1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného P. W. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/55/2014, zo 16. septembra 2014 takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. W. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej aj len ,,okresný súd" alebo ,,súd prvého stupňa") sp. zn. 1T/128/2009, z
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 3. augusta 2007 v čase približne o 19.30 hod. P. W. vykonal drobný nákup na čerpacej stanici U., nachádzajúcej sa vedľa H. družstva F. v F., okres D., za účelom obhliadnuť situáciu na čerpadle, a následne toho istého dňa v čase približne o 20.15 hod. X. W. s doposiaľ nezistenou osobou prišiel ku dverám kiosku tejto čerpacej stanice, a keď vedúci predajne T. F., nar. X. Y. XXXX, pootvoril dvere, tieto nasilu rukami z vonkajšej strany otvoril, na T. F. namieril predmet, ktorý mal vzhľad ako skutočná pištoľ, a zároveň ho rukou strhol na zem, pričom mu spôsobil zranenia - podliatiny v oblasti šije a krku vpravo a pomliaždenie trapézového svalu, ktoré ho neobmedzovali v obvyklom spôsobe života, následne namieril predmet vzhľadu pištole na P. F., nar. XX. C. XXXX, ktorý sedel v kresle v predajni, a tiež mu prikázal, aby si ľahol tvárou k zemi, na oboch kričal, kde sú peniaze, medzitým vošiel do predajne aj druhý doposiaľ nezistený páchateľ, ktorý od pokladne zobral čiernu peňaženku v hodnote 3,32 Euro (100,- Sk), patriacu T. F., v ktorej sa nachádzala tržba vo výške 723,63 Euro (21.800,- Sk), a tiež jeho mobilný telefón Nokia 6100 v hodnote 39,83 Euro (1.200,- Sk), následne X. W. prikázal T. F. a P. F., aby vošli do skladu, odkiaľ ešte zobral kartóny cigariet zn. Marlboro v hodnote 27,22 Euro (820,- Sk), následne v sklade obom nastriekal do tváre sprayom dráždivý aerosol a s odcudzenými vecami ušli, pričom nastúpili do osobného motorového vozidla zn. BMW, ev. č. W. XXXF. patriace X. W., v ktorom ich čakal P. W. a s vozidlom unikli smerom na D. P., pričom svojim konaním spôsobili spoločnosti U., s.r.o., so sídlom W., F., škodu vo výške 750,85 Euro (22.620,- Sk) a T. F. škodu vo výške 43,15 Euro (1.300,- Sk). Za spáchanie tohto trestného činu bol menovanému
2 Trestného zákona a § 41 ods. 2 v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov, na výkon ktorého súd prvého stupňa obvineného
2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Rovnako tak súd prvého stupňa
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/27/2007, zo
1 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona a s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 4 (štyri) roky; súd prvého stupňa súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti uzneseniu krajského súdu (ktorý ako odvolací súd postupom
Trestného poriadku zamietol odvolanie obvineného) podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm.
Trestného poriadku vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš (ďalej len ,,prokurátor"), a síce nasledovne: ,, ... Zohľadňujúc argumentáciu obhajoby uvedenú v písomnom odôvodnení podaného dovolania je potrebné konštatovať, že táto nie je spôsobilá zakladať dôvody na postup
1 Trestného poriadku. Tvrdenia obhajoby, že napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš bol ukladaný nezákonný trest (v podobe súhrnného trestu) nereflektujú na ustanovenia Trestného zákona, ktorý upravuje podmienky ukladania tohto trestu, napriek tomu, že v dovolaní je uvedená citácia zákonných ustanovení. Podstatným faktom, ktorý ovplyvňoval správnosť úvah súdu o ukladaní tohto druhu trestu je ten, že skoršie odsúdenie, ktoré zakladalo aplikáciu § 42 ods. 1 Trestného zákona ... nemalo v čase rozhodovania Okresným súdom Liptovský Mikuláš povahu predpokladanú v § 42 ods. 3 Trestného zákona. Na páchateľa sa totiž nehľadelo, ako keby nebol odsúdený, o čom svedčí aj odpis z registra trestov. Z uvedených dôvodov mám za to, že o podanom dovolaní je potrebné rozhodnúť v zmysle § 382 písm.
Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012). + + + K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku použili nielen formálne, no aj skutočne vecne (z materiálneho hľadiska) relevantné a ,,preskúmateľné" dovolacie námietky. V prípade trestnej veci obvineného tvoriacej predmet dovolacieho konania pred najvyšším súdom však platí presný opak. Inak povedané, dovolanie obvineného nie je len opätovným ,,brojením" proti skutkovým zisteniam, ktorých ustálenie je doménou konania pred súdmi nižšej inštancie, pričom zároveň nie je ani len obsahovo ,,ďalším odvolaním". Naopak, obvinený vecným a relevantným spôsobom vysvetlil, v čom vidí naplnenie príslušného dovolacieho dôvodu, pod ktorý následne rovnako kvalifikovane subsumoval aj tomu zodpovedajúce dovolacie námietky tak, aby tieto bolo možné podradiť pod niektoré z vyššie vymedzených hmotnoprávnych pochybení v skoršom konaní pred súdmi nižších inštancií. Odhliadnuc od konštatovaní najvyššieho súdu uvedených vyššie v úvode argumentačnej časti tohto uznesenia však najvyšší súd po oboznámení sa obsahom rozhodnutí tak súdu prvého stupňa, ako aj krajského súdu v spojení s prezretím relevantnej časti predloženého spisu dospel k záveru, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že ním označený dôvod dovolania nie je naplnený. Konkrétne, obvinený videl pochybenie v neuložení trestu zákazu činnosti okresným súdom (ktorý už vykonal) napriek skutočnosti, že mu bol trest zákazu činnosti vo výmere 4 roky uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/27/2007, zo 4. septembra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/94/2007, z 25. októbra 2007. Práve výrok o treste označeného rozhodnutia bol zrušený práve rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorým bol ukladaný súhrnný trest. Druhú kategóriu dovolacích námietok možno charakterizovať tak, že obvinený v rozpore so zákonom označil postup okresného súdu, ktorý vyhlásil odsudzujúci rozsudok 27. februára 2014, t. j. 6 (šesť) rokov po tom, ako vykonal trest odňatia uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/27/2007, v spojení s vyššie označeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. Záverom obvinený (pozn.: nie celkom zreteľným spôsobom) poukázal aj na údajnú existenciu viacčinného súbehu medzi skutkom, za ktorý bol odsúdený Okresným súdom Liptovský Mikuláš a skutkom, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/76/2013, z 23. novembra 2013. Okresný súd Liptovský Mikuláš
názoru obvineného pochybil, ak pri ukladaní súhrnného trestu nevzal do úvahy aj naposledy označené odsúdenie, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Najvyšší súd považuje za potrebné úvodom poukázať na znenie § 42 ods. 1 a 2 Trestného zákona:
1, ods. 2 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
zásad na uloženie úhrnného trestu. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 Ďalej,
3 Trestného zákona ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie. Vyplývajúc z vyššie uvedeného platí, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol páchateľ odsúdený. Viacčinný súbeh trestných činov existuje z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi prvým zo spáchaných trestných činov a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho istého páchateľa, a to bez ohľadu na to, či sa odsudzujúci rozsudok týkal niektorého z týchto trestných činov alebo trestného činu spáchaného ešte skôr mimo okruhu týchto skúmaných trestných činov. Pod odsudzujúcim rozsudkom treba rozumieť taký rozsudok, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ prihliadať. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Pojem ,,možno na takéto odsúdenie prihliadať" treba v kontexte trestnej veci obvineného tvoriacej predmet dovolacieho prieskumu vnímať v neoddeliteľnej súvzťažnosti s obsahom § 92 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
ktorého súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok. Povedané inými slovami, z obsahu dovolacích námietok obvineného je nepriamo zjavné, že vykonanie skôr uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov bránilo uloženiu súhrnného trestu výlučne s poukazom na jeho faktické vykonanie - opomínajúc súčasnú potrebu
1 a nasl. Trestného zákona. Z obsahu tak rozsudku okresného súdu, ako aj zo samotného dovolania je nesporné, že obvinený sa skutku, za ktorý bol uznaný za vinného rozsudkom okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu dopustil skôr (
