Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/51/2020 Identifikačné číslo spisu: 6116203700 Dátum vydania rozhodnutia: 25.02.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 205

CSP súd má alebo nemá povinnosť považovať za pravdivé a preukázané skutočnosti osvedčené svedeckou výpoveďou riadne poučeného svedka, obsiahnutou vo verejnej listine - súdnej zápisnici z pojednávania, riadne vyhotovenej súdom prvého stupňa v inom (už dávnejšie ukončenom) súdnom konaní, to všetko v situácii, keď protistrana v prebiehajúcom konaní spochybnila pravdivosť uvedených skutočností uvedených v zápisnici, no opak nebol preukázaný.“ Argumentovali tým, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd uvedenú otázku vyriešili nesprávne, keď v priamom rozpore so znením §

§ 205

CSP nepriznali skutočnostiam uvedeným vo výpovedi svedka, obsiahnutej v zápisnici z pojednávania z

1. marca 2009, vyhotovenej Okresným súdom Banská Bystrica v konaní sp. zn. 64Cb/205/2008, charakter vyvrátiteľnej domnienky a nepovažovali tieto skutočnosti za preukázané, hoci v konaní nebol preukázaný opak. Nesprávnou interpretáciou a aplikáciou uvedených ustanovení sa odvolací súd odklonil od dlhodobo ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“): uznesenie sp. zn. 3Cdo/61/1999 z
2. novembra 1999, rozsudok sp. zn. 1Cdo/15/2003 z
3. septembra 2003, rozsudok sp. zn. 2Cdo/11/2007 z
4. decembra 2008, rozsudok sp. zn. 2Cdo/199/2005 z
5. marca 2010, uznesenie sp. zn. 4Cdo/240/2010 z
6. októbra 2010, uznesenie sp. zn. 1Cdo/18/2013 z
7. novembra 2013, uznesenie sp. zn. 8Cdo/252/2014 z
8. decembra 2014 a uznesenie sp. zn. 1Cdo/185/2017 zo
9. decembra
11. Podľa dovolateľov ich právny nárok vychádza z ustanovenia § 19 ZOZ, pričom úlohou súdu bolo posúdenie, či preukázali kumulatívne splnenie všetkých znakov hypotézy uvedeného ustanovenia, a to, že: a/ žalobca je majiteľom (staršej) zahraničnej ochrannej známky, b/ na inom území došlo k zápisu neskoršej (zhodnej alebo zameniteľnej) ochrannej známky (bez súhlasu majiteľa skoršej zahraničnej ochrannej známky) a c/ subjekt, na ktorého meno bola ochranná známka zapísaná bol (v čase podania prihlášky) obchodným zástupcom žalobcu. Splnenie znakov hypotézy § 19 ZOZ uvedených v bodoch a/ a b/ žalobcovia preukázali a v konaní neboli sporné, pričom splnenie posledného znaku (bod c/) žalobcovia preukazovali svedeckou výpoveďou svedka Ing. D., obsiahnutou v zápisnici z pojednávania Okresného súdu Banská Bystrica z
12. marca 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 64Cb/205/
13. Pravdivosť a správnosť zápisu svojej výpovede Ing. D. spochybnil, no nevyvrátil. Odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) vec nesprávne právne posúdil, keď neuznal kumulatívne splnenie všetkých znakov hypotézy § 19 ZOZ napriek tomu, že obsah svedeckej výpovede s charakterom vyvrátiteľnej domnienky nebol v konaní vyvrátený dôkazom opaku v zmysle §

§ 205CSP.

Žalobcovia preto navrhli, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

1. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu navrhli, aby dovolanie žalobcov dovolací súd odmietol.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je potrebné odmietnuť.
3. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.
4. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).
5. Žalobcovia v rozhodovanej veci vyvodzovali prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP. Podľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §
7. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 2Cdo/54/2018, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).
8. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).
9. Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Prípustnosť dovolania nezakladá ani všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (resp. jeho právnymi závermi).
10. Za otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri riešení ktorej sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolateľ označil otázku: „či v zmysle §

§ 205

CSP súd má alebo nemá povinnosť považovať za pravdivé a preukázané skutočnosti osvedčené svedeckou výpoveďou riadne poučeného svedka, obsiahnutou vo verejnej listine - súdnej zápisnici z pojednávania, riadne vyhotovenej súdom prvého stupňa v inom (už dávnejšie ukončenom) súdnom konaní, to všetko v situácii, keď protistrana v prebiehajúcom konaní spochybnila pravdivosť uvedených skutočností uvedených v zápisnici, no opak nebol preukázaný.“ Dovolateľ v dovolaní tvrdil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, konkrétne poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/61/1999, 1Cdo/15/2003, 2Cdo/11/2007, 2Cdo/199/2005, 4Cdo/240/2010, 1Cdo/18/2013, 8Cdo/252/2014 a 1Cdo/185/

