l, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) od 12.03.2014 predčasný starobný dôchodok na sumu 318,30 Eur mesačne. Zákonnou valorizáciou
461/2003 Z. z. na obdobie roku 2015 od 01.01.2015 a roku 2016 od 01.01.2016 jej bol predčasný starobný dôchodok zvýšený na celkovú sumu 325,50 Eur mesačne. Sociálna poisťovňa - ústredie v prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že suma predčasného starobného dôchodku bola žalobkyni zvýšená po správnom započítaní obdobia dôchodkového poistenia, vymeriavacích základov a správneho počtu dní náhradných dôb za roky 1991, 1992, 1993 a 1994. Do rozhodujúceho obdobia bolo určené ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, a to kalendárne roky 1984 až 2013. Do rozhodujúceho obdobia (§ 63 ods. 6 a 7 zákona č.461/2003 Z. z.) bol uvedeným rozhodnutím
3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zahrnutý aj kalendárny rok 1989, v ktorom
opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia (ďalej aj „ELDZ“) žalobkyňa získala len 361 dní náhradnej doby. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Nesúhlasila s opravou pôvodného ELDZ zo dňa 07.05.1990, vykonanou dňa 21.10.2016, ktorá spočívala v oprave počtu dní náhradnej doby vykázanej za rok 1989 z 365 dní na 361 dní. Opravu považovala za nezákonnú, opravný evidenčný list za nehodnoverný a žiadala postupovať
prvotného ELDZ zo dňa 07.05.1990, ktorý jej zohľadnil starostlivosť o maloleté dieťa do konca roku 1989, teda aj po vyčerpaní materskej dovolenky ku dňu 28.12.1989, kedy dosiahol syn žalobkyne vek troch rokov. Žalobkyňa uviedla, že zamestnávateľ (Východoslovenské múzeum Košice) o tejto skutočnosti vedel, múzeum bolo v dňoch 28.12.1989 až 31.12.1989, t. j. 4 dni zatvorené a naviac deň 31.12.1989 bola nedeľa. Žalobkyňa v žalobe vyslovila nesúhlas s opravou evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 07.05.1990, vystaveného zamestnávateľom,
prvotného ELDZ zo dňa 07.05.1990 celkovo 365 dní náhradnej doby a
opravného ELDZ zo dňa 21.10.2016 iba 361 dní náhradnej doby, teda 4 dni nie sú zahrnuté ako náhradná doba, pretože zamestnávateľ v roku 2016 nezistil žiadny doklad v osobnom spise žalobkyne, preukazujúci dôvod jej nenastúpenia do práce dňa 28.12.1989, po ukončení ďalšej materskej dovolenky dňa 27.12.1989 (list zamestnávateľa z 12.10.2016). V rozhodnutí preto správny orgán vychádzal z opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, overeného Sociálnou poisťovňou - pobočka Košice, dňa 21.10.2016 a rok 1989 nevylúčil z rozhodujúceho obdobia. Sporným vo veci zostalo posúdenie doby v rozsahu štyroch kalendárnych dní v období od 28.12.1989 do 31.12.1989. 8. Krajský súd konštatoval, že žalobkyni sa získaná náhradná doba, ktorou je aj ďalšia materská dovolenka v roku 1989, posudzuje
predpisov účinných pred 01.01.2004, t. j.
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vykonávacej vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. k citovanému zákonu. Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že doba ďalšej materskej dovolenky žalobkyne, do troch rokov veku dieťaťa, po ktorú mala nárok na peňažnú pomoc v materstve, je náhradnou dobou končiacou dňa 27.12.2018. Zostávajúce štyri kalendárne dni do konca roku 1989 sa žalobkyňa
jej tvrdenia starala o dieťa a nepracovala. Aby doba ďalších štyroch kalendárnych dní mohla byť posúdená ako náhradná doba, malo by ísť o starostlivosť o dieťa z dôvodu potreby jeho ošetrovania pri chorobe, úraze a pod., alebo starostlivosť o dieťa z dôvodu
1 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov, kedy má poistenec nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Krajský súd konštatoval, že žalovaná ani prvostupňový orgán nezisťoval, či žalobkyňa takúto podporu pri ošetrovaní člena rodiny počas uvedených štyroch kalendárnych dní poberala. Tieto dávky sú, rovnako ako peňažná pomoc v materstve, dávkami nemocenského poistenia a za túto dobu sa neposkytuje mzda ani náhrada mzdy. Započítanie doby ako náhradnej doby zamestnania citované právne predpisy spájajú s poskytovaním podpory pri ošetrovaní člena rodiny.
názoru krajského súdu na zisťovanie uvedených skutočností bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. V prípade, že sa v súčasnosti u zamestnávateľa žiadny doklad nenachádza a zamestnávateľ v roku 1989 uplatnil režim náhradnej doby zamestnania na chýbajúce štyri kalendárne dni do konca roku 1989, bude potom vzhľadom na okolnosti potrebné v ďalšom konaní zvážiť ako možnosť podkladu na rozhodnutie aj čestné vyhlásenie, v zmysle § 195 ods. 2 a § 197 zákona č. 461/2003 Z. z., overujúce skutočnosť dôvodného pokračovania starostlivosti o dieťa po vyčerpaní peňažnej podpory v materstve. 9. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná (ďalej aj „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť, pretože má za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná uviedla, že dodatočným šetrením zistila, že ELDZ žalobkyne nebol vyhotovený správne, nakoľko v ňom nebol uvedený správny počet dní náhradnej doby v roku 1989 v počte 365 dní. Na dopyt žalovanej zamestnávateľ žalobkyne uviedol, že v období od 28.12.1989 do 31.12.1989 žalobkyňa nenastúpila do práce.
