1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe“), ktorého sa žalobca dopustil zavineným porušením povinnosti ustanovenej
3 písm. a) zákona o štátnej službe tým, že ako policajt, stálu službu vykonával v čiernom tričku, bez hodnostného označenia a menovky
čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 8 písm. c/ Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 39/2009 o pravidlách nosenia služobnej rovnošaty Policajného zboru, rovnošaty hudby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a rovnošaty letca v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie ministra vnútra SR č. 39/2009“) a pri vstupe nadriadeného do miestnosti nepodal hlásenie, čím konal v rozpore s čl. 4 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj „nariadenie ministra vnútra SR č. 86/1997“). 2. Žalobca na začatie disciplinárneho konania zareagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že dôvodom, pre ktorý nemal na sebe oblečenú polokošeľu bola skutočnosť, že sa ušpinil pri preberaní zbraní a keďže nechcel stálu službu vykonávať v zašpinenej košeli, prezliekol sa do trička.
jeho vyjadrenia ostatné zelené polokošele mal doma pripravené na vyčistenie. Vo vzťahu k druhému bodu porušenia povinnosti pozdraviť a podať hlásenie argumentoval skutočnosťou, že v danom dni bola v priestoroch stálej služby vyššia fluktuácia osôb a jeho pozornosť bola zameraná na úkony spojené s preberaním a evidenciou zbraní, pričom si nevšimol vstup nadriadeného do miestnosti.
4 zákona o štátnej službe zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k námietke o zostave služobnej rovnošaty žalovaný zastával názor, že žalobca neprihliadol na to, že o zložení rovnošaty musí policajt rozhodnúť v súlade s nariadením ministra vnútra SR č. 39/2009 a vyhláškou MV SR č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate PZ a jej vyobrazení v znení neskorších predpisov. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia čl. 19 od. 8 písm. b) nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009, v zmysle ktorých si policajt vzhľadom na klimatické podmienky môže odložiť určité súčasti služobnej rovnošaty a namiesto nich nosí súčasť rovnošaty vyplývajúce z čl. 19 ods. 8 písm. c) nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009. 5.
názoru žalovaného z nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 vyplýva, ktoré výstrojné súčiastky musí mať policajt ako vrchnú časť oblečenia a ak si ho odloží, akou výstrojnou súčiastkou ju musí nahradiť, pričom špecifikuje dostatočný počet výstrojných súčiastok na to určených. V tomto kontexte poukazujúc na čl. 19 ods. 9 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 uviedol, že, ak policajt nosí pod košeľou s dlhými rukávmi vzor 98, alebo pod košeľou s krátkymi rukávmi vzor 98 tielko, tričko, termotričko, nesmie byť viditeľné vo výstrihu košele a namiesto bundy vzor 07 môže policajt nosiť košeľu s krátkymi rukávmi vzor 98, košeľu bielu s krátkymi rukávmi vzor 98, košeľu s dlhými rukávmi vzor 98, košeľu bielu s dlhými rukávmi vzor 98, polokošeľu s krátkymi rukávmi zelenú s nápisom „POLÍCIA“, polokošeľu s krátkymi rukávmi čiernu s nápisom polícia, alebo polokošeľu s krátkymi rukávmi bielu s nápisom polícia, zasunuté do nohavíc vzor
názoru žalovaného ďalej odvíja ďalšia argumentácia žalobcu. II. Konanie na krajskom súde
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol, pretože nezistil také namietané nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. 10. Krajský súd skonštatoval, že argumentácia žalobcu ohľadne dôvodov, pre ktoré nebol v inkriminovanom čase riadne ustrojený v predpísanej služobnej uniforme vzor 98 zelená, nemajú právnu relevanciu vo vzťahu k jeho deliktuálnej zodpovednosti. Nadriadený bol
mienky krajského súdu povinný vyvodiť voči žalobcovi dôsledky z porušenia služobnej disciplíny. Ani skutočnosť, že sa žalobca na pokyn nadriadeného prezliekol do predpísanej služobnej uniformy, zapožičanej od kolegu nebolo
názoru krajského súdu možné vyhodnotiť ako liberačný dôvod.
