1, 2 Trestného zákona účinného do
3 Trestného poriadku z dôvodov
1 Trestného poriadku člen senátu JUDr. Peter Paluda je v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 TdoV 1/
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a ďalšie uznesenie daného orgánu, ktorým bolo trestné stíhanie prerušené; na časť odôvodnenia svojho podania z 20. apríla 2020, ktorým doplnil dovolanie o dovolací dôvod
1 písm. b) Trestného poriadku; citáciu z dovolania z
obvineného JUDr. Peter Paluda zároveň v dovolacom senáte 1 TdoV 1/2020 plní podobnú úlohu, akú mali v dovolacom senáte 2 TdoV 12/2014 sudcovia JUDr. Peter Hatala a JUDr. Libor Duľa pre dominantného sudcu JUDr. Juraja Klimenta, t. j. zabezpečiť kontinuitu odvolacieho senátu 5 To. V ďalších častiach obvinený rozsiahlym spôsobom argumentoval k tzv. deharabinizácii, k sudcom JUDr. Liborovi Duľovi, JUDr. Petrovi Hatalovi, JUDr. Jurajovi Klimentovi (s citáciami rôznych mediálnych článkov), vykladal ustanovenie § 32 ods. 6 Trestného poriadku, vysvetľoval dôvod podania výzvy na zvolanie trestnoprávneho kolégia, ako sa aj vyjadroval k úkonom uskutočneným v prejednávanej trestnej veci, resp. pred jej začatím, k rozhodnutiu odvolacieho senátu z
1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
5 Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
3 Trestného poriadku o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako
odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Na úvod je potrebné uviesť, že jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada zákonného trestného procesu, ktorá vyjadruje požiadavku spravodlivého prejednania veci nezávislým a nestranným súdom. Právu na nestranný súd (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru) zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby postupovali nezaujato a neutrálne, bez nadŕžania a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje stranám konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc o nich rozhodnúť (II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05). Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v trestnom konaní garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania pre zaujatosť. Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov, či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní, ale na púhom predpoklade) alebo predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko, rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982). Nie je však možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti. Zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o nestrannosti sudcu prejednávajúceho vec (III. ÚS 16/00). Objektívna nestrannosť sa posudzuje
vonkajších objektívnych skutočností a spočíva v posúdení, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. Pri posudzovaní objektívnej nestrannosti platí tzv. teória zdania,
ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko, rozsudok ESĽP zo
subjektívneho postoja sudcu, ale
objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, k svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti (III. ÚS 24/05). Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že zákonného sudcu možno vylúčiť z vykonávania úkonov v trestnom konaní len z taxatívne vymedzených dôvodov spôsobilých vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti, a to pre jeho pomer k prejednávanej veci; k osobám, ktorých sa úkon priamo týka; k ich zástupcom alebo k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Pomerom k prejednávanej veci pritom treba rozumieť určitú zainteresovanosť vo veci procesne činného orgánu trestného konania na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu (alebo iného procesne činného orgánu - vyšetrovateľ, prokurátor) pristupovať k veci a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže spočívať napríklad v tom, že vo veci procesne činný orgán, resp. jeho príbuzní, rodinní príslušníci, osoby jemu blízke a podobne, boli činom poškodení, eventuálne procesne činný orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne. Pomerom procesne činného orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku sa rozumie jeho vzťah k niektorej z osôb tam uvedených, ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere procesne činného orgánu k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ďalej môže ísť o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah. „...Naopak sa za dôvod vylúčenia nepovažuje napr. rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu na prejednávanú vec na jednej strane a procesných strán na strane druhej, pokiaľ ide o právne otázky, ktoré sa majú vo veci riešiť, alebo len to, že sa obvinený nestotožňuje so skoršími pre neho nepriaznivými procesnými rozhodnutiami namietaného sudcu, hoci aj v prejednávanej veci, resp. iba skutočnosť, že sudca už rozhodoval v inej trestnej veci obvineného, resp. v inej jeho právnej veci, ktorá nesúvisí s prejednávaným prípadom. V tomto smere možno aktuálne doplniť, že ak
