ust. § 14 ods. 4 ZSZ sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I.(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti tohto zákona; služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákone č. 100/1988 Zb., v znení zákona č. 235/1992 Zb. V závere odôvodnenia uviedla, že žalobca v I. kategórii funkcií, t.j. v zamestnaní (služobnom pomere)
2 písm. b/ až h/ ZSZ získal obdobie v rozsahu 18 rokov a 65 dní. Nárok na starobný dôchodok
ZSZ mu nevznikol, keďže zo zamestnania bol
Potvrdenia o zamestnaní zo dňa 31.12.2003 prepustený z dôvodu zníženia početného stavu ozbrojených síl a organizačných zmien až v roku 2003, teda v čase, keď už nebol zaradený vo zvýhodnenej kategórii funkcií a takú službu nevykonával v rozsahu najmenej 20 rokov. Nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 55 rokov veku
1 ZSZ k
1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. vo zvýhodnenom dôchodkovom veku 55 rokov, zníženom z dôvodu výkonu zamestnania zaradeného do I. a II. pracovnej kategórie. Uviedol, že 22 rokov a 158 dní vykonával službu vojaka z povolania, z toho v I. kategórii funkcií v trvaní 18 rokov a 65 dní, v II. kategórii funkcií 92 dní a v III. kategórii funkcií 4 roky a 1 deň. Trval na tom, že dovŕšením 55. roku veku splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok v súlade s ustanovením § 274 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods.1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo bol zamestnaný najmenej 25 rokov (reálne 39 rokov a 217 dní), dňom 10.04.2018 dosiahol vek 55 rokov a bol najmenej 15 rokov (celkovo 18 rokov a 65 dní) zamestnaný v zamestnaní
2 písm. b/ a z tohto zamestnania bol uvoľnený z dôvodov
3 písm. d/ a e/, konkrétne z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise. Tvrdil, že ak splnil podmienky
1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. pre nárok na starobný dôchodok dosiahnutím veku 57 rokov (od 10.04.2020), potom splnil aj všetky podmienky
1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., a to dobu zamestnania v rozsahu 39 rokov a 217 dní obdobia dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, t.j. podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia
1 zákona o sociálnom poistení a aj dobu zamestnania najmenej 25 rokov
1 a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí, vrátane prvostupňového, nie je uvedená súhrnná doba výkonu jeho služby vojaka z povolania, vrátane náhradnej služby v období od 01.08.1981 do 31.12.2003, celkom v rozsahu 22 rokov a 158 dní a doplnil, že mu nebola započítaná táto celková odpracovaná doba zamestnania u Ministerstva obrany SR. 3. Krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že medzi účastníkmi nebola sporná žiadna rozhodná skutočnosť, ani zistená doba služby v rozsahu 18 rokov a 65 dní v I. kategórii funkcií, ani ukončenie štátnej služby prepustením dňa 31.12.2003.
osobného listu dôchodkového poistenia. ktorý je prílohou k prvostupňovému rozhodnutiu má žalobca hodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a to 14 452 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 39 rokov a 217 dní, takže námietka žalobcu v tomto smere je tiež nedôvodná.
1 zákona č. 100/1988 Zb. krajský súd uviedol, že žalovaný je okrem ustanovenia § 21 ods. 1 povinný posúdiť prípadný vznik nároku na starobný dôchodok aj od skoršieho dôchodkového veku, t. j. aj
1 v spojení s § 274 ods. 1 ZSP. Žalobca sa však narodil dňa 1. apríla 1963 a preto mu nárok na starobný dôchodok ani nemohol
piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., t.j.
1 ZSZ vzniknúť, lebo mu nárok na starobný dôchodok nevznikol do
1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. len v určitom, prechodnom období. 7. Keďže žalobca vykonával službu vojaka z povolania zaradenú v I. kategórii funkcií v rozsahu 18 rokov a 65 dní, teda získal 18 rokov služby I. kategórie funkcií, v zmysle § 174 ods. 1 písm. b/ ZSZ tak podmienku potrebnej doby služby v I. kategórii funkcií pre vznik nároku na starobný dôchodok splní dovŕšením dôchodkového veku 57 rokov dňom 10.04.2020, nakoľko splnil súčasne aj podmienku trvania zamestnania (služby) v I. kategórii funkcií do 31.12.1999
2 ZSZ. 8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť. Zastáva názor, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola podaná na základe splnených podmienok na priznanie starobného dôchodku
461/2003 Z.z. v spojitosti s ustanovením o znížení dôchodkového veku poistenca, ktorý odpracoval potrebný počet rokov v zamestnaní zaradenom do 1. pracovnej kategórie. Nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, resp. správnych orgánov, že (skorší) nárok na starobný dôchodok mu nevznikol z dôvodu, že bol prepustený zo zamestnania z dôvodu zníženia početného stavu ozbrojených síl a z organizačných zmien v čase, keď už nebol zaradený vo zvýhodnenej, ale v III. kategórii funkcií.