názoru krajského súdu bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť si do výkonu stálej služby pre prípad potreby rezervnú, internými predpismi stanovenú súčasť služobnej rovnošaty. 11. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa pravidiel služobnej zdvorilosti považoval krajský súd za potrebné predostrieť, že dodržiavanie pravidiel služobnej zdvorilosti patrí medzi základné povinnosti policajta pri výkone štátnej služby. S prihliadnutím na zodpovednosť a zákonné povinnosti služobne nadriadených policajtov má
mienky krajského súdu podrobná úprava povinnosti policajta vykonávajúceho štátnu službu pozdraviť a podať hlásenie nadriadenému pri jeho príchode do miestnosti opodstatnenie pretože povaha výkonu stálej služby I. typu si vyžaduje, aby službukonajúci policajt pri vstupe nadriadeného do miestnosti pozdravil, predstavil sa s uvedením svojej hodnosti, priezviska a jeho služobného zaradenia a podal nadriadenému hlásenie o doterajšom priebehu výkonu služby. Uvedený postup
názoru krajského súdu policajt v stálej službe voči nadriadenému bez výnimky aplikuje aj pri výkone činností stálej služby, v rámci ktorých policajt zabezpečuje riadne vedenie evidencie vydania, prevzatia a vrátenia spoločne uložených zbraní a technických prostriedkov určených pre výkon služby. Výkon uvedenej činnosti v služobnej miestnosti stálej služby nemožno
mienky krajského súdu podriadiť pod demonštratívny výpočet činností, počas ktorých policajt nie je povinný zdraviť (čl. 4 ods. 8 nariadenia ministra vnútra SR č. 86/1997). Krajský súd konštatoval, že neobstoja tvrdenia žalobcu, že pre náročnosť a zvýšenú zodpovednosť referenta stálej služby pri výkone pracovných činností s výstrojom a výzbrojou, vyžadujúcou si absolútne sústredenie, ako aj pre väčší počet policajtov nachádzajúcich sa v miestnosti, nemohol žalobca včas zaregistrovať prítomnosť nadriadeného. Krajský súd bol toho názoru, že je povinnosťou službukonajúceho policajta, aby v služobnej miestnosti stálej služby reguloval počet policajtov odovzdávajúcich zbraň po ukončení výkonu služby v bezpečnostných opatreniach, ako aj organizoval postup pri odovzdávaní zbraní tak, aby mal pri výkone činnosti spojenej s preberaním zbraní prehľad o dianí v služobnej miestnosti a mohol tak predpísaným spôsobom reagovať na príchod nadriadeného do miestnosti. Na základe uvedených skutočností krajský súd ustálil záver, že žalobcom uvádzané okolnosti skôr nasvedčujú tomu, že si žalobca riadne neplnil povinnosti pri výkone činnosti v rámci stálej služby, pretože práve pre nedostatočné zorganizovanie priebehu odovzdávania zbraní nemal prehľad o dianí v služobnej miestnosti, čo je
názoru krajského súdu neprípustné vzhľadom na službu, do ktorej bol velený a ktorou bol poverený. 12. Ani s námietkou ohľadne počtu policajtov v miestnosti sa krajský súd nestotožnil. Žalobca sa
názoru krajského súdu mýli, ak aplikáciu ustanovenia čl. 4 ods. 7 citovaného nariadenia s použitím analógie odvodzuje len od počtu policajtov prítomných v služobnej miestnosti. Počet osôb je
mienky krajského súdu definičným znakom napr. pojmu „skupina osôb“ pre účely osobitných zákonov avšak nie je jediným určujúcim kritériom pre posúdenie, či ide o zhromaždenie policajtov vo význame uvedeného slovného spojenia pre účely úpravy postupu uvítania nadriadeného velením. Uvedená skutočnosť
názoru krajského súdu nezbavuje službukonajúceho policajta povinnosti pozdraviť a podať hlásenie nadriadenému pri vstupe do miestnosti postupom
čl. 4 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra č. 86/
1 písm. g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.
sťažovateľa je, že sa pri vykonávaní administratívy ušpinil a musel sa prezliecť, pričom si zobral bundu. 18. Vo vzťahu k argumentácii krajského súdu, týkajúcej sa predpokladu zvýšeného znečistenia sťažovateľ v rámci kasačných námietok uviedol, že zo žiadneho ustanovenia interných predpisov nevyplýva predpoklad znečistenia rovnošaty a preto konal v rámci vzniknutej situácie. Sťažovateľ nesúhlasil ani so záverom krajského súdu, že si mal zabezpečiť rezervnú rovnošatu, pretože
jeho názoru, ak neexistuje predpoklad znečistenia, nemá dôvod a povinnosť zabezpečovať si náhradnú rovnošatu. Opakovane v tejto súvislosti uviedol, ž košele mal pripravené na vyčistenie doma. 19. Krajský súd
názoru sťažovateľa nemá predstavu o manipulácii so zbraňami a systéme preberania a výdaja zbraní, keď tvrdí, že službukonajúci policajt ma pri vstupe nadriadeného do miestnosti pozdraviť, s uvedením hodnosti, priezviska a služobného zaradenia a podať hlásenie o priebehu výkonu služby. Sťažovateľ opakovane argumentoval, že pri manipulácii so zbraňami existuje zvýšená miera nebezpečenstva a z uvedeného dôvodu nie je povinný pozdraviť v zmysle čl. 7 nariadenia ministra vnútra č. 86/1997. V tejto súvislosti nesúhlasil ani s argumentáciou krajského súdu ohľadne regulácie počtu policajtov v miestnosti, pretože
jeho mienky počet policajtov nemá vplyv na výkon preberania a odovzdávania zbraní a považuje za potrebné sústrediť sa na prácu.