3 Trestného poriadku nie je skoršie rozhodnutie sudcu o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia, samo osebe dôvodom jeho vylúčenia, o to viac nemôže byť dôvodom vylúčenia sudcu jeho rozhodovanie v inej trestnej veci, ktorá s prejednávanou vecou nijak konkrétne nesúvisí. Uvedené z pohľadu § 32 ods. 6 veta za bodkočiarkou Trestného poriadku znamená, že procesne účinnou, t. j. spôsobilou vyvolať konanie, bude len taká námietka zaujatosti, ktorá je založená na skutočnostiach týkajúcich sa vzťahu sudcu k prejednávanej veci, teda k veci, z ktorej má byť vylúčený, alebo ku konkrétnym osobám, ktoré v nej vystupujú. Procesne úspešnou bude takáto námietka potom vtedy, ak v nej uvedené skutočnosti, posudzujúc ich zo subjektívneho i objektívneho hľadiska, preukážu taký pomer sudcu k prejednávanej veci alebo k už uvedeným osobám, ktorý vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Inak povedané, subjektívny a objektívny test nezaujatosti sudcu sa uplatní (aktivuje) iba pri posudzovaní dôvodov vylúčenia, ktoré sa týkajú prejednávanej veci a v nech vystupujúcich osôb.“ (uznesenie najvyššieho súdu z 5. januára 2021, sp. zn. 1 TdoVS 3/2020). To znamená, že vzbudiť pochybnosť o nezaujatosti by mohol iba pomer člena senátu JUDr. Petra Paludu k prejednávanej veci alebo k osobám vymenovaným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku v dôsledku ich pozitívneho alebo negatívneho vzťahu, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci a tým aj zasiahnuť do postavenia a práv obvinených, avšak nie pomer sudcov nerozhodujúcich o dovolaní obvineného, ani postup členov dovolacieho senátu v inej trestnej veci nesúvisiacej s aktuálnym dovolacím konaním. Po preskúmaní námietky najvyšší súd konštatuje, že nevzhliadol dôvody nekonať o vnesenej námietke zaujatosti voči JUDr. Petrovi Paludovi v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku a súčasne zistil, že sú naplnené dôvody na jeho vylúčenie. Vyjadrenie člena senátu pre média, ktoré by mohlo navodiť dojem o priznaní viny obvineným, ako aj nadväzujúce trestné konanie pre trestný čin ohovárania, v ktorom JUDr. Peter Paluda vystupoval v pozícii svedka, sú takej intenzity, že objektívne vzbudzujú pochybnosť o nezaujatosti JUDr. Petra Paludu k obvinenému X. Š.. Je zjavné, že JUDr. Peter Paluda si o konaní obvineného urobil záver, ktorý by predstavoval prekážku pri jeho rozhodovaní o dovolaní obvineného. Vylúčenie člena senátu JUDr. Petra Paludu podporuje aj jeho oznámenie zaujatosti, z ktorého vyplýva, že JUDr. Peter Paluda sa zo subjektívneho hľadiska cíti zaujatý, pretože si na základe vyjadrenia obvineného mal spraviť úsudok o jeho vine. Dovolací súd vyhodnotil oznámenie zaujatosti
obsahu ako vyjadrenie JUDr. Petra Paludu k podanej námietke zaujatosti, keďže potvrdzuje obvineným uvádzaný dôvod vylúčenia člena senátu. Navyše po vylúčení JUDr. Petra Paludu z dovolacieho konania v súlade s návrhom obvineného sa rozhodovanie o oznámenej zaujatosti JUDr. Petrom Paludom iným senátom najvyššieho súdu
1 Trestného poriadku stalo bezpredmetným, keďže JUDr. Peter Paluda žiadal o vylúčenie z rovnakého dôvodu ako obvinený. Pokiaľ ide o ostatnú argumentáciu prezentovanú v námietke zaujatosti, resp. v jej doplnení, obvinený sa zameral na iných sudcov, ktorí nie sú členmi dovolacieho senátu, na úkony a postupy z predchádzajúcich odvolacích a dovolacích konaní, bez relevancie k členovi senátu JUDr. Petrovi Paludovi, ako aj na inú trestnú vec, ktorá nemá s trestnou vecou obvineného X. Š. žiadny súvis. Dovolací senát sa preto nimi nezaoberal. Na záver je potrebné ešte doplniť, že postup pri vytváraní senátu dovolacieho súdu a zákonnosť JUDr. Dany Wänkeovej v pozícii predsedníčky senátu bola obvinenému objasnená prípisom z
1 citovaného zákona ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.