1. Dovolací súd konštatuje, že napriek uvedenému, dovolanie žalobcov podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP prípustné nie je.
2. Ako už dovolací súd uviedol vyššie, právna otázka položená dovolateľom v dovolaní musí byť zásadná pre rozhodnutie vo veci, čo znamená, že od jej vyriešenia záviselo rozhodnutie súdu v spore. Dovolateľmi položená otázka uvedené kritérium nespĺňa a jej formulácia opomína základné závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho (i prvoinštančného) súdu. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver najvyššieho súdu rozhodujúceho o dovolaní.
3. Z rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie, výslovne vyplýva, že súdy nižšej inštancie svoje rozhodnutia založili na tom, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo - v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých znakov hypotézy ustanovenia § 19 ZOZ. Konkrétne nebolo v konaní preukázané tvrdenie, že subjekt, na ktorého meno bola ochranná známka zapísaná (žalovaný 1/) bol (hoci aj nepriamym) obchodným zástupcom žalobcu 2/ na území Slovenska; zároveň v konaní nebolo preukázané, že žalovaný 1/ v čase podania prihlášok ochranných známok OPENBOX na Slovensku konal v rozpore s právom, teda, že by podal prihlášku ochrannej známky ako obchodný zástupca žalobcu 2/ bez jeho súhlasu. V tomto smere rozhodnutie spočívalo v závere o neunesení dôkazného bremena na žalujúcej strane. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že súdy nespochybňovali skutočnosť, že zápisnica z pojednávania je verejnou listinou, ale obsah výpovede v nej obsiahnutej, s prihliadnutím na ďalšie vykonané dôkazy (vyhlásenie p. D. a p. T.) ako aj na zrejmé nesprávnosti uvedené v tejto zápisnici, nepovažovali za priamy dôkaz vzťahu obchodného zastúpenia medzi žalobcom 2/ a žalovaným 1/. Žalobcami nastolená otázka tak v riešenej veci nemôže priniesť zmenu záverov konajúcich súdov a jej riešenie v kontexte vykonaného dokazovania nemôže dovolateľom priniesť pozitívny výsledok v spore a ich právne postavenie sa nezmení.
4. V tejto súvislosti dovolací súd zvýrazňuje, že dovolanie nepredstavuje (ďalší) opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd z hľadiska úpravy a zamerania dovolacieho konania nie je tzv. skutkovým súdom, čo znamená, že nemôže formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdmi nižších inštancií, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvoinštančného a odvolacieho) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Vyplýva to z ustanovenia § 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia (§ 191 ods. 1 CSP, § 378 ods. 1 CSP). Dovolacou otázkou, tak ako bola dovolateľmi vymedzená, sa však dovolatelia v podstate domáhajú revízie skutkového stavu, čo nie je v dovolacom konaní prípustné.
5. V neposlednom rade, pokiaľ dovolatelia poukazujú na rozhodnutia dovolacieho súdu (čo by ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu), v ktorých je podľa názoru dovolateľov riešená uvedená právna otázka odlišne ako ju vyriešil odvolací súd, dovolací súd uvádza, že v dovolateľmi označených rozhodnutiach dovolací súd neriešil otázku prezumpcie správnosti a pravdivosti skutočností osvedčených svedeckou výpoveďou obsiahnutou v súdnej zápisnici z pojednávania. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/61/1999 z
6. novembra 1999 sa týkalo vzdania sa práva na podanie odvolania; v rozsudkoch sp. zn. 1Cdo/15/2003 z
7. septembra 2003, sp. zn. 2Cdo/11/2007, z
8. decembra 2008 a sp. zn. 2Cdo/199/2005 z
9. marca 2010 a v uznesení sp. zn. 1Cdo/185/2017 zo
10. decembra 2019, najvyšší súd riešil otázku osvedčovania listín notárom; uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/240/2010 z
11. októbra 2010 a sp. zn. 1Cdo/18/2013 z
12. novembra 2013 sa týkali doručeniek a v uznesení sp. zn. 8Cdo/252/2014 z