názoru sťažovateľa vykladajú právne predpisy formálne, pričom svojimi rozhodnutia prispievajú k šikanóznemu správaniu žalovaného pri jeho nezmyselnom trestaní.
3 písm. a) zákona o štátnej službe policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
3 písm. h) zákona o štátnej službe policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.
3 písm. e) zákona o štátnej službe policajt je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom.
3 písm. l) zákona o štátnej službe policajt je povinný byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku.
čl. 13 ods. 4 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších dodatkov, policajt vykonáva stálu službu v služobnej rovnošate, pričom je vyzbrojený pištoľou s určeným počtom nábojov. Ak to bezpečnostná situácia vyžaduje, môže riaditeľ rozhodnúť o ďalšej výzbroji alebo výstroji.
151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení, vyhláška ustanovuje podrobnosti o služobnej rovnošate Policajného zboru (ďalej len „služobná rovnošata“) a jej vyobrazenie.
čl. 17 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 policajt na služobnej rovnošate nosí a/ číslo identifikačné
osobitného predpisu, b/ znak rukávový vyšívaný so štátnym znakom Slovenskej republiky a s nápisom, c/ menovku policajta kovovú alebo vyšívanú a d/ označenie hodnostné kovové alebo vyšívané.
čl. 19 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 označenie hodnostné kovové sa upevňuje na navliekacie náplecníky tmavozelenej farby na a/ košeľu s dlhými rukávmi vzor 98, b/ košeľu s krátkymi rukávmi vzor 98, c/ košeľu bielu s dlhými rukávmi vzor 98, d/ košeľu bielu s krátkymi rukávmi vzor 98, e/ pulóver vzor 98, f/ blúzu vzor 98, g/ blúzu letnú vzor 98, h/ bundu krátku vzor 98, i/ bundu krátku letnú vzor 98, j/ bundu trojštvrťovú vzor 98, k/ bundu trojštvrťovú zimnú vzor 98.
čl. 19 ods. 2 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 označenie hodnostné vyšívané sa upevňuje pomocou suchých zipsov na a/ polokošeľu s krátkymi rukávmi čiernu s nápisom „POLÍCIA“, b/ polokošeľu s krátkymi rukávmi bielu s nápisom „POLÍCIA“, c/ polokošeľu s krátkymi rukávmi zelenú s nápisom „POLÍCIA“, d/ bundu krátku vzor 07, e/ bundu trojštvrťovú s odopínateľnou vložkou, f/ bundu trojštvrťovú pre dopravnú políciu, g/ termobundu, h/ bundu celoročnú, i/ bundu celoročnú reflexnú, j/ vestu, k/ bundu trojštvrťovú zimnú, l/ bundu trojštvrťovú zimnú reflexnú.
čl. 19 od. 8 písm. b) nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009 policajt si vzhľadom na klimatické podmienky môže odložiť
čl. 19 ods. 8 písm.
čl. 19 ods. 9 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009, ak policajt nosí pod košeľou s dlhými rukávmi vzor 98, alebo pod košeľou s krátkymi rukávmi vzor 98 tielko, tričko čierne s krátkymi rukávmi, tričko čierne s dlhými rukávmi, termotričko čierne alebo termotričko biele nesmie byť viditeľné vo výstrihu košele.
