svojich tvrdení síce mal k dispozícii v priebehu pôvodného konania, ale ich nepredložil, uviedol, že sa nejedná o taký dôkaz, ktorý by žalobca objektívne bez svojej viny nemohol použiť už v pôvodnom konaní. V prípade zmluvy o spolupráci v oblasti sprostredkovania poistenia uzavretej medzi žalovanou a poisťovňou, ktorá nebola predložená v úplnom znení, ale len v časti týkajúcej sa predmetu konania, nejde o taký dôkaz, ktorý sa z dôvodu existencie objektívnych prekážok nemohol v pôvodnom konaní vykonať a ani o taký, ktorý by mohol pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie s poukazom na ďalšie listinné dôkazy, ktoré už boli súdom vykonané. Zdôraznil zásadu zachovania právnej istoty v právoplatne rozhodnutej veci a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietal, že súdy oboch nižších inštancií mu nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K uvedenej vade došlo
jeho názoru tým, že súdy nevykonali ním navrhnutý dôkaz - zmluvu o spolupráci v oblasti sprostredkovania poistenia v celom jej rozsahu, ktorá mala vo svojich zvyšných častiach, ktoré súdu v pôvodnom konaní predložené neboli a sám nimi nedisponoval, preukázať, že zmluvný vzťah, z ktorého vyvodzuje svoj nárok na poistené plnenie, vznikol medzi ním a žalovanou, a nie poisťovňou. Uvedený dôkaz mohol preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože mal osvedčiť, že pasívna vecná legitimácia žalovanej v predmetnom konaní je daná a zamietnutie žaloby v pôvodnom konaní pre jej údajný nedostatok bolo nesprávne. Pokiaľ súdy navrhnutý dôkaz odmietli vykonať, absencia riadneho odôvodnenia jeho nevykonania v zmysle § 220 ods. 2 CSP spôsobuje, že ich rozhodnutia sú arbitrárne. Navrhol zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších inštancií a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť a obnovu konania povoliť. 4. Žalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutia súdov oboch nižších inštancií považuje za vecne správne.
jej názoru žalobcom označený dôkaz nepredstavuje spôsobilý dôvod obnovy pôvodného konania. Zároveň dodala, že dovolacie dôvody nie sú vymedzené zákonom požadovaným spôsobom, pretože
svojho obsahu sa nimi v skutočnosti namieta nesprávne právne posúdenie veci, ktoré však vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá. Navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť. Uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej len ,,dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky
CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je treba odmietnuť (§ 447 písm. c) CSP). 6.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7.
f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.
CSP dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 9.
CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené v podanom dovolaní. 10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov (I. ÚS 26/94). 11. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Porušenie práva na spravodlivý (riadny) proces nie je však možné vykladať tak, že by sa dovolateľovi garantoval úspech v konaní, či sa zaručovalo právo na rozhodnutie zodpovedajúce jeho predstavám (I. ÚS 50/04). Okolnosť, že dovolateľ so závermi či názormi odvolacieho súdu nesúhlasí, nemôže sama osebe založiť prípustnosť ani dôvodnosť dovolania. 12. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý sa podáva proti právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej. Samotným jej podaním nedochádza k automatickej obnove pôvodného konania. Súd je povinný najskôr skúmať jej prípustnosť a ak dospeje k záveru, že podmienky prípustnosti splnené sú (§ 397 až § 408 CSP), preskúma jej dôvodnosť, teda či stranou uplatnený dôvod žaloby na obnovu konania je skutočne daný. V prípade, ak súd zistí, že žaloba na obnovu konania je podaná dôvodne, rozhodne rozsudkom, že obnovu konania povoľuje (§ 414 CSP). Následne až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku sa obnovuje pôvodné konanie a súd vec znova meritórne prejedná (§ 416 CSP). Z uvedeného teda vyplýva, že konanie o žalobe na obnovu konania prebieha v dvoch fázach, a to v prvej fáze (t. j. v konaní o povolenie obnovy konania), v ktorej sa súd zaoberá len otázkou, či obnovu konania povolí alebo nie (§ 413 a § 414 CSP), a následne v druhej fáze (t. j. v konaní po povolení obnovy konania), ktorá nastáva len vtedy, ak súd obnovu konania skutočne povolí, a ktorá vo svojej podstate predstavuje pokračovanie v pôvodnom konaní a opätovné prejednanie veci (§ 416 a § 417 CSP). 13. V preskúmavanej veci žalobca namietal postup súdov nižších inštancií z dôvodu nevykonania ním navrhnutého dôkazu, ako aj z dôvodu neuvedenia dôvodov jeho nevykonania v odôvodnení rozhodnutia. Nesprávnym postupom malo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces, v dôsledku čoho považoval napadnuté rozhodnutia za arbitrárne. 14. Vykonávanie dokazovania v konaní o žalobe na obnovu konania, vrátane určenia jeho rozsahu, je závislé od procesnej fázy, v ktorej sa konanie aktuálne nachádza. To znamená, že v prvej fáze konania (t. j. v konaní o povolenie obnovy konania) sa dokazovanie vykonáva len v rozsahu relevantnom pre zistenie prípustnosti a dôvodnosti podanej žaloby na obnovu konania, a až v druhej fáze (t. j. v konaní po povolení obnovy konania) sa vykonávanie dôkazov zameriava k predmetu konania vo veci samej. V prvej fáze konania o žalobe na obnovu konania sa teda nevykonáva dokazovanie v pravom slova zmysle. Súd sa v nej nezameriava na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania, ale zaoberá sa jednotlivými dôkazmi výhradne z hľadiska relevantného v zmysle § 397 písm.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. 20.
názoru dovolacieho súdu prijaté skutkové a právne závery súdov nižších inštancií možno považovať za logické, vychádzajúce zo skutkových okolností veci a relevantných právnych noriem a nemožno im vyčítať takú svojvoľnosť či neudržateľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť ich rozhodnutí. Žalobcom navrhované skúmanie zmluvy o spolupráci v oblasti sprostredkovania poistenia z hľadiska doby jej platnosti, či vôbec jej existencie (keďže
jeho tvrdenia nie je registrovaná Národnou bankou Slovenska) by prichádzalo do úvahy až vo fáze konania po povolení obnovy konania, pretože ide o skúmanie viažuce sa na meritum veci. Samotné spochybnenie existencie alebo platnosti tejto zmluvy avšak nie je spôsobilé založiť dôvod na obnovu konania v zmysle § 397 písm.
f) CSP. 22. Z týchto dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu
c) CSP, lebo smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 23. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v dovolacom konaní, ktorej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.