2, § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do
c/ Tr. por. sa dovolanie obvinených J. K. a E. K. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo 6. septembra 2005, sp. zn. 1 T 28/05, boli obvinení J. K. a E. K. uznaní za vinných zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve
2, § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 14. októbra 2004 asi o 14.20 hod. v L. na ulici M. č. X. spoločne prišli pred vchodové dvere bytu na treťom poschodí, kde po zazvonení im dvere bytu otvorila M. H., narodená X., pričom táto ich do bytu odmietla pustiť a vchodové dvere sa pred nimi snažila zatvoriť spoločne s manželom B. H., narodeným X., v čom im bránili J. K. a E. K. tým, že svoje nohy položili medzi prah a dvere, J. K. pritom držal ľavú ruku M. H. a obaja obžalovaní do dverí tlačili, následne vošli do chodby bytu, kde poškodenej M. H. nadávali do kuriev a vyhrážali sa jej zabitím a byt opustili až na výzvu M. H., že zavolá políciu, pričom naďalej do 4 Tdo 19/2006 2 dverí búchali a kopali zvonku, ktorým konaním došlo k poškodeniu vchodových dverí bytu a kukátka na dverách, čím pre M. H. bola spôsobená škoda vo výške 373 Sk. Za to im bol každému osobitne
2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon bol obom
1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
1 Tr. por. bola taktiež obom uložená povinnosť zaplatiť poškodenej M. H. spôsobenú škodu vo výške 373 Sk. Odvolania oboch obvinených proti tomuto rozsudku (podané v zákonnej lehote priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 6. septembra 2005 – č. l. 205 spisu) Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. januára 2006, sp. zn. 2 To 300/05, ako nedôvodné
por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) zamietol. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali obvinení J. K. a E. K. spoločným písomným podaním zo
1 Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) mal vec pre podstatné chyby konania, ktoré rozsudku predchádzali najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby, pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení a nutnosť vykonať pre objasnenie veci ďalšie dôkazy zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Preto
nich bol napadnutým rozhodnutím porušený zákon v ich neprospech v ustanoveniach § 258 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a § 256 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. 4 Tdo 19/2006 3 V ďalšom popreli spáchanie skutku, pre ktorý boli v predmetnom konaní odsúdení. Uviedli, že sa nedopustili násilného konania, ktorým by naplnili zákonné znaky trestného činu porušovania domovej slobody v zmysle odsudzujúcich rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa. Pokiaľ by sa orgány činné v trestnom konaní dôsledne riadili ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por., teda s rovnakou starostlivosťou objasňovali aj okolnosti svedčiace v ich prospech a aj v tomto smere vykonali nimi navrhované dôkazy a ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por., teda hodnotili ich v logických súvislostiach, dospeli by k iným skutkovým i právnym záverom. Z hľadiska dôkaznej situácie vytkli orgánom činným v trestnom konaní (vrátane súdov oboch stupňov), že počas celého konania neakceptovali ich návrh na zabezpečenie priestupkového spisu svedkyne M. H. č. O. (v tomto priestupkovom konaní v procesnom postavení obvinenej). Dôkazy obsiahnuté v tomto priestupkovom spise
dovolateľov vyvracajú, že by títo násilne vnikli do bytu poškodenej M. H. a poškodili jej dvere. Tieto dôkazy majú spochybňovať prítomnosť svedkov J. S. a A. S. v byte poškodenej H. v inkriminovanom čase, pričom poukazujú na jednotlivé dôkazy. Taktiež namietli, že odvolací súd nebral do úvahy výpovede príslušníkov policajného zboru (R. P., M. G., S. G.), ktorí, hoci boli prítomní na mieste činu, nepotvrdili poškodenie predmetných dverí a ani nedostali od nikoho informáciu o násilnom vniknutí do bytu. Uvedenými dôkazmi je
nich taktiež spochybnená autentickosť záznamu o odovzdaní veci na priestupok (svedok R. P.), hodnovernosť výpovede svedkyne (poškodenej) H. pokiaľ ide o tvrdenie, že v predmetnom čase došlo k zatekaniu vody do jej bytu, o čom dovolatelia predložili ako prílohu k dovolaniu listinný dôkaz – potvrdenie S. v L. (č. l. 247 spisu), z ktorého vyplýva, že v inkriminovanom čase nebola na bytovom družstve evidovaná žiadna porucha v byte poškodenej H. Napokon ako prílohu k dovolaniu predložili aj oznámenie prednostu Obvodného úradu v Lučenci o spôsobe vybavenia sťažnosti E. K. proti postupu pracovníčky tohto úradu pri prejednávaní predmetného priestupku (č. l. 246 spisu). Z oznámenia pritom vyplýva, že táto sťažnosť bola vyhodnotená 4 Tdo 19/2006 4 ako neopodstatnená vzhľadom na zastavenie predmetného priestupkového konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom o priestupkoch. Na základe výzvy okresného súdu (po vrátení veci najvyšším súdom) adresovanej obhajcovi obvinených, aby doplnil dovolanie o dovolací dôvod (resp. dôvody), o ktoré dovolanie opiera, v zmysle § 374 ods. 2 a § 371 Tr. por., tento v písomnom podaní z 11. septembra 2006 uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za založené na nesprávnom právnom posúdení skutku a na nesprávnom použití v dovolaní uvedených trestnoprávnych ustanovení. Ďalej uviedol, že tým, že nebol do všetkých dôsledkov v rámci hodnotenia dôkazov dodržaný postup