čl. 4 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 86/1997 policajti zdravia nadriadeného pri jeho vstupe do služobnej miestnosti tým, že povstanú. 25. V tomto kontexte sa kasačný súd stotožnil s názorom krajského súdu,
ktorého sťažovateľ svojou argumentáciou nevyvrátil dôvodnosť uloženia disciplinárneho opatrenia. Ani kasačný súd nepovažuje argumentáciu sťažovateľa za dostatočnú, pretože v zmysle právnej úpravy policajt môže rozhodnúť sa o zostave služobnej rovnošaty iba v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov a s ustanoveniami nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 39/2009). Policajný zbor Slovenskej republiky je ozbrojený, bezpečnostný zbor Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy na úseku verejného poriadku, bezpečnosti a boja proti kriminalite. V tomto ohľade je sťažovateľ ako príslušník policajného zboru povinný dôsledne plniť povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov služobnej prísahy, rozkazov, nariadení, príkazov a pokynov nadriadených (§ 48 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície) a stálu službu je povinný vykonávať v predpísanej rovnošate (čl. 13 ods. 4 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013). Kasačný súd považoval za správny aj právny záver krajského súdu, že z predmetnej úpravy nosenia služobnej rovnošaty vyplýva, že policajt pri výkone stálej služby za žiadnych okolností nesmie nosiť len čierne tričko bez hodnostného označenia a menovky. V tomto smere je policajt, aj v prípade znečistenia služobnej rovnošaty, povinný rešpektovať služobné interné nariadenie o zložení rovnošaty. 26. Najvyšší súd považoval za správne aj právne závery správneho súdu ohľadne skutočnosti, že sťažovateľ po príchode nadriadeného do miestnosti nepodal hlásenie. Aj
názoru kasačného súdu vedenie evidencie vydania, prevzatia a vrátenia spoločne uložených zbraní a technických prostriedkov určených pre výkon služby nemožno považovať za činnosť, pri ktorej by sťažovateľ z objektívnych dôvodov nebol schopný pozdraviť nadriadeného a podať hlásenie. Koncentrácia na prácu so zbraňami je nepochybne dôležitá skutočnosť, avšak sťažovateľovi z výkonu stálej služby vyplýva celý rad ďalších povinností, ktoré je povinný rešpektovať a vykonávať ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že regulácia počtu osôb odovzdávajúcich zbraň nemá vplyv na výkon služby a on sa musí sústrediť len na svoju prácu, pričom prioritou je bezpečnosť a nie pozdrav a iné úkony voči nadriadenému. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ sa mylne domnieva, že je povinný rešpektovať len tie povinnosti, ktoré on sám považuje za dôležité. 27. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že sa sťažovateľ dopustil disciplinárneho previnenia tým, že porušil povinnosti vyplývajúce zo zásad služobnej zdvorilosti a zložení služobnej rovnošaty. Najvyšší súd len na doplnenie uvádza, že pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že sa stal obeťou nerovnakého zaobchádzania na pracovisku, môže sa obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, alebo sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany
noriem civilného procesného predpisu. Prieskum rozhodnutia žalovaného by však v tomto ohľadne presahoval zákonný rámec súdneho prieskumu v správnom súdnictve. 28. Vo vzťahu ku kasačnej námietke, ktorou sťažovateľ poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžk/14/2017 a 5Szk/32/2017 s tým, že na posúdenie skutku je potrebné splnenie materiálnych aj formálnych predpokladov, kasačný súd uvádza, že uvedené rozhodnutia nie sú aplikovateľné na prerokúvanú vec. Najvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. 7Sžk/14/2017 konštatoval, že opomenutie vykonania povinných administratívnych činností (nedostatočné a riadne nevyplnenie Hlásenia o službe a nevyplnenie Hlásenia o použití donucovacieho prostriedku v predznačenom formulári) môže byť hodnotené ako pochybenie pri realizácii administratívnych povinností, nie však ako porušenie povinnosti uloženej žalobcovi. Navyše v predmetnej veci bolo disciplinárne opatrenie uložené po uplynutí 30-dňovej prekluzívnej lehoty. Rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžk/32/2017 sa týkalo oboznámenia sa so zmenou plánu služieb. V obidvoch predostretých veciach bolo žalobcom uložené disciplinárne opatrenie, zníženie služobného platu o 5 % na jeden, resp. tri mesiace. 29.
názoru kasačného súdu i námietka sťažovateľa ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia je len vo všeobecnej rovine. Sťažovateľ bližšie nekonkretizuje dôvody, pre ktoré rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na zhrnutie skutkového stavu (body 1 - 10 rozsudku), zhrnutie podstatných žalobných bodov (body 12 - 26 rozsudku), predostretú právnu úpravu (IV. časť napadnutého rozsudku) a podrobné právne posúdenie krajského súdu (bod 46 až 65. rozsudku).
názoru kasačného súdu sa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa a dostatočným spôsobom ozrejmil dôvody, pre ktoré považoval uložené disciplinárne opatrenie za dôvodné. 30. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za opodstatnené a preto rozhodol
31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd
1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup
32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.