia. Vzhľadom na to, že kataster nehnuteľností slúži okrem iného aj na daňové a poplatkové účely, rozumie sa ním stav zápisu údajov týkajúcich sa zdaňovanej nehnuteľnosti k tomuto dňu v katastri nehnuteľností. V posudzovanom prípade nebol tento stav zápisu sporným, keďže na liste vlastníctva č. XXXX bol ku dňu 01.01.2011 zápis, v zmysle ktorého dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu boli súčasťou katastrálneho územia obce N.. Vzhľadom na to, že pri daniach, ktorých predmetom zdanenia sú nehnuteľnosti je miestne príslušný správca dane, v ktorého katastrálnom území sa predmetná nehnuteľnosť nachádza správa dane z nehnuteľnosti tak bola v rozhodnom období vykonávaná obcou Sokoľany, t.j. na území ktorej sa nehnuteľnosti žalobcu nachádzali podľa stavu k
13. januára zdaňovacieho obdobia. Právne relevantnými pre určenie mieste príslušného správcu dane a daňovníka tak boli údaje zapísané v katastri nehnuteľnosti. Rovnako k tomuto dňu na predmetnom liste vlastníctva nebol žiadny zápis, či už formou záznamu alebo poznámky, ktorý by preukazoval zmenu zápisu práv k nehnuteľnostiam, resp. prebiehajúce súdne konanie týkajúce sa hranice katastrálneho územia, resp. do ktorého katastrálneho územia nehnuteľnosti žalobcu patria. Žalobca postupujúc podľa takto zapísaných údajov v katastri nehnuteľností po doručení platobného výmeru č. 232011 vydaného dňa 09.03.2011 správcom dane- obcou Sokoľany daň z nehnuteľností v určenej výške (652,31 €) uhradil, čím si svoju daňovú povinnosť viažucu sa k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. 1583 za predmetné zdaňovacie obdobie splnil a preto ani podľa názoru kasačného súdu za tohto právneho stavu, (keď samotný správca dane doručil žalobcovi platobný výmer) žalobca nemal dôvod toto rozhodnutie spochybňovať z hľadiska možnej miestnej nepríslušnosti správcu dane - obce Sokoľany sa už vôbec nie dohľadávať v tomto smere informácie nezapísané v katastri nehnuteľnosti - súdne konania týkajúce sa určenia priebehu hraníc katastrálneho územia, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu správcu dane a s tým spojenú výšku daňovej povinnosti žalobcu.
14. Sťažovateľ vydanie prvostupňového ako i žalobou napadnutého rozhodnutia odôvodňoval predovšetkým zmenou miestne príslušného správcu dane, ku ktorej malo dôjsť vykonaním zápisu - záznamu v priebehu mesiacov apríl až jún 2011 do katastra nehnuteľnosti na podklade nálezu Ústavného súdu SR č. II. ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010, ktorým sa rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice obce Sokoľany a hranice jeho katastrálneho územia stalo neprávoplatným a právny stav sa dňom právoplatnosti nálezu dňa (08.10.2010) vrátil do pôvodnej podoby, kedy bolo sporné územie súčasťou územia Mesta Košice, keďže neexistovalo žiadne iné právoplatné rozhodnutie katastra o tom, že sporné územie patrí Obci Sokoľany. Samotný zápis tohto právneho stavu, keďže právo vzniklo právoplatnosťou nálezu nemá vzhľadom na ust. § 5 ods.

§ 34ods.

1 katastrálneho zákona vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv a plní iba evidenčnú funkciu.