názoru sťažovateľa zákon neobsahuje žiadne časové obmedzenia, na základe ktorých, ak žalobca chce naplniť podmienku pre priznanie skoršieho odchodu do starobného dôchodku v súvislosti s pracovnými kategóriami po splnení základných podmienok
2 písm. d/. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietol, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok nie je, že by musel byť prepustený zo zamestnania zaradeného do zvýhodnenej kategórie funkcií, keďže toto z § 174 ods. 2 nevyplýva, ale podmienka je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii trvalo k 31.12.1999. Sťažovateľ ďalej poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 9So/155/2015 z 29.03.2017, z ktorého
neho vyplýva názor, že výkon zamestnania v I. pracovnej kategórii zakladá skorší vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením všeobecného dôchodkového veku, čím je jednoznačne vyvrátený výrok a tvrdenie krajského súdu o nemožnosti splnenia podmienok
Všetky podmienky v zmysle § 21 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení, okrem iného aj podmienku, že služba v I. kategórii funkcií trvala k 31.12.2003, splnil, čo odôvodňuje tým, že po 31.12.1999 sa nemohla objektívne splniť podmienka trvania takéhoto zamestnania. Z uvedených dôvodov krajský súd nesprávne právne posúdil vec a preto navrhuje, aby Najvyšší súd SR zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Spornou otázkou v danej veci sa stala aplikácia § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 10.4.2018, kedy dosiahol vek 55 rokov.
názoru sťažovateľa, nárok na starobný dôchodok mu vznikol v zmysle citovaného ustanovenia v spojení s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože splnil všetky podmienky stanovené v tomto ustanovení, vrátane podmienky, že zamestnanie v I. kategórii funkcií trvalo k 31.12.2003, kedy došlo k ukončeniu výkonu služby z dôvodov organizačných zmien, keď po 31.12.1999 sa nemohla objektívne splniť podmienka trvania takéhoto zamestnania. Naopak
žalovanej nárok sťažovateľa na starobný dôchodok k tomuto dátumu nevznikol ani
1 písm. b/ citovaného zákona, ani
1 citovaného zákona. Nárok na starobný dôchodok vznikne sťažovateľovi ku dňu dosiahnutia veku 57 rokov v zmysle § 174 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 174 ods. 2 citovaného zákona. 12.
prechodného ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 13.
1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999
druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. 14.
4 citovaného zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. 15.
decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie. 16.
1 písm. b/ ZSZ občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/. 17.
1 ZSZ služba vojakov z povolania (ďalej len „služba“) vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia
druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie. 18.
1 písm. a/ ZSZ vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. 19.
174 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona občan, ktorý vykonával pred
2 citovaného zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k
1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom zabezpečení). Službu vojaka z povolania vykonával v rozsahu 22 rokov a 58 dní, z toho v rozsahu 18 rokov a 65 dní bol zaradený do I. kategórie funkcií, v rozsahu 92 dní v II. kategórii funkcií a v rozsahu 4 roky a 1 deň v III. pracovnej kategórii. Dňa 31.12.2003 bol jeho služobný pomer profesionálneho vojaka ukončený prepustením v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl a v dôsledku organizačných zmien
1 písm. c/ zákona č. 370/1997 Zb. o vojenskej službe a splnil tak podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok
2 zákona č. 328/2002 Z.z. teda z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení. Toto ustanovenie stanovovalo všeobecné podmienky nároku na starobný dôchodok. V zmysle ods. 1 písm. b/ tohto ustanovenia podmienkou nároku na starobný dôchodok bolo, že občan bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. písm. b/ a z tohto zamestnania bol prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/. V prípade sťažovateľa podmienka trvania zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. po dobu najmenej 15 rokov bola splnená, keďže sťažovateľova služba v trvaní 18 rokov a 65 v I. kategórii funkcií sa v zmysle § 14 ods. 4 tohto zákona hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. 23. Nebola však splnená posledná podmienka a to, že žiadateľ o starobný dôchodok musel byť z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/. Sťažovateľ namietal, že k uvoľneniu došlo v súvislosti z uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení
3 písm. d/. Z gramatického a logického výkladu § 21 ods. 1 písm. b/ však vyplýva, že je potrebné, aby k uvoľneniu došlo zo zamestnania, z ktorého sa odvodzuje nárok na skorší odchod do dôchodku špecifikovaného v tomto ustanovení, teda konkrétne zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b/. Takým zamestnaním bola u sťažovateľa len služba zaradená do I. kategórie funkcií; uvedené zaradenie skončilo sťažovateľovi dňom
ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia v zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú. Ide o nároky, ktoré vznikli pred 01.01.2000 a jeho účelom bolo zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely zákona o sociálnom zabezpečení, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie, aj po účinnosti tejto novely (z.č. 355/1999 Z.z.). Tieto nároky sa posudzovali