5, ods. 6 Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) je možné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Tým sú
obhajcu obvinených dané dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/, písm. j/ Tr. por. Z uvedeného vymedzenia dovolacích dôvodov je zrejmé, že dovolatelia napadli uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Dovolací súd nie je legitimovaný v danom prípade posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní. Vo vzťahu k námietke dovolateľa o nesprávnej právnej kvalifikácii skutku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutok ustálený rozsudkom súdu 4 Tdo 19/2006 6 prvého stupňa a jeho právne posúdenie zodpovedá stavu veci a zákonu. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Z uvedeného vyplýva, že ak zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu vyplýva, že obvinení J. K. a E. K. násilím neoprávnene vnikli do bytu M. H. a B. H., neprináleží dovolaciemu súdu skúmať, či uvedený záver má oporu vo vykonanom dokazovaní. Došlo by tým totiž k skúmaniu správnosti zisteného skutkového stavu dovolacím súdom v rozpore s § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Pokiaľ ide o namietané „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“, dovolatelia neuviedli v dovolaní žiadne hmotnoprávne ustanovenie, pri aplikácii ktorého pochybili súdy oboch stupňov v pôvodnom konaní. Dovolatelia namietali výlučne porušenie ustanovení § 2 ods. 5, ods. 6, § 258 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ a § 256 Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), teda procesnoprávnych (a nie hmotnoprávnych) ustanovení. Pri viazanosti dovolacieho súdu dovolaním (§ 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 Tr. por.) tak z hľadiska dovolacích dôvodov (§ 371 Tr. por.), ako aj chýb dovolaním vytýkaných, naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu – „nesprávneho použitia iných hmotnoprávnych ustanovení“ taktiež nebolo zistené.
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Z dovolania je zrejmé, že naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu dovolatelia vidia v nesprávnom hodnotení dôkazov súdmi oboch stupňov. Z úpravy dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. však vyplýva, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom smerujúcim k náprave právnych (nie skutkových) chýb rozhodnutí súdov, resp. chýb v konaní, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali. Dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por. možno uplatniť len v prípade, že dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazov, nemožno ním však (úspešne) 4 Tdo 19/2006 7 napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu súdom, čo možno vyvodiť zo samotného významu slov „vykonať“ a „hodnotiť“ dôkaz. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por. je potrebné vykladať systematicky. Skutočnosť, že pod „nezákonným vykonaním dôkazu“ nemožno rozumieť „jeho nesprávne hodnotenie“ vyplýva (okrem gramatického výkladu) aj z toho, že § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vylučuje, aby dovolací súd skúmal a menil správnosť a úplnosť zisteného skutku. Opačný výklad dovolacieho ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. by totiž pripúšťal obchádzanie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., preto je takýto výklad vylúčený.
1 písm. j/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie
1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.
1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní o odvolaní (toho času) obžalovaných J. K. a E. K. proti prvostupňovému rozsudku správne v intenciách prechodného ustanovenia § 564 ods. 3 Tr. por. aplikoval skorší procesnoprávny predpis – zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákonnému ustanoveniu § 316 ods. 1 Tr. por. pritom obsahom zodpovedá § 253 ods. 1 citovaného zákona. Krajský súd ako súd odvolací však predmetné odvolania zamietol
141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ako nedôvodné, teda zamietol ich po meritórnom preskúmaní napadnutého rozsudku v zmysle § 254 ods. 1 citovaného zákona a nie z procesných dôvodov
1 tohto zákona. 4 Tdo 19/2006 8 Nakoľko v pôvodnom konaní nenastala procesná situácia predpokladaná ustanovením § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por., ktorým je rozhodnutie
1 Tr. por. alebo
1 skoršieho procesnoprávneho predpisu, uplatnenie uvedeného dovolacieho dôvodu nie je dôvodné.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ a písm. j/ Tr. por., a tak
c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvinených J. K. a E. K. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 11. marca 2008 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.