názoru žalovanej, preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z obsahu spisového materiálu zamestnávateľa. Z tohto dôvodu nemala žalovaná dôvod na doplnenie dokazovania, pretože v prípade, ak by sa žalobkyňa v namietanom období starala o dieťa, tento údaj by potvrdil zamestnávateľ a vykázal by túto skutočnosť ELDZ. Žalovaná uviedla, že je povinná vychádzať z údajov vyplývajúcich z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, a nemá dôvod spochybňovať ich správnosť, hlavne v prípade, ak z nich nevyplýva jasné nezrovnalosť. Na základe tejto skutočnosti žalovaná navrhuje, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
sťažovateľky nebol dôvod na doplnenie dokazovania, lebo vychádzala z opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia (ELDZ) zo dňa 21.10.2016, ktorý nevykazoval zjavné nezrovnalosti a nevyplýva z neho, že by sa žalobkyňa v tomto období starala o dieťa.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 17.03.2017 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia), ďalej zákon o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004
predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 01.08.2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 15.
3 citovaného zákona za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané
predpisov účinných pred 01.01.2004, a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 16.
1 citovaného zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 17.
6 citovaného zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod
2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 18.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 19.
1 citovaného zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 20.
6 citovaného zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 21. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že preskúmavané rozhodnutie nie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, v tomto bode sa kasačný súd stotožnil so sťažovateľkou. Dôvod na zrušenie
1 písm. f/ SSP nebol daný, keďže nebol zistený rozpor administratívneho spisu s preskúmavaným rozhodnutím. Kasačný súd uvádza, že správne orgány vychádzali z podkladu pre preskúmavané rozhodnutie, ktorým je opravný ELDZ, z ktorého vyplýva, že 4 dni z roku 1989 boli z náhradnej doby vylúčené. Záver správnych orgánov teda nie je v rozpore s obsahom tohto podkladu. Kasačný súd však uvádza zhodne so správnym súdom, že tento dôkaz nepostačuje na to, aby boli tieto 4 dni boli bez ďalšieho vylúčené z náhradnej doby čo je však dôvod zrušenia
1 písm. e/ SSP. 22.
1 písm. f/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo. 23. Pre výpočet správnej sumy starobného dôchodku je dôležité skutkové zistenie, či do rozhodujúceho obdobia dôchodkového poistenia má byť ako náhradná doba započítaný celý rok 1989, teda aj obdobie od 28.12.1989 do 31.12.1989, alebo či toto obdobie má byť posúdené ako zamestnanie.
pôvodného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia v roku 1989 žalobkyňa získala 365 dní náhradnej doby.
opravného evidenčného listu získala len 361 dní náhradnej doby a 4 dni nie sú zahrnuté do náhradnej doby, pretože zamestnávateľ v roku 2016 nezistil žiadny doklad v osobnom spise žalobkyne preukazujúci dôvod jej nenastúpenia do zamestnania dňom 28.12.1989 po ukončení ďalšej materskej dovolenky dňa 27.12.1989. Započítaním počtu dní 361 ako náhradnej doby sa jej osobný mzdový bod za náhradnú dobu vypočítal v zmysle § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pomerne a keďže z rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nebol vylúčený celý rok 1989
6 citovaného zákona, žalobkyni sa znížil priemerný osobný mzdový bod na výpočet sumy predčasného starobného dôchodku.
1 písm. f/ tohto zákona náhradnou dobou je aj doba, po ktorú občan mal nárok na nemocenské alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu, keď sporné 4 dni bezprostredne nadväzujú na ukončenú ďalšiu materskú dovolenku,
názoru kasačného súdu je potrebné preveriť vykonaním ďalšieho dokazovania, či toto obdobie nespadá pod náhradnú dobu z iného právneho titulu, napr. či žalobkyňa nemala v tomto období nárok na nemocenské alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny (napr. maloletého dieťaťa C., nar. XX.XX.XXXX). Bolo tiež preukázané, že pracovný pomer sa skončil 31.12.1989 a prácu v týchto dňoch fakticky nevykonávala. Z vyjadrenia Východoslovenského múzea v Košiciach zo dňa 12.10.2016 vyplýva, že v tomto období žalobkyňa do práce nenastúpila a v osobnom spise sa nenachádza žiaden doklad, prostredníctvom ktorého by bolo možné preukázať čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy. Ak však žalobkyňa v tomto období do práce nenastúpila, ale bola povinná do práce nastúpiť, zamestnávateľ by zrejme pri jej faktickom nenastúpení v jej osobnom spise zaznamenal neospravedlnenú alebo ospravedlnenú absenciu. Aj uvedená skutočnosť evokuje, že žalobkyňa nebola povinná do zamestnania nastúpiť, keďže zamestnávateľ žiadne právne konzekvencie z jej nenastúpenia nevyvodzoval.
V ďalšom konaní žalovaná pred vydaním nového rozhodnutia vo veci vykoná potrebné dokazovanie v zmysle vyššie naznačeného.
467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že hoci bola žalobkyňa v konaní o kasačnej sťažnosti úspešná a patrila by jej náhrada dôvodne vynaložených trov kasačného konania, žiadne trovy jej nevznikli, a preto jej ich náhradu nepriznal. 31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.