13. decembra 2014 sa najvyšší súd zaoberal dovolateľom tvrdeným odmietnutím súdu protokolovať „veci zásadného významu“ do zápisnice z pojednávania. Z obsahu spisu, a predovšetkým z rozhodnutí súdov oboch inštancií nevyplýva, že by tieto súdy nerešpektovali právne závery obsiahnuté v dovolateľom označených rozhodnutiach najvyššieho súdu, nakoľko nešlo o skutkovo a právne obdobné veci v porovnaní s vecou, ktorá je predmetom tohto sporu.
14. Záverom dovolací súd uvádza, že prípadné nerešpektovanie ust. § 205 CSP, tiež v spojitosti s ust. § 192 CSP, z hľadiska existencie vyvrátiteľnej domnienky pravdivosti obsahu verejnej listiny, zo strany konajúcich súdov, by vo všeobecnosti mohlo byť dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP (ak by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Dovolatelia však vadu zmätočnosti v procesnom postupe konajúcich súdov nižšej inštancie podľa uvedeného ustanovenia nenamietali (viď § 440 CSP) a zároveň dovolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že z obsahu spisu ani nevyplýva, že by k uvedenej vade postupom odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie v tomto konaní došlo.
15. Dovolací súd pre bližšie vysvetlenie považuje za potrebné k prijatým záverom dodať (obiter dictum) aj nasledovné.
16. Zápisnica o súdnom pojednávaní má vo všeobecnosti v zmysle ustálenej judikatúry povahu verejnej listiny (pozri napr. 2Cdo/119/2011, II. ÚS/333/2014). Zápisnica o súdnom pojednávaní spísaná v inom súdnom konaní, a ako dôkaz vykonaná v ďalšom (napr. tu posudzovanom) súdnom konaní, z hľadiska úpravy dokazovania v Civilnom sporovom poriadku (§ 185 až § 211) vo svojej podstate predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov - listinu, a to verejnú listinu. Listiny sú jedným z tzv. klasických (zákonom pomenovaných) dôkazných prostriedkov v civilnom procese a intenzita ich dôkaznej sily je rozdielna podľa toho, či ide o listiny verejné alebo ostatné, ktoré sa označujú ako súkromné. Listina je v podstate písomná správa podávaná na hnuteľnom podklade, na akom bývajú obvykle takéto správy podávané (papier, pergamen a pod.) a je vydavateľom podpísaná. V civilnom konaní pri dokazovaní listinou skúma súd jej pravosť, t. j., či pochádza od toho, kto je na nej ako vydavateľ podpísaný, či nie je jej obsah porušený a ďalej správnosť jej obsahu.
17. Verejná listina je listina vydaná súdom alebo iným štátnym orgánom v medziach ich právomoci alebo listina, ktorá bola osobitným predpisom za takú vyhlásená; je považovaná za dôkazný prostriedok veľmi preukazný (presvedčivý, evidentný, nesporný). Pokiaľ nie je pochybná jej pravosť (napr., že bola sfalšovaná), potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo prehlásenie orgánu, ktorý listinu vydal. V tomto smere sú potom súdy aj iné štátne orgány takouto listinou viazané. Ak verejná listina obsahuje osvedčenie alebo potvrdenie nejakej skutočnosti (napr. potvrdenie obce, že pre povinného je zabezpečené náhradné bývanie), potom potvrdzuje aj pravdivosť tejto skutočnosti, pokiaľ nie je dokázaný opak. Tým sa líši od súkromnej listiny, kde stačí popretie správnosti jej obsahu (napr. o zaplatení dlhu) k tomu, aby jej správnosť (pravdivosť) musela byť preukazovaná tým, kto sa jej dovoláva (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/13/2009).
18. Podľa ustanovení § 99 CSP a § 52 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, zápisnica o súdnom pojednávaní obsahuje najmä presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania, označenie prejednávanej veci, označenie osôb prítomných na pojednávaní, opis priebehu pojednávania, podstatný obsah výpovedí a prednesov, výroky rozhodnutia, ako aj všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. Z uvedeného vyplýva, že účelom zápisnice o súdnom pojednávaní je zaznamenanie tohto procesného úkonu súdu v listinnej podobe tak, aby poskytovala súdu, stranám a ich zástupcom jasný obraz o priebehu pojednávania.
19. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