1. Kasačný súd nespochybňuje, že nálezom Ústavného súdu SR č. II ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 došlo k zrušeniu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/43/2008 zo dňa 29.10.2008, ktorým bolo ako (oneskorene podané) odmietnuté odvolanie Mesta Košice, čím vzhľadom na t.č. platnú procesnú právnu úpravu (Občiansky súdny poriadok - opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov) bol procesne navodený taký právny stav, že rozhodnutie správy katastra Košice- okolie H-2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007 o zmene priebehu hraníc katastrálneho územia v prospech Obce Sokoľany nebolo právoplatné. Je však potrebné opätovne uviesť, že k rozhodnému dňu pre vyrubenie daňovej povinnosti v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., t.j. ku dňu 01.01.2011 v katastri nehnuteľnosti ani napriek vydaniu nálezu Ústavného súdu SR (právoplatnosť nadobudol dňa 08.10.2010) nedošlo k zmene zápisu katastrálneho územia v prospech Železiarne, obec Košice - Šaca. K tejto zmene malo dôjsť až v priebehu mesiacov apríl až jún 2011, .t.j. po vydaní platobného výmeru č. 232011 vydaného dňa 09.03.2011 správcom dane - obcou Sokoľany, z ktorého už žalobca daň z nehnuteľnosti zaplatil. Uvedená skutočnosť-zmena hraníc katastrálnych území, ktorá mala mať právny základ v predmetnom náleze ústavného súdu tak nebola zohľadnená v údajoch katastra nehnuteľností ku dňu rozhodnému pre vyrubenie daňovej povinnosti. Na uvedenom nič nemení ani doručenie tohto nálezu žalobcovi, keďže ako už bolo vyššie uvedené rozhodujúcim bol stav zápisu hraníc katastrálneho územia v katastri nehnuteľností. Žalobca preto správne vychádzal pri platení dane z nehnuteľností z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností o správnosti ktorých nemal dôvod pochybovať. Uvedené pritom v plnej miere zodpovedá aj záujmu na zachovaní právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keď je neprípustné, aby dvaja správcovia dane totožného druhu - daň z nehnuteľnosti zdanili ten istý predmet dane za to isté zdaňovacie obdobie a požadovali jej odvedenie v prospech každého z nich. Pokiaľ teda žalobca vychádzal z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností a daňovú povinnosť si už raz splnil odvedením dane z nehnuteľnosti obci Sokoľany bolo vylúčené mu uložiť tu istú daňovú povinnosť Mestom Košice, keďže v rozhodnom čase boli nehnuteľnosti v jeho vlastníctve zapísané v katastrálnom území obce N.. Akceptovanie tohto postupu by viedlo k zaťaženiu žalobcu dvojitým zdanením čo by bolo nepochybne aj v rozpore s čl. 2 ods. 1 Ústavy SR: Pokiaľ teda nedošlo v katastri nehnuteľností k zápisu zmeny hraníc katastrálneho územia a žalobca vyhádzal z údajov ku dňu 01.01.2011 správca dane - Mesto Košice nemôže od žalobcu ako daňovníka s poukazom na vykonanú a zapísanú zmenu hraníc katastrálneho územia vyžadovať splnenie tej istej daňovej povinnosti, keďže vychádzal v dobrej viere s údajov zapísaných v katastri nehnuteľností a daň v stanovenej výške už odviedol.
2. Sťažovateľ poukazoval na ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 2 katastrálneho zákona týkajúce sa hodnovernosti údajov zapísaných v katastri ak sa nepreukáže opak K tomuto je potrebné uviesť, že nálezom Ústavného súdu SR č. II ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 došlo k zrušeniu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Sžo/43/2008 zo dňa 29.10.2008, ktorým bolo ako (oneskorene podané) odmietnuté odvolanie Mesta Košice, t.j. neriešila s ním otázka merita veci - určenie priebehu hraníc katastrálneho územia a preto ho nemožno vnímať ako rozhodnutie, ktorým bola spochybnená hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti, aj keď v konečnom dôsledku predstavovalo právny dôvod a viedlo k vykonaniu zmeny zápisu katastrálneho územia v katastri záznamom pod č. 55/2011, Z-2935/
3. Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorou reagoval na sťažovateľom citované ust. § 34 ods. 1 a § 5 ods. 2 katastrálneho zákona týkajúce sa povahy práv zapisovaných do katastra nehnuteľností vo forme záznamu, keď predmetné zákonné ustanovenia sa týkajú zápisu/záznamu vecných práv k nehnuteľnostiam v zmysle § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, medzi ktoré ale rozhodne nepatrí zápis zmeny katastrálneho územia a to aj s poukazom ust. § 22 katastrálneho zákona vymedzujúce predmet katastrálneho konania. Ako právne bezvýznamnú pre posúdenie veci vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa, že obec Sokoľany mala nižšiu sadzbu dane ako mesto Košice. Obdobne posúdil aj kasačnú námietku, ktorou sťažovateľ vytýkal žalobcovi, že nepodal opravný prostriedok voči rozhodnutiu o uložení daňovej povinnosti obcou Sokoľany, čím mal zaviniť, že musel platiť tú istú daň z nehnuteľnosti vyrubenú i Mestom Košice. Je zrejmé, že žalobca vychádzal z údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti v rozhodnom čase, daň riadne odviedol a preto nemal dôvod napádať toto rozhodnutie opravným prostriedkom. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku sťažovateľa podľa ktorého na prejednávanú vec nebolo možné aplikovať právne záverov vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011 z dôvodu, že v tomto konaní išlo o opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu či zánik vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, pričom v predmetnej veci išlo o zápis práv záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania medzi obcou Sokoľany a mestom Košice bolo vymedzenie priebehu hraníc ich katastrálneho územia t.j. nešlo (aj s poukazom na už vyššie uvedené) o žiaden zápis k vecným právam k nehnuteľnostiam, ktorý by vyžadoval vykonanie záznamu. Právne závery plynúce z tohto rozsudku bez ohľadu na to, že išlo o opravu chyby v katastrálnom operáte bolo možné aplikovať i na predmetnú vec, keďže v oboch prípadoch sa posudzovala otázka dvojitého zdanenia daňovníka správcom dane práve v súvislosti so sporným vymedzením katastrálneho územia, resp. sa riešila otázka zásadnosti významu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností pre určenie daňovej povinnosti.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol
5. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. a § 467 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.
6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.