prechodného ustanovenia § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, ako tomu bolo aj v prípade sťažovateľa. Aj v jeho prípade sa nárok na starobný dôchodok, keďže vykonával pred 1. januárom 2000 službu I. alebo II. kategórie funkcií, posudzoval
tohto ustanovenia. Na priznanie dôchodku
1 písm. b/ neboli splnené podmienky, hoci bolo prihliadnuté na to, že v I. kategórii funkcií žalobca získal najmenej 15 rokov. Nebola totiž splnená ďalšia podmienka, aby k prevedeniu alebo uvoľneniu z racionalizačných dôvodov došlo v čase zaradenia jeho zamestnania (služby) do I. kategórie funkcií. 25. Správne teda postupovala žalovaná, ak žiadosť sťažovateľa o starobný dôchodok posudzovala aj
1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení. Sťažovateľ nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ani
tohto ustanovenia, pretože nevykonával službu zaradenú do I. kategórii funkcií najmenej 20 rokov. Zároveň správne konštatovala, že nárok na starobný dôchodok mu vznikne v zmysle § 174 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 174 ods. 2 citovaného zákona až dosiahnutím veku 57 rokov, pretože bol zamestnaný 18 rokov v službe I. kategórii funkcií a zároveň jeho služba trvala k
Správny súd
názoru kasačného súdu neopomenul aplikáciu tohto ustanovenia, keď posudzoval splnenie podmienok § 21 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení tak, že dobu služby v I. kategórii funkcií získanú
tohto zákona bral ako relevantnú pre posudzovanie nároku na starobný dôchodok. Samotné zaradenie služby do I. kategórie funkcií však v danom prípade nemalo za následok vznik nároku na starobný dôchodok, pretože bolo potrebné kumulatívne splniť ďalšiu podmienku, ktorá už splnená nebola.
prechodného ustanovenia §
1 a § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, alebo na účely nároku na starobný dôchodok
1 a 2 citovaného zákona. 31. Ustanovenie § 174 je zaradené v desiatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31.12.1999 (pôvodne po 31.12.1992) a je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku
1 a § 132 ods. 1 citovaného zákona len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok
1 a § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k
všeobecných ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení, t.j.
1 alebo § 132 ods. 1, je možné tento nárok priznať iba
tohto prechodného ustanovenia, ak sú splnené podmienky v ňom uvedené. Ak po 31. decembri 1999 sťažovateľ nemohol objektívne splniť podmienku trvania služby v I. kategórii funkcií potrebnú na aplikáciu § 21 ods. 1, potom je potrebné priznať nárok na starobný dôchodok
1, 2 citovaného zákona za splnenia tam stanovených podmienok. Právny názor vyslovený sťažovateľom v kasačnej sťažnosti, že splnil podmienky stanovené v § 21 ods. 1 písm. b/ práve preto, že po 31. decembri 1999 nemohol objektívne splniť podmienku trvania zamestnania v I. kategórii funkcií po dobu 20 rokov
1 písm. a/ alebo
1 písm. c/, nemá podklad v žiadnom právnom predpise. Pokiaľ sťažovateľ objektívne nemohol splniť podmienku trvania služby v I. kategórii funkcií po dobu 20 rokov po
ustanovenia § 174, ale
ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/, v ktorom táto podmienka stanovená je. Nie je preto možné dôvodiť obsahom ustanovenia, ktoré v danom prípade nebolo aplikované. Napokon samotné (budúce) splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok
sťažovateľa vyplýva názor, že výkon zamestnania v I. pracovnej kategórii zakladá skorší vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením všeobecného dôchodkového veku, čím je jednoznačne vyvrátený výrok a tvrdenie krajského súdu o nemožnosti splnenia podmienok
V prvom rade je potrebné konštatovať, že uvedený rozsudok rieši právnu otázku, či je možné hodnotiť dobu zamestnania zaradeného do I. alebo II. pracovnej kategórie v zmysle § 174 zákona o sociálnom zabezpečení ako doby služby vojaka z povolania v I. alebo II. kategórii funkcií, pričom prichádza k záveru, že takéto hodnotenie je vylúčené. Súd tiež konštatoval, že ustanovenie § 174 malo za cieľ (v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1999) odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok
tohto zákona po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie
2 zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Záver sťažovateľa, že výkon zamestnania v I. pracovnej kategórii zakladá skorší vznik nároku na starobný dôchodok, je konštatovanie neúplné a mohlo by byť pravdivé iba za splnenia ďalších podmienok stanovených či už v § 174 alebo § 21 či § 132 zákona o sociálnom zabezpečení.
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež
už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva
čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo
čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017). 39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol
40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd
1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobca v konaní nebol úspešný a preto nemá právo na náhradu trov kasačného konania. U žalovanej súd nezistil dôvod, pre ktorý by mohla náhradu dôvodne vynaložených trov konania spravodlivo požadovať a preto jej náhradu trov kasačného konania nepriznal. 41. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.