20. V zápisnici o pojednávaní ako verejnej listine sa prezumuje správnosť a pravdivosť údajov v nej uvedených. V prípade svedeckej výpovede zachytenej v zápisnici o pojednávaní je pravdivosť toho, čo (zápisnica) osvedčuje alebo potvrdzuje, v zmysle ustanovenia § 205 CSP potrebné vnímať len ako osvedčenie - potvrdenie účasti svedka na konkrétnom pojednávaní a zaznamenania (podstatného) obsahu jeho výpovede na tomto pojednávaní. Uvedené vyplýva zo samotnej povahy zápisnice o pojednávaní, ktorá má slúžiť predovšetkým ako záznam priebehu pojednávania. Vyplýva to aj z dikcie ust. § 99 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch zápisnica. Inými slovami, zápisnica o pojednávaní zachytávajúca výpoveď svedka (ako verejná listina podľa § 205 CSP), potvrdzuje existenciu a priebeh daného procesného úkonu, pravdivosť toho, že sa svedok pojednávania zúčastnil a čo vypovedal. Podľa názoru dovolacieho súdu v tomto smere je nevyhnutné rozlišovať medzi prezumpciou správnosti a pravdivosti zápisnice o pojednávaní (ako osvedčenia priebehu pojednávania) a prezumpciou správnosti a pravdivosti obsahu svedeckej výpovede, na ktorú ustanovenie § 205 CSP z hľadiska hodnotenia dôkazov nedopadá. Z uvedeného, na skutočnosti uvádzané vo výpovedi svedka, len z dôvodu jej zachytenia v zápisnici zo súdneho pojednávania, nemožno bez ďalšieho v inom konaní nahliadať v zmysle § 205 CSP ako na objektívne pravdivé a preukázané (ako priamy dôkaz preukazujúci určitú skutočnosť). Zároveň nemožno zo žiadneho z ustanovení CSP vyvodiť, že súd nemôže vyhodnotiť svedeckú výpoveď zaprotokolovanú v zápisnici v inom konaní v rámci voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP).
21. V prípade dokazovania obsahom svedeckej výpovede v inom konaní, zisťovanej zo zápisnice o pojednávaní spísanou (iným) súdom, do ktorej bola výpoveď svedka zaznamenaná, sa súd v podstate zaoberá popri sebe dvomi dôkaznými prostriedkami a to nosičom, záznamom svedeckej výpovede, ktorým je listina - zápisnica o pojednávaní ako verejná listina osvedčujúca priebeh a obsah výpovede svedka a samotnou svedeckou výpoveďou z hľadiska jej pravdivosti, úplnosti, vierohodnosti, či súladnosti s inými dôkazmi. Teda verejná listina - zápisnica o pojednávaní zachycuje predovšetkým kto vypovedal, pred akým orgánom, na aké otázky, miesto a čas výpovede a tiež, či svedecká výpoveď bola ako dôkaz v konaní vykonaná procesne prípustným spôsobom (po zákonnom poučení). Avšak samotné zachytenie výpovede svedka (v inom súdnom konaní) do zápisnice ako verejnej listiny nezbavuje súdu možnosti a súčasne procesnej povinnosti hodnotiť samotnú svedeckú výpoveď spôsobom podľa ust. § 191 ods. 1 CSP. Zachytenie výpovede do zápisnice v inom súdnom konaní, nezbavuje výpoveď svedka jej procesného charakteru ako samostatného dôkazného prostriedku, ani ho fundamentálne nemení, z hľadiska potreby jeho voľného hodnotenia súdom podľa zákonných kritérií, vyžadovaných pre vyvodenie relevantných skutkových zistení a záverov. Inými slovami, hodnotenie svedeckej výpovede súdom postupom v zmysle § 191 ods. 1 CSP, z hľadiska jej vierohodnosti, pravdivosti, správnosti, nemožno nahradiť len poukazom na zachytenie tohto dôkazu v zápisnici o pojednávaní ako verejnej listine. To, či svedok v inom konaní (ne)pravdivo vypovedal o určitých skutočnostiach, môže a musí byť podrobené hodnotiacemu kritickému úsudku súdu v civilnom procese v inej veci, pokiaľ možno, akoby vypovedal pred súdom v danom konaní priamo. Dôkaznú silu obsahu (pravdivosti, správnosti) výpovede svedka nezvyšuje len samotná okolnosť jej zachytenia do zápisnice v (inom) súdnom konaní. Dôkaznú silu toho - ktorého dôkazu mu priraďuje až súd ako výsledok jeho hodnotenia vykonaného dokazovania zákonom aprobovaným spôsobom.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že v prípade dovolania žalobcov nedošlo k naplneniu podmienok pre prípustné dovolanie podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Preto najvyšší súd dovolanie žalobcov odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.
23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v prípade neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP ). O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
25. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.