teórie a judikátov - viď napr. R 8/1974, R 34/1965 a i.). Otázkou, ktorou bolo treba prioritne vyriešiť teda zostala skutočnosť, či bolo možné na odsúdenie obvineného Okresným súdom Bratislava V v čase rozhodovania Okresným súdom Liptovský Mikuláš prihliadať napriek skôr naznačenému časovému odstupu, pričom najvyšší súd po zbežnom prezretí predloženého spisu dospel k záveru, že naň prihliadnuť možné nepochybné bolo, a to s poukazom na nasledovné: Z odpisu registra trestov vyhotoveného pred hlavným pojednávaním pred okresným súdom (č. l. 758 a nasl. spisu) nepochybne vyplýva, že odsúdený síce v čase pred rozhodovaním okresného súdu trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom skutočne vykonal. Zároveň je ale z označeného odpisu z registra trestov zrejmé, že obvinený nemal odsúdenie Okresným súdom Bratislava V rozsudkom, sp. zn. 3T/27/2007, v spojení s vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v čase rozhodovania Okresného súdu Liptovský Mikuláš zahladené. Treba dodať, že s poukazom na ďalšie záznamy v registri trestov by beztak pri prípadnej žiadosti obvineného o zahladenie odsúdenia nebola splnená ani materiálna podmienka zahladenia odsúdenia a síce vedenia riadneho života, nakoľko sotva dva roky po výkone trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov sa dopustil trestného činu v Nemecku a následne sa dopustil rovno ďalších dvoch trestných činov, za ktoré mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Najvyšší súd v úzkej súvislosti s obsahom predchádzajúceho odseku považuje obvinenému za potrebné pripomenúť, že v rámci porozsudkovej agendy mu bol trest zrušený okresným súdom v dôsledku ukladania súhrnného trestu samostatným uznesením vydaným
1 Trestného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 Trestného zákona do uloženého trestu odňatia slobody započítaný výkon trestu odňatia slobody od
1 Trestného zákona rozhodnuté o podmienečnom upustení od výkonu trestu zákazu činnosti za súčasného určenia skúšobnej doby na časť nevykonaného zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
2 Trestného zákona. Z obsahu predloženého spisu je síce zrejmé, že nebolo vydané samostatné uznesenie, ktorým by príslušný súd vyslovil, že obvinený sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti (ne)osvedčil, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 70 ods. 3 Trestného zákona,
ktorého sa má za to, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil do roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná. Táto zákonná fikcia bola naplnená práve v trestnej veci obvineného, nakoľko lehota
6, resp. § 68 ods. 4 veta druhá Trestného zákona sa v takejto procesnej situácii nepoužije. To znamená, že pokiaľ súd bez viny odsúdeného nemohol v lehote 1 (jedného) roka rozhodnúť o (ne)osvedčení sa odsúdeného len z dôvodu, že bol stíhaný pre iný čin spáchaný počas skúšobnej doby, platí zákonná fikcia, že sa odsúdený osvedčil. Z toho dôvodu najvyšší súd pre vysvetlenie uvádza, že tieto právne úvahy nepochybne viedli aj súd prvého stupňa k tomu, aby neuložil obvinenému opätovne aj trest zákazu činnosti. Preto treba zopakovať, že obvinenému bol ukladaný súhrnný trest v čase, kedy platila fikcia
3 Trestného zákona, nakoľko trest zákazu činnosti, ktorý mal byť premietnutý do výroku o súhrnnom treste, už z právneho hľadiska v dôsledku fikcie skrátka ,,prestal existovať", a preto naň nebolo možné prihliadnuť v zmysle § 42 ods. 3 Trestného zákona (tak, ako to paradoxne tvrdí obvinený v opačnom garde, a síce vo vzťahu k uloženiu súhrnného trestu včítane už vykonaného trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov). Čo sa týka zostávajúcej dovolacej námietky obvineného spočívajúcej v údajnom hmotnoprávnom pochybení okresného súdu pri ukladaní súhrnného trestu, keď neprihliadol na údajný viacčinný súbeh medzi skutkom, ktorý bol predmetom konania pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš a skutkom, ktorý bol prejednávaný Okresným súdom Bratislava V, pod sp. zn. 2T/76/2013, najvyšší súd uvádza, že ani v tejto súvislosti nemohol akceptovať argumentáciu obvineného. Dovolací súd musí v nadväznosti na uvedené opätovne zopakovať zákonné podmienky platné pre ukladanie súhrnného trestu, a to najmä tie, ktoré sa vzťahujú k jeho základnému aplikačnému predpokladu - viacčinného súbehu: Viacčinný súbeh trestných činov existuje z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi prvým zo spáchaných trestných činov a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho istého páchateľa, a to bez ohľadu na to, či sa odsudzujúci rozsudok týkal niektorého z týchto trestných činov alebo trestného činu spáchaného ešte skôr mimo okruhu týchto skúmaných trestných činov. Pod odsudzujúcim rozsudkom treba rozumieť taký rozsudok, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ prihliadať. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Treba zopakovať, že obvinený sa skutku, ktorý bol predmetom prejednania Okresným súdom Liptovský Mikuláš dopustil
1 písm. i) Trestného poriadku. So zreteľom na uvedené neostalo dovolaciemu súdu iné len rozhodnúť
c) Trestného poriadku a dovolanie obvineného P. W. odmietnuť, pretože je zrejmé, že nebol